Propagandisti LGBT sú šokovaní. Neočakávali masové protesty v Białystoku
pch24.pl
5. septembra 2019
História
Aktivisti organizácií LGBT a ľavicové politické skupiny, ktoré ich podporujú, sa nemôžu zmieriť s tým, že ich homo-manifestácia sa v poľskom Bialystoku stretla s masovým protestom. Na ulice tohto mesta vyšli zástupy odporcov homosexuálnej propagandy praktizovanej počas tzv. pochodov rovnosti. K takým početným a rôznorodým formám protestov proti homo-pochodom ešte v žiadnom inom meste nedošlo.
„Ubránili sme Białystok “, „Ukázali sme, že nechceme homo-propagandu“, „Takýto odpor v každom meste“, ale aj „Vrátili sme sa, žijeme. Prešli sme, Białystok je náš!“, „Padla posledná bašta v Poľsku!“, „Ešte sa sem vrátime!“ – takéto príspevky a komentáre odporcov i podporovateľov LGBT sa objavili na fórach a v sociálnych médiách po 20. júli. V ten deň prešiel ulicami Białystoku pochod pozostávajúci z približne osemsto sympatizantov ideológie LGBT – prvý białystocký Pochod rovnosti. Proti tomuto pochodu sa postavili tisícky obyvateľov mesta.
„Konfrontačný charakter tejto udalosti je symbolom hlbokej kultúrnej vojny, ktorá prebieha v celom Poľsku medzi európskou modernitou a údajnou obranou poľskej kresťanskej tradície,“ napísal na stránkach Gazety Wyborczej Jakub Iwaniuk, korešpondent francúzskeho ľavicového denníka Le Monde.
V materiáloch, ktoré sa objavili v médiách, ako aj vo vyhláseniach ľavicových politikov a novinárov nenájdeme ani len letmú zmienku o cieľoch obyvateľov Białystoku, ktorí chceli zastaviť pochod. Odznelo veľa prirovnaní s pogromom Židov počas 2. svetovej vojny, veľa nepravdivých informácií o údajných smrteľných obetiach či početných obetiach brutality.
Mesto vzbury
„Białystok je domovom pre všetkých“ – znelo motto júlového Pochodu rovnosti. Demonštranti požadovali, ako tvrdili, rovnaké práva pre všetkých bez ohľadu na názory, sexuálnu orientáciu a náboženské vyznanie a Pochod mal byť tým kahanom osvety prinášajúcim nové trendy do Podlesia.
„Ľudia prišli prejaviť nesúhlas s ideológiou LGBT. Najväčším stimulom, ktorý ich podnietil k tomu, aby vyšli do ulíc, bolo to, čo sa dialo v iných mestách, a túžba zabrániť tomu, aby sa podobné udalosti diali aj v Bialystoku“, hovorí Adam Tołoczko, šéf asociácie Deti Bialystoku a jeden z organizátorov demonštrácie anti-LGBT.
„Keď hovoríme o homosexuáloch: ak niekto žije v byte alebo v dome s partnerom rovnakého pohlavia, nikto ich za to nebije, pretože to jednoducho nikoho nezaujíma. Sú však určité kruhy, ktoré sa snažia presadiť svoju ideológiu a presvedčenie, s ktorou väčšina spoločnosti nesúhlasí, a preto sa ľudia búria a vychádzajú do ulíc“, hovorí Tołoczko.
Kľúčovým slovom je „vzbura“. Komunita LGBT sa už mnoho mesiacov priťahovala na seba pozornosť spoločnosti udalosťami, ktoré sa odohrali v Gdansku, kde bola zneuctená Najsvätejšia sviatosť; v Częstochowej, kde účastníci „sprievodu rovnosti“ zneuctili obraz Matky Božej; vo Varšave, kde bol pochod rovnosti sprevádzaný rúhačskou paródiou svätej omše.
V Bialystoku viedla plánovaná trasa Pochodu rovnosti popri dvoch, pre Białystok dôležitých chrámoch. Medzi obyvateľmi to vyvolalo obavy, že by mohlo opäť dôjsť k provokácii.
Treba jasne povedať, že drvivá väčšina obyvateľov Białystoku si tento pochod nepriala. Ľudia sa sami organizovali, zbierali podpisy proti pochodu. Zrodili sa iniciatívy, ktoré vyústili do päťdesiatich kontra-demonštrácií, ktoré chceli tento pochod zablokovať. Nikto však nebral do úvahy vôľu ľudí, obyvateľov mesta, ktorí si takýto pochod v Bialystoku neželali, nesúhlasili s tým, aby posvätné symboly viery boli znesväcované.
7. júla arcibiskup Białystoku Tadeusz Wojda poslal list, ktorý bol prečítaný vo všetkých farnostiach mesta. Písal v ňom, že pochod LGBT je iniciatívou, ktorá je cudzia podlaskému regiónu a spoločnosti, ktorá je hlboko zakorenená v Bohu. Pripomenul, že počas predchádzajúcich „Pochodov rovnosti“ boli kresťanské hodnoty zosmiešňované, posvätné symboly znevažované, proti Bohu zaznievali rúhavé slová a vulgarizmy proti veriacim. „Proti tomu dôrazne hovoríme »nie« a po kardinálovi Stefanovi Wyszyńskom opakujeme »Non possumus« – nemôžeme s tým súhlasiť! Nemôžeme dovoliť zosmiešňovanie pre nás najsvätejších hodnôt a beztrestné urážanie naše náboženského cítenia. Nebuďme voči tomu ľahostajní! “, napísal kňaz.
Niektoré ľavicové a LGBT kruhy teraz požadujú odvolanie arcibiskupa Wojdu tvrdiac, že to on je zodpovedný za nepokoje, ku ktorým došlo počas LGBT pochodu. Katolícky hierarcha však každé násilie dôrazne odsúdil. V osobitnom komuniké jednoznačne odsúdil „násilie a znevažovanie, ktoré sú nezlučiteľné s postojom kresťana, Kristovho nasledovníka. Tieto za žiadnych okolností nemôžu byť oprávnené a akceptované. Sú to činy, ktoré sú v rozpore s Kristovým učením.“
Bialystok v uliciach
Niekoľko hodín pred plánovaným začiatkom stálo na námestí pri pamätníku, na zhromaždení organizovanom odporcami pochodu, vyše tisíc ľudí.
Osoby v klubových košeliach, rovnako ako aktivisti so symbolmi národných organizácií: ONR a Všepoľská mládež sa stratili v zástupe obyvateľov Białystoku – rodín s deťmi a starších ľudí. Tento kompaktný múr ľudí zabránil priaznivcom LGBT, aby vstúpili na námestie. „Pochod rovnosti bol odložený o pol hodiny. Zo strany obyvateľov bol silný odpor a polícia dlho nepúšťala aktivistov LGBT na územie zhromaždenia“, hovorí Klimek.
„Nikto z nás neočakával, že toľko ľudí vyjde na ulicu. To ukazuje, že zo strany obyvateľov Białystoku bol naozaj silný odpor proti takýmto udalostiam“, hovorí Sebastian Łukaszewicz, predseda klubu poslancov PiS v regionálnej rade Podlasia.
„Väčšina obyvateľov Białystoku sa zišlo na modlitbu „za obrátenie osôb LGBT“ pri bialystockej katedrále. Ich pochod bol otravnou propagáciou LGBT, ktorá vchádzala do nášho každodenného života, šliapuc po hodnotách, ktoré sú pre nás dôležité. Trochu na princípe „keď nás tu nemajú radi, pretože majú iné pohľady, my tam just prídeme a zapochodujeme si,“ hovorí člen miestneho Národného radikálneho tábora, ktorý nechce prezradiť svoje meno.
Násilie a propaganda
Médiá šírili informácie o údajne brutálnych útokoch na účastníkov Pochodu rovnosti, o bitkách a agresii. Na internete sa objavili aj nepravdivé informácie o smrteľných obetiach.
Niektoré z týchto informácií navyše vyvolávajú pochybnosti – napríklad v prípade jedného z účastníkov pochodu LGBT, ktorý mal byť zbitý, sa zistilo, že tí, ktorí ho akože bili, boli jeho kolegovia, s ktorými zdieľal fotografie na facebookovom profile.
Do väčšiny médií sa však na druhej strane nedostali informácie o agresii účastníkov pochodu, proti demonštrantom. Títo boli provokovaní vulgárnymi pokrikmi, v niektorých prípadoch boli do nich hádzané vajíčka.
Aktivisti LGBT a stúpenci ľavicových politických skupín nečakali v Białystoku tak silný a masový odpor. Aby zahladili tento pre nich nepríjemný obraz reality, snažia sa prostredníctvom úslužných médií vykresliť obraz bialystockého pochodu rovnosti, v ktorom dúhoví hrdinskíobrancovia slobody a tolerancie boli brutálne napadnutí fašistami a „homofóbmi“. Sporadické chuligánske výčiny, ktoré sa vyskytujú pri každej takej masovej udalosti, nafukujú do neuveriteľných rozmerov, zatiaľ čo mlčia o silnom odpore väčšiny účastníkov kontra-manifestácie, ktorí pokojne vyjadrili svoje „non possumus“, manifestovaním kresťanských hodnôt, tradície, rodiny a modlitbou.
Nafúknuté správy o správaní odporcov homo-manifestácie v Bialystoku, vykresľovaných ako agresívnu masu, vyvracajú policajné hlásenia o tejto udalosti. Jarosław Zieliński, námestník ministra vnútra a administratívy, na ich základe uviedol, že „bolo zadržaných a obvinených 25 chuligánov, ktorí si vypočuli obvinenia.“ K dnešnému dňu sa na polícii prihlásila jedna obeť, ktorú pri tom fyzicky napadli a okradli, keď využili príležitosť na spáchanie trestného činu. Berúc do úvahy tieto policajné štatistiky a skutočnosť, že sa na sobotných podujatiach zúčastnilo do desať tisíc osôb, nemožno brať vážne správy ľavicových médií, ktoré v titulkoch používajú výrazy „masaker“ alebo „pogrom“.
Týždeň po Pochode rovnosti v Bialystoku ľavicoví politici využili udalosti v tomto meste na politickú propagandu a usporiadali zhromaždenie pod heslom „Poľsko proti násiliu“.
„Chceme normálne Poľsko! Moja matka mi povedala, že keď zistila, že som gay, bol to pre ňu ťažký okamih. Bol to najťažší okamih a najťažšie slová v živote, pretože vyrastala v krajine, kde sa roky myslelo, že homosexuáli a lesby netvoria normálne rodiny. Dnes je moja mama s nami, drží dúhovú vlajku a je na mňa hrdá. Zmena je možná! – kričal ľavicový politik a homosexualista Robert Biedroń.
Toto zhromaždenie však obyvateľov Bialystoku neprilákalo. V skupine asi štyristo ľudí prevažovali osoby privezené z iných miest: aktivisti poľských opozičných strán Razem, SLD i Wiosny. Namiesto Białystočanov na pódiu vystupovali aktivisti z Katovíc, Opole, Varšavy, Gdanska a Poznani. V blízkosti miesta konania bolo napočítaných sedem autokarov a jeden autobus, ktoré priviezli väčšinu účastníkov. Podľa názoru miestnej novinárky, medzi štyristo prítomnými osobami nebolo viac ako päťdesiat obyvateľov mesta.
