Kardinál pochválil mužov, ktorí odstránili sošky Pachamamy z kostola
pch24.pl
31. októbra 2019
Cirkev
Amazonská synoda
Kardinál Walter Brandmüller, rešpektovaný cirkevný historik, vyzdvihol osoby, ktoré odstránili kontroverzné pohanské sošky „Pachamamy“ z rímskeho kostola a hodili ich do rieky Tiber. Podľa hierarchu sú to „odvážni proroci našej doby“.
– Títo dvaja mladí muži, ktorí vyhodili týchto odporných bôžikov do Tiberu, nespáchali krádež, ale vykonali symbolický akt, aký poznáme u prorokov Starého zákona, u Ježiša – pozri vyhnanie kupcov z chrámu – a u svätého Bonifáca, ktorý zvalil dub Thora pri Geismare – povedal nemecký kardinál pre portál LifeSiteNews.
Deväťdesiatročný bývalý predseda Pápežskej komisie pre historické vedy dodal, že teraz sú títo dvaja zo strany Vatikánu „obviňovaní z krádeže“. „Akej grotesknej manipulácie sú schopní tí, ktorí sa ocitli v maximálne trápnej situácii!“ – pohoršoval sa kardinál Brandmüller.
„Títo dvaja odvážni „Makabejci“, ktorí odstránili „príšerné modly hanobiace sväté miesto, sú prorokmi dnešnej doby,“ uviedol duchovný a dodal, že preto treba ich čin vysoko vyzdvihovať.
21. októbra tohto roku dvaja muži odstránili niekoľko sošiek Pachamamy z kostola Santa Maria v Traspontine pri bazilike sv. Petra v Ríme a hodili ich do Tiberu. O štyri dni neskôr sa pápež František ospravedlnil tým, ktorých tento čin urazil, pričom tieto figúrky nazval „soškami Pachamamy“. Zvažoval taktiež, že budú vystavené počas svätej omše slávenej pri zakončení amazonskej synody 27. októbra, ale nakoniec k tomu nedošlo. Azda kvôli odporu duchovenstva zúčastňujúceho sa na synode a veriacich.
Predtým kardinál Gerhard Müller vyjadril svoje pobúrenie nad vystavením pohanských sošiek Pachamamy vo Vatikáne, keď 24. októbra poskytol rozhovor Raymondovi Arroyovi z ETWN. Zdôraznil, že „bolo veľkou chybou priniesť modly do kostola a nie to, že boli vyhodené, pretože podľa Božieho zákona prvé prikázanie zakazuje modloslužbu a je ťažkým hriechom. Neslobodno ju miešať s kresťanskou liturgiou.“
Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery povedal, že „vziať sošky a vyhodiť ich môže byť prestúpením ľudského zákona“, ale „priniesť modly do chrámu je ťažkým hriechom a prestúpením Božieho zákona.“
José Luis Azcona Hermoso, emeritný biskup brazílskeho mesta Marajó, odsúdil pohanské rituály so soškami Pachamamy a označil ich za „démonickú svätokrádež“, kým biskup Marian Eleganti z Chur vo Švajčiarsku uviedol v komentároch pre LifeSite, že aj keď pápež teraz tvrdí, že sochy Pachamamy boli použité „nie na účely modlárstva“, „aj tak je to pohoršenie – pretože minimálne to vzbudzuje dojem, že máme do činenia s modloslužbou, a že pápeža to vôbec neznepokojuje.“ Biskup dodal, že Svätý Otec nielenže neodsúdil modloslužobné praktiky, ale naopak „obhajuje aj tie rituály vo Vatikánskych záhradách“, ktoré sú „cudzie kresťanstvu“.
Biskup Athanasius Schneider uverejnil 27. októbra otvorený list, v ktorom výslovne uviedol, že „katolíci nesmú akceptovať nijaké pohanské kulty ani synkretizmus medzi pohanskými praktikami a vierami a praktikami a vierou Katolíckej cirkvi.“
„Akty kultu spočívajúce v zapaľovaní svetla, klaňaní sa, padaní na tvár alebo hlbokých úklonoch až na zem a v tancoch pred nahou ženskou postavou, ktoré nereprezentujú ani Preblahoslavenú Pannu Máriu ani žiadnu Cirkvou kanonizovanú sväticu sú prestúpením prvého Božieho prikázania: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal“, a výslovného zákazu Boha, ktorý napomína: „A keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom.“ (Dt 4: 19) a „Nerobte si modly, nestavajte si vyrezávané podoby a pomníky. “ A nepostavte namaľované kamene vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, veď ja, Pán, som váš Boh! (Lv 26,1).“
Podobne ako kardinál Brandmüller, aj biskup Schneider prirovnal mužov, ktorí hodili sošky Pachamamy do Tiberu k Makabejcom a pochválil ich. Ich odstránenie sošiek z chrámu nazval „vysoko chvályhodným, odvážnym a slávnym skutkom“, ktorý bude zaznamenaný v análoch dejín Cirkvi ako hrdinský čin, ktorý priniesol slávu menu kresťana, zatiaľ čo činy vysokopostavených ľudí Cirkvi, ktorí pošliapali meno kresťana v Ríme – naopak – budú v dejinách zaznamenané ako zbabelé a zradné činy nejednoznačnosti a synkretizmu.“
