Kalendárium komunistickej revolúcie
Redakcia
24. augusta 2019
Cirkev
Revolúcia a kontrarevolúcia
1847
-Karl Marx sa pripojuje k radikálnej ľavicovej organizácii Zväz spravodlivých a
premenúva ju na Zväz komunistov
– Friedrich Engels s Karlom Marxom sú poverení vypracovať jej manifest a tak vzniká
Komunistický manifest
1852
– Zväz komunistov ukončuje činnosť
1864
– založenie Prvej internacionály v Londýne
1871
– Parížska komúna
1870
– narodenie V. I. Lenina
1876
– zánik Prvej internacionály
1883
– umiera Karl Marx
1889
– vznik tzv. Druhej internacionály (Robotníckej) alebo aj Sociálno-demokratickej
1903
– Lenin sa stáva vodcom boľševickej (komunistickej) frakcie Soc.-dem. strany
1905
– neúspešná revolúcia v Rusku
– L. D. Trockij (Bronštejn) sa stáva jednou z hlavných postáv revolúcie roku 1905
1907
– Stalin prepadol banku v Tbilisi: obrovská korisť a 40 mŕtvych, väčšinou civilov
1912
– Lenin zvolal zjazd „ruských“ komunistov do Prahy; formálne založenie strany
1914
– Rosa Luxemburgová a Karl Liebknecht zakladajú v Nemecku Zväz spartakovcov
1917
– 9. apríla Lenin s milenkou Armandovou a manželkou Krupskou, 30 revolucionármi a
za pomoci nemeckej vlády, odchádza vlakom do Ruska organizovať revolúciu
– začiatkom mája prichádza do Petrohradu Trockij (Bronštejn) z New Yorku
– Októbrová boľševická revolúcia v Rusku (7. novembra)
– 8. novembra bol Lenin zvolený predsedom Rady ľudových komisárov (predsedom
vlády)
– 11. decembra – zákaz Konštitučno-demokratickej strany, zatknutie jej vodcov
1918
– začiatok občianskej vojny v Rusku, ktorá trvala do roku 1921
– Lenin nariaďuje politiku tzv. Červeného teroru, systematickej genocídy buržoázie,
kulakov, kresťanov, aristokracie, neskôr aj roľníkov a robotníkov, neskôr všetkých
oponentov a nakoniec aj vlastných straníkov; milióny mŕtvych, teror, ničenie
chrámov, masové genocídy
– 8. novembra vyhlasuje Karl Leibknecht v Berlíne Slobodnú socialistickú republiku
1919
– vznikla z Leninovej iniciatívy tretia tzv. Komunistická internacionála
– povstanie Spartakovcov potlačené dobrovoľníckymi jednotkami Freikorps;
Luxemburgová a Liebknecht popravení
– vznik Komunistickej strany Nemecka
1921
– Lenin prichádza s Novou ekonomickou politikou (NEP), pristupuje na dočasné
zavedenie trhu, pretože komunizmus a vojna priviedli hospodárstvo ku krachu
– vznik Komunistickej strany Československa
– vznik Komunistickej strany Číny
1922
– Lenin v dôsledku syfilisu a následnej paralýzy odchádza dožiť do ústrania
1923
– Stalin sa stáva generálnym tajomníkom strany
1924
– umiera Lenin
1925
– Stalin (Džugašvili) za pomoci Kameneva (Rosenfelda) odvolali Trockého (Bronštejna) z velenia armády
1927
– vylúčenie Trockého (Bronštejna) a Zinovieva (Apfelbauma) zo strany; odchod
Trockého na Západ
– čínski komunisti pod vedením Mao Ce-tunga odchádzajú z vládneho hnutia
Kuomintang
1928
– vyhlásenie prvej hospodárskej „päťročnice“ v ZSSR
– čínski nacionalisti z hnutia Kuomintang dobývajú Šanghaj a začína prvá občianska
vojna s komunistami
1929
– násilná kolektivizácia v Sovietskom zväze; pôdu, ktorú po revolúcii „pridelili“ roľníkom
teraz násilne odobrali a donútili roľníkov pracovať v kolchozoch bez možnosti
„svojvoľne“ opustiť oblasť; odporcov vyvraždili a vyviezli do gulagov
1931
– začiatok hladomoru na Ukrajine a v juhozápadnom Rusku; dôsledok kolektivizácie
hladomor trval do roku 1933; predpokladaný počet obetí – 10 000 000 ľudí
1934
– Mao a jeho Červená armáda začínajú veľký pochod
– generálna stávka v Španielsku, začiatok tzv. Španielskej revolúcie
1936
– začiatok stalinských čistiek v strane a armáde; organizátor Stalin a vykonávatelia:
šéf NKVD Jagoda (Jehuda) a jeho pokračovateľ Ježov; obaja neskôr popravení
– popravení Kamenev a Zinoviev
– v Španielsku začína vláda tzv. Ľudovej fronty, zákaz hnutia Falanga, zatknutie jej
vedenia, v priebehu roka: 113 stávok, 160 zničených kostolov a kláštorov,
začiatok občianskej vojny a komunisticko-trockistického teroru
1937
– zatknutých v ZSSR bolo 1 548 367 osôb (do roku 1938), popravených (oficiálne) 681 692
to znamená asi 1000 popráv denne; celkový počet sa odhaduje na 950 000 až
1,2 miliónov popravených; úmrtia v gulagoch a hladom nie sú zarátané
– popravený Karl Radek
1938
– popravený Bucharin
1939
– pakt Molotov – Ribentrop: spojenectvo internacionálneho a nacionálneho
socializmu
– 1. apríla – víťazstvo generála Franca nad komunistami, socialistami a trockistami
v Španielsku
– 17. septembra – napadnutie Poľska Sovietskym zväzom, po nemeckom útoku
– 30. novembra – napadnutie Fínska sovietskou armádou
1940
– masaker v Katyni: povraždenie vojnových a civilných poľských zajatcov sovietskymi
komunistami
– jún – prepadnutie a okupácia pobaltských štátov Sovietskym zväzom; masový teror
– obsadenie Besarábie sovietskou armádou
1941
– 22. júna – napadnutie Sovietskeho zväzu jeho nemeckým spojencom
– USA a Veľká Británia sa stávajú spojencami komunistického Sovietskeho zväzu
1945
– porážka nemeckého národného socializmu spojenými silami medzinárodného
socializmu – komunizmu a demokratického liberalizmu
– ovládnutie východnej Európy komunistickým Sovietskym zväzom tzv. oslobodenie;
– postupné ovládnutie (do roku 1948) štátov východnej Európy komunistickými
stranami (Poľsko, ČSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia, Východné
Nemecko) s výsledkom: protikresťanský teror, kolektivizácia, pracovné tábory
– vyhlásenie nezávislosti Vietnamu; Ho Či Min doživotným prezidentom
– uchopenie moci komunistami v Juhoslávii; J.B. Tito predsedom vlády
1946
– založená Kórejská strana práce vodcom Kim Ir Senom
1948
– vyhlásená Kórejská ľudovo demokratická republika; Kim dal v rokoch 1948 – 1958
povraždiť, popraviť alebo uväzniť všetky významnejšie osobnosti v štát
– februárový komunistický prevrat v ČSR
1949
– definitívne víťazstvo Mao Ce-tunga a komunistov v Číne; celkový odhad obetí, za ktoré je Mao zodpovedný sa odhaduje na 40 – 70 000 000 ľudí; obete občianskej vojny nie sú zarátané
1953
– kambodžský komunista Pol Pot sa vracia do vlasti a pridáva s ku komunistickým
povstalcom z Viet Minhu
– umiera Stalin (5. marca); pri pohrebe stovky mŕtvych
1954
– Che Guevara sa stretáva v Mexiku s Fidelom Castrom
– vznik komunistickej Vietnamskej demokratickej republiky na severe Vietnamu
– takmer milión vietnamských katolíkov uteká do južného Vietnamu; rozsiahle vraždenie majiteľov pôdy na vietnamskom severe
1956
– vylodenie Fidela Castra na Kube
– potlačenie Maďarskej kontrarevolúcie sovietskou armádou
1958
– Mao sa rozhoduje pre tzv. Veľký skok, rozchádza sa so ZSSR a sľubuje utopický
komunizmus za pár rokov; výsledok: hladomor a odhadovaných 20 – 40 000 000 obetí
1959
– Fidel Castro sa definitívne zmocňuje vlády na Kubou
1960
– založená Komunistická strana Kambodže
1962
– Pol Pot vodcom kambodžských komunistov
1966
– Mao v snahe dostať sa opäť na výslnie moci zahajuje Kultúrnu revolúciu, ktorá
spolu s trockizmom oslovila aj ľavicovú mládež v západnej Európe
1968
– povstanie komunistických Červených Khmérov v Kambodži
– neomarxistický a ľavicový obrodný proces v ČSSR
– ľavicové, neomarxistické a trockistické nepokoje v Západnej Európe
– invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR
1970
– Salvador Allende, ľavicový politik v Chile sa stáva prezidentom a nadväzuje
vzťahy so Sovietskym zväzom
1975
– víťazstvo Pol Pota v Kambodži; zavedenie najbrutálnejšej hrôzovlády: zákaz peňazí a obchodu, likvidácia a vysídlenie miest, obyvatelia nahnaní do džungle aby pracovali,
všetci obyvatelia v uniformách, rybolov a zbieranie plodov zakázané ako reakčná
činnosť, manželia prideľovaní stranou, všetky deti odoberané rodičom atď., masové
popravy, odhad mŕtvych – do 3 000 000 vrátane hladomoru
1976
– umiera Mao Ce-tung
1979
– víťazstvo sandinistického, komunistického hnutia v Nikarague
– okupácia Afganistanu sovietskou armádou; komunistická vláda na čele s
Babrakom Karmalom
1980
– umiera J. B. Tito
1985
– M. S. Gorbačov vyhlasuje tzv. perestrojku v ZSSR, údajnú snahu o reformu
komunizmu, v skutočnosti pomalý proces prerodu komunistických elít na
ľavicovo-liberálnu kapitalistickú elitu a neomarxistickú kultúrnu revolúciu
1988
– začiatok organizovanej demontáže a transformácie komunistických elít v
Maďarsku a Poľsku
1989
– pokračovanie organizovaných prevratov v ČSSR, Rumunsku a Bulharsku
1990
– pokračovanie demontáže štátneho komunizmu (socializmu) v ZSSR
1991
– zavŕšenie demontáže zánikom ZSSR
