„Kam vstúpi škaredosť, odtiaľ odchádza viera,“ – Alexander Kissler ostro kritizuje prestavby nemeckých kostolov
17. novembra 2026
Cirkev
Cirkevná kríza
Katolícky novinár kritizuje plán nahradiť novobarokový oltár z roku 1932 v bazilike vo Weingartene moderným blokom, do ktorého má byť relikvia Svätej Krvi zasadená podobne ako plechovka nápoja do predajného automatu.

zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Katolícky novinár a spisovateľ Alexander Kissler ostro kritizoval prestavby kostolov, ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú v Nemecku. Vo svojom komentári pre spravodajský portál NiUS tvrdí, že modernizácie robia kostoly škaredšími, čím zároveň odrádzajú veriacich. „Kam vstúpi škaredosť, odtiaľ odchádza viera,“ zhrnul svoj postoj s charakteristickou ostrosťou v relácii Kissler Kompakt z 9. novembra. Ako aktuálny príklad uvádza plánovanú prestavbu presbytéria barokovej baziliky vo Weingartene v diecéze Rottenburg-Stuttgart. Na pripravovaných zmenách nenachádza nič pozitívne. „Farská rada, farár a diecézny architekt plánujú prestavbu presbytéria, ktorú možno označiť jedine za katastrofálnu,“ začína Kissler.
„Červeno-zlatý novobarokový oltár z roku 1932 má byť nahradený jedným z tých blokov pripomínajúcich stavebnicu z materskej školy, ktoré sa už stali bežným javom. Zhubný infantilný duch s absenciou inteligencie opäť dvíha hlavu. Stoličky pre cirkevný personál pripomínajúce hracie kocky, ambóna vyzerajúca ako náhrobný kameň, oltár podobný betónovej kapsule zakrivenej do polkruhu, do ktorej bude relikvia Svätej Krvi zasadená ako plechovka Coca-Coly do predajného automatu,“ pokračuje doslova.
Kruhy zo stoličiek a meditatívne tance
Kissler sa odvoláva na týždenník Die Zeit, podľa ktorého nové usporiadanie umožní slávenie menších bohoslužieb, pri ktorých budú veriaci sedieť na stoličkách rozmiestnených do kruhu okolo oltára. Samotná farnosť hovorí o „meditatívnych tancoch“ v priestore pod kupolou, ktorý by sa mal premeniť na „rozmanitý zážitkový priestor“.
„Pri takýchto táraninách stratí vieru aj ten najzbožnejší katolík. Kostol sa má premeniť na detské ihrisko pre citlivé dušičky: bohoslužby v kruhu stoličiek, meditatívne tance, rozmanité zážitkové priestory,“ komentuje Kissler. Ironicky sa pýta, prečo baziliku rovno nepremenia na „wellness centrum“ s „keramickou dielňou, bubnovou terapiou a terapiou prvotným výkrikom“.
Svätá Hedviga – vajce vyplavené na breh
Ďalším príkladom je podľa Kisslera berlínska Katedrála svätej Hedvigy. „Aj tam nazvali prestavbou niečo, čo bolo v skutočnosti zmenou účelu využitia. Z chrámového priestoru vytvorili parlamentný polkruh, v ktorom budú môcť v budúcnosti mimozemšťania sláviť kult vajca. Oltár je obrovské vajce vyplavené na breh, azda pozostatok nejakého rozprávkového pterosaura,“ pokračuje Kissler.
Pohľad katolíckej tradície alebo Keď nám synodálne putujúci vytvárajú z kostola centrum pakultúry
Katolícka Cirkev po stáročia budovala chrámy, ktorých krása mala pozdvihovať ľudskú dušu k Bohu. Generácie architektov, sochárov a maliarov vytvárali nádherné oltáre, fresky, sochy svätcov a pozlátené tabernákulá, aby prostredníctvom umenia vyjadrili majestátnosť Boha a posvätnosť katolíckej liturgie. Potom však prišli osvietení modernizátori a objavili prevratnú pravdu: najväčšou prekážkou duchovného života je zrejme práve krása katolíckeho chrámu. Preto treba historický oltár odstrániť, nahradiť ho betónovým blokom, rozostaviť stoličky do kruhu a celé to slávnostne vyhlásiť za pastoračnú obnovu.
Osobitnou lahôdkou degenerácie je plánované umiestnenie relikvie Svätej Krvi vo Weingartene, ktoré Kissler prirovnáva k plechovke Coca-Coly v predajnom automate. A aby toho nebolo málo, priestor pod kupolou má slúžiť aj na meditatívne tance a rozmanité zážitkové aktivity. Ešte chýba keramický krúžok, aromaterapia, bubnová terapia a občerstvenie s bezlepkovými sušienkami. Potom už bude evidentne moderná pastorácia kompletná. Jedinou nepríjemnosťou zostáva otázka, kam sa v tomto dokonale degenerovanom programe vlastne podela Eucharistia a úcta k Bohu?
Berlínska Katedrála svätej Hedvigy ponúka ďalšiu ukážku toho, kam až môže zájsť architektonická tvorivosť, keď sa rozhodne oslobodiť od tradičnej podoby sakrálneho priestoru. Kissler prirovnáva jej oltár k obrovskému vajcu vyplavenému na breh a celý interiér k parlamentnému polkruhu pripravenému pre mimozemský kult. Samozrejme, aj moderná sakrálna architektúra môže vytvárať hodnotné diela. No keď katolícky chrám začne pripomínať konferenčnú sálu, futuristické laboratórium či výstavu abstraktných objektov, nemožno sa čudovať otázkam, či sa pri jeho prestavbe nezabudlo na základný účel celej budovy. Chrám totiž nie je architektonickým experimentom, ale predovšetkým domom Božím.
Najzábavnejšie je presvedčenie, že práve takéto experimenty majú prilákať ľudí späť do kostolov. Nemecká cirkev zápasí s úbytkom veriacich a hlbokou krízou náboženského života, a niektorí jej predstavitelia ponúkajú ako riešenie menej tradičnej krásy, viac betónu a viac komunitných aktivít. Je to približne taká logika, ako keby majiteľ reštaurácie s ubúdajúcimi zákazníkmi odstránil kuchyňu a namiesto jedla začal organizovať semináre o spoločnom, očistnom a hlbokom duchovnom prežívaní hladovania, pričom by účastníkom ako vrchol gastronomického zážitku servíroval chuťovky z červov pripravené v súlade s najnovšími zásadami Green Dealu. 🙂
zdroj: youtube.com
Katolícka tradícia pritom ponúka oveľa jednoduchšiu odpoveď: dôstojnú liturgiu, jasné hlásanie katolíckej náuky, sviatostný život, modlitbu a krásu, ktorá človeka privádza k Bohu. Cirkev nepotrebuje presviedčať svet, že dokáže napodobňovať kultúrne centrá, pretože má niečo, čo mu žiadne kultúrne centrum nemôže ponúknuť – Krista. Ak sa však z kostola odstráni jeho historická krása, oslabí sa symbolika posvätného priestoru a liturgický život sa začne prispôsobovať predstavám o komunitnej zábave, čo vlastne zostane? Otrasná moderná miestnosť, architektonicky oceňovaný projekt alebo priestor vhodný na diskusie, koncerty a zážitkové podujatia.
Ale bude to ešte miesto, v ktorom človek spontánne pokľakne pred Božím majestátom? Alexander Kissler svojím výrokom „Kam vstúpi škaredosť, odtiaľ odchádza viera,“ pomenoval problém, ktorý nemožno jednoducho odbiť ako nostalgické nariekanie milovníkov baroka. Ak sa totiž Cirkev začne hanbiť za vlastnú posvätnú krásu, nemala by byť prekvapená, keď sa veriaci nebudú nadchýnať jej trápnymi náhradami z betónu.
Branislav Krasnovský
Zdroj: infocatolica.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

