Preventívna cenzúra: Nové poslanie OSN
Bogdan Dobosz
6. septembra 2019
Politika
Už Karl Marx povedal, že „filozofi doteraz svet vysvetľovali, ide však o to, zmeniť ho“. Na realizovanie takýchto zmien sa používajú rôzne triky, metodológia je však podobná. Liahňou „svetového pokroku“ sú medzinárodné organizácie, často dokonca bezvýznamné agentúry, ktoré do rôznych rezolúcií a petícií, týkajúcich sa napr. hladu vo svete, boja proti nerovnostiam, globálneho otepľovania, podpory vzdelávania v treťom svete atď., vždy šikovne vložia nejaký bod či paragraf inšpirovaný napríklad ideológiou gende, a z nich sa potom stanú dokumenty, z ktorých sa, na základe „copy-paste“, tvoria ďalšie a ďalšie radostné pravidlá a zákony.
Trest smrti pre nenarodené deti a zákaz takéhoto trestu pre zločincov, eutanázia či ničenie tradičných sociálnych väzieb zmenou definície manželstva nie sú úplne ponechané na demokratickú voľbu spoločnosti. Hoci je to všemožne kamuflované, takéto záležitosti sa začínajú presadzovať aj miešaním právomocí zákonodarných a súdnych orgánov, ktoré sú navyše podporované rozhodnutiami a výrokmi medzinárodných súdov. Medzinárodné inštitúcie okrem toho zaplavujú svet stovkami dokumentov, ktoré predstavujú formu nátlaku na zavádzanie „progresívnych riešení“ do vnútroštátneho zákonodarstva.
Môže sa to nazývať metóda „opačného postupu“. Účinky a dôsledky takýchto opatrení nie je vždy ľahké posúdiť. To bol prípad Istanbulského dohovoru (Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu) alebo dokonca Terezínskej deklarácie, ktorej výsledkom je dnes známy prípad Just Act 447.
Agentúry OSN pritom zohrávajú dôležitú úlohu ako budovatelia „nádherného nového sveta“. V poslednom čase vymýšľajú ďalšie „progresívne riešenia“ pre ľudstvo. Medzi nimi už bolo propagovanie ideológie LGTB, kontrola pôrodnosti (potraty), zákaz trestu smrti, vnucovanie antikoncepcie a teraz máme … cenzúru. Zatiaľ len vo forme apelu.
Organizácia Spojených národov 6. augusta vyzvala vlády všetkých štátov, vrátane USA, ako aj spoločnosti spravujúce sociálne siete, aby spoločne zamedzili „nenávistné výroky“ zamerané okrem iného na etnické skupiny či náboženstvá. Má sa tým zabrániť ďalším „zločinom z nenávisti“. Ľavicoví politici, ktorí v poslednom čase začali horlivo brániť údajne prenasledované „sexuálne menšiny“, používajú presne rovnaké argumenty.
Hoci apel spomína aj náboženstvá, v skutočnosti to pravdepodobne skončí dodatočnou „ochranou“ určitých menšín, ktoré nemajú s náboženstvom ani s etnicitou nič spoločné. OSN poskytuje korporáciám, ktoré už teraz obmedzujú slobodu prejavu (blokovanie a cenzurovanie portálov obhajujúcich tradičné hodnoty), ďalšiu zbraň, aby mohli sprísniť svoju cenzúru. Hovorca Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) Rupert Colville uviedol: „Žiadame manažérov sociálnych médií ako aj vlády, aby spoločne vypracovali zákony chrániace ľudské práva s cieľom znížiť riziko ďalších zločinov z nenávisti.“
Colville vyjadril obavy najmä z „eskalujúcich útokov v Spojených štátoch na synagógy, mešity či nočný klub v Orlande na Floride“. Veľmi šikovný ťah. Hádzanie všetkých týchto prípadov do jedného vreca je symptomatické. V poslednom prípade ide o starú vec – atentát v gej klube spáchaný v roku 2016. Odvtedy došlo k celému radu atentátov motivovaných rôznymi heslami, ale takýto prístup iba potvrdzuje, že v mene všeobecného boja proti nenávisti bude uprednostnený aspekt ochrany osobám LGBTI, či skôr udelenie osobitného statusu a imunity pre ne. V apeli čítame: „Odsudzujeme rasizmus, xenofóbiu, intoleranciu vo všetkých formách vrátane bieleho rasizmu a vyzývame vlády všetkých štátov vrátane USA, aby podnikli kroky na odstránenie diskriminácie.“ Voľba „nepriateľov“ a oblastí, kde treba aplikovať cenzúru, je zrejmá.
Teoretickou zámienkou pre vydanie deklarácie OSN boli posledné dve masové streľby v USA. Ľavica ich však využíva na boj proti „stereotypom vedúcim k diskriminácii či násiliu“. Apel na majiteľov sociálnych médií, aby vykonávali cenzúru, je vrcholom drzosti. Zo štúdií a správ v USA vyplýva, že nedochádza k nijakému nárastu útokov „bielych nacionalistov“ ani akejkoľvek inej „extrémnej pravice“. Počet útokov so zbraňou v ruke sa nezvyšuje a väčší počet atentátnikov je možné nájsť u ľudí s ľavicovými názormi, u „rasistov au rebours“ (rasistov naruby – černošských rasistov), nehovoriac o islamistoch. Už na začiatku spomenutý Karl Marx, patrón ideológie moderného „pokroku“, vraj povedal, že pokiaľ fakty niečo nepotvrdzujú, tým horšie pre fakty.
Rozsah novej cenzúry je tiež jasne vymedzený: „správy môžu stigmatizovať a dehumanizovať menšiny ako sú migranti, utečenci, ženy a ľudia LGBTI, a zvýšiť zraniteľnosť niektorých komunít.“ Pri tejto príležitosti dostal svoje ešte aj Donald Trump za jeho „rasistické reči“.
Trochu nádeje máme v tom, že celé tieto od nepamäti „progresívne“ Spojené národy si zatiaľ môžu o tom „pokecať“ akurát medzi sebou. Papier je však trpezlivý a vo vhodnom čase sa vytiahne a pripomenie, že preventívna cenzúra sociálnych médií je predsa v súlade s usmerneniami samotných Spojených národov.
