Rímsky kostol San Luigi dei Francesci, ikona rímskeho baroka známa troma nádhernými Caravaggiovými obrazmi (Druhá časť)

Branislav Krasnovský
26. novembra 2024   Cirkev Kultúra

predchádzajúca časť:
Rímsky kostol San Luigi dei Francesci, ikona rímskeho baroka známa troma nádhernými Caravaggiovými obrazmi (Prvá časť)

***

V predchádzajúcej časti sme si povedali okrem iného niečo aj o dvoch geniálnych talianskych architektoch – Jacopovi Barozzi da Vignola (1507 – 1573) a Giacomovi della Porta (1532 – 1602), ktorí boli žiakmi a priateľmi geniálneho Michelangela a stáli za zrodom mnohých talianskych renesančných a ranobarokových stavieb – zo sakrálnych stavieb sme spomenuli kostol Il Gesu, Baziliku sv. Petra, pridať môžeme Santa Maria dei Monti, Santa Maria Scala Coel, Santa Andrea na Via Flaminia, Kostol Santa Maria del Orto v Ríme a pod., a tiež množstvo palácov či fontán – Fontány Neptúna a Fontány del Moro, i palácov, ktoré projektovali pre tak významné rodiny ako boli Farneseovci, Borghesovci, samozrejme nielen v Ríme, ale aj v iných talianskych mestách.

Najmä o Giacomovi della Porta, ktorý dláždil cestu k baroku, môžeme povedať, že renesančné princípy symetrie a poriadku obohatil o barokovú dynamiku a emocionalitu, ktoré sa plne rozvinuli v baroku. Giacomoo della Porta tvoril jednoducho, elegantne a monumentálne. Kombinoval čisté línie s dramatickými efektami a bol to práve on, kto učaroval aj Američanom a Britom, ktorí sa Giacomom della Porta nechali inšpirovať pri výstavbe katedrály svätého Petra v Londýne a budovy Kapitolu vo Washingtone. Osobne na Giacomovi della Porta obdivujem jeho schopnosť dokončiť projekty svojich predchodcov Michelangela či Jacopa Barozzi da Vignola tak, že zachoval ich pôvodnú víziu, pričom však dokázal jemne do vízií oboch velikánov vložiť svoje vlastné inovácie.

Vráťme sa však k téme nášho článku a tou je kostol San Luigi dei Francesci. Po Sacco di Roma boli práce na kostole zastavené, obnovili ich až pod vedením Jacopa Barozzi da Vignola. Po Vignolovej smrti sa v rokoch 1570 – 1589 podieľal na architektonickom dokončení stavby kostola Giacomo della Porta a na neho neskôr nadviazali ďalší vynikajúci architekti a stavitelia Domenico Fontana a jeho synovec Carlo Maderna (obaja by si zaslúžili samostatné články, ale ak by som písal o všetkých barokových velikánoch, ktorých milujem, tak by sa portál Christianitas asi musel premenovať na Baroquinitas. 🙂

Výzdobu interiéru ukončil francúzsky architekt Antoine Dérizet, ktorý siahol po sochách a maľbách francúzskych umelcov. Bolo to samozrejmé, pretože kostol slúžil v prvom rade členom francúzskej komunity, ktorá žila v Ríme. Kostol bol od počiatku zasvätený Panne Márii či Ľudovítovi IX.

Kostolu dominujú nádherné sochy Karola Veľkého, sv. Ľudovíta IX. a Johany z Valois, nad ktorými sa vznáša francúzsky kráľovský erb v kartuši nesenej dvoma anjelikmi. Päťloďová bazilika s kaplnkami, ktorých oltáre sú orientované na sever a juh, zaujme už na prvý pohľad. Priestor je presvetlený dvoma kupolami, na juhovýchodnej strane chrámu k budove prilieha sakristia, baroková budova hospicu, ktorá bola pôvodne ubytovňou a nemocnicou pre francúzskych pútnikov v Ríme.

Mne osobne učarovala freska na klenbe hlavnej lode chrámu (Apoteóza sv. Ľudovíta IX., francúzsky panovník s alegóriami Viery, Nádeje a Lásky spoločne s Karolom Veľkým s cisárskou korunou kľačí pred Najsvätejšou Trojicou. Tesne pod ním trúchli francúzska kráľovná za svojím mužom, ktorý zahynul počas križiackej výpravy a spolu s ňou aj deti, dve malé siroty. Obraz namaľoval Charles Joseph Natoire počas svojho neskoršieho rímskeho pobytu v rokoch 1754 – 1756). V jednej z kupol sú vyobrazení štyria Cirkevní Učitelia Západu Sv. Ambróz, sv. Hieronym, sv. Augustín a sv. Gregor Veľký. Nad hlavným oltárom tróni obraz Nanebovzatia Panny Márie, ktorý namaľoval Francesco Bassano mladší v roku 1578. A keďže nemôže existovať francúzsky kostol bez Jany z Arku, máme túto sväticu vyobrazenú aj v tomto chráme.

Ako sme už spomenuli, v kostole San Luigi dei Francesci sa nachádza niekoľko kaplniek. Ide o Kaplnku Narodenia Pána, kde sa nachádza obraz Adorácia Pána, ktorý namaľoval anonymný caravaggista, Kaplnka sv. Ľudovíta s obrazom sv. Ľudovíta IX., Kaplnka sv. Cecílie, kde sa nachádza takisto nádherný Reniho obraz Extáza sv. Cecílie a freska z vyobrazením jej smrti z roku 1614. Škoda len, že viacero barokových obrazov francúzski umelci v tomto chráme premaľovali v 18. a 19.storočí. Vrcholom je samozrejme Kaplnka Contarelli severne / vľavo od oltára, v ktorej sa nachádzajú tri nádherné Caravaggiove obrazy 1. Povolanie svätého Matúša, 2. Inšpirácia svätého Matúša (anjel radí sv. Matúšovi pri písaní jeho Evanjelia) a 3. Mučeníctvo svätého Matúša. Všetky tri obrazy namaľoval Caravaggio v ranom období svojej tvorby, niekedy medzi rokmi 1597 – 1602. V kostole sa nachádza tiež obraz Umučenia sv. Matúša od Girolama Muziana (1592), rovnako veľmi nádherný obraz.

Odborníci nesmierne vysoko hodnotia aj náhrobné kamene, pomníky a pamätné dosky Francúzov, ktorí žili v období 16. až 20. storočia a z ktorých mnohí zomreli priamo v Ríme alebo na talianskych bojiskách (písal som o tom napríklad v sérii článkov venovaných Georgovi Frundsbergovi). Vysokú kvalitu mal napríklad tiež kostolný organ, pri chráme pôsobili barokoví skladatelia Giovanni de Macque, Luigi Rossi, Ercole Bernabei alebo Antonio Maria Abbatini. Súčasný organ nie je pôvodný – ide už o tretí organ v poradí, ktorý zhotovil francúzsky geniálny organista Joseph Merklin.

Teraz si povieme niečo viac o najdôležitejšej kaplnke chrámu, ktorou je Kaplnka Contarelli, v ktorej sa nachádzajú tri vyššie spomenuté Caravaggiove obrazy:

1. Povolanie svätého Matúša

2. Inšpirácia svätého Matúša (zobrazuje svätca píšuceho evanjelium)

3. Mučeníctvo svätého Matúša (znázorňuje jeho násilnú smrť)

Kaplnka bola venovaná sv. Matúšovi preto, že bol patrónom kardinála Matthieaua Contarelliho, ktorý výstavbu a výzdobu kaplnky financoval. Samotná kaplnka má tradičný renesančný dizajn s oltárom v strede a bočnými stenami, ktoré slúžia ako výstavné miesta pre umelecké diela. Dominantným materiálom je mramor, pričom výzdoba zahŕňa prvky zlatých a bronzových detailov.

Kardinál Contarelli sa dokončenia výzdoby kaplnky nedožil, zomrel totiž v roku 1585, no Francúzi nechceli sklamať post mortem svojho mecenáša a obľúbeného kardinála, takže s galantnosťou pozvali a zaplatili nie práve lacného Caravaggia, aby kaplnku obrazmi s výjavmi zo života sv. Matúša namaľoval. Všetky tri obrazy sa okamžite stali senzáciou kvôli Caravaggiovemu inovatívnemu štýlu.

Povolanie svätého Matúša (Vocazione di San Matteo), pravá strana oltára

Na obraze je znázornený moment, kedy Ježiš povoláva sv. Matúša, aby ho nasledoval. Kontrast svetla a tieňa zdôrazňuje duchovnú transformáciu Matúša. Obrazu dominuje tmavá miestnosť, ktorá pripomína krčmu, svätý Matúš, predtým mýtnik sedí pri stole so skupinou mužov, ktorí počítajú peniaze. Náš Pán Ježiš Kristus sa spoločne so svätým Petrom nachádza na pravej strane obrazu. Ježiš vystiera svoju ruku, čím symbolicky volá Matúša. Gesto Ježišovej ruky pripomína známy výjav z Michelangelovej fresky Stvorenie Adama v Sixtínskej kaplnke.

Svätý Matúš sedí pri stole a s údivom ukazuje na seba, akoby sa pýtal: „Istotne ja, pane?“ Jeho výrazu dominuje prekvapenie, zmätok a jeho tvár odráža duchovnú transformáciu svätca. Všetci spoločníci sv. Matúša sú oblečení v neskororenesančnom oblečení, symbolizujú ľudskú prirodzenosť a pripútanosť k materiálnym veciam. Svetlo prichádza zhora a zľava, osvetľuje sv. Matúša, pričom zvýrazňuje jeho vyvolenie. Kontrast medzi svetlom a tmou vytvára dramatickú atmosféru, zdôrazňujúc Božiu milosť a duchovné osvietenie. Svetlo na obraze symbolizuje prítomnosť Boha a vnútorné prebudenie. Peniaze na stole odkazujú na Matúšovu predchádzajúcu povahu ako mýtnika, ktorý sa vzdal svetského života.

Tento obraz je jedným z prvých revolučných Caravaggiových obrazov, ktorý si neidealizoval svätcov a ani biblické scény. Všetko zobrazoval v realistickom kontexte s obyčajnými ľuďmi. Použitie tenebrizmu výrazne ovplyvnilo nielen Caravaggiových žiakov, ale aj ďalších barokových velikánov, akými boli napríklad Rubens, Rembrandt či Velázquez.

Inšpirácia svätého Matúša (San Matteo e l’angelo), hlavný oltár

Svätý Matúš je na Caravaggiovom obraze zobrazený pri písaní svojho Evanjelia. Prvá verzia obrazu bola odmietnutá kvôli príliš „obyčajnému“ zobrazeniu Matúša. Druhá verzia, ktorá je v kaplnke, je dramatickejšia a duchovnejšia.

Caravaggio znázornil svätého Matúša ako pisára, ktorý je vedený anjelom pri písaní Evanjelia. Postava Matúša je prezentovaná realisticky, s dôrazom na jeho ľudskosť a hĺbku. Oblečený je jednoducho, čo zdôrazňuje jeho pokoru.

Anjel vedie jeho ruku, čo symbolizuje božskú inšpiráciu, ktorá ho privádza k tvorbe textu. Celková kompozícia spája duchovnú transcendenciu s pozemskou realitou, čo je charakteristický rys Caravaggiovho štýlu. Hra svetla a tieňa, technika chiaroscuro, dodáva obrazu dramatickú atmosféru.

Zaujímavosťou je, že pôvodná verzia tohto obrazu bola odmietnutá. Podľa niektorých zdrojov ju zadávatelia považovali za príliš neformálnu alebo „nevhodnú“, pretože svätý Matúš bol zobrazený ako sedliacky muž, ktorého nohy boli veľmi jednoducho vystavené proti divákovi. Táto verzia obrazu je dnes stratená, predpokladá sa, že bola zničená počas II. svetovej vojny.

Caravaggio preto vytvoril novú verziu, ktorá je menej provokatívna. V nej je svätý Matúš znázornený dôstojnejšie, s výraznejším dôrazom na jeho duchovný význam. Práve táto verzia je dnes vystavená v Kaplnke Contarelli.

Mučeníctvo svätého Matúša (Martirio di San Matteo), ľavá strana oltára

Zachytáva okamih Matúšovej smrti, keď je zabitý počas bohoslužby v Etiópii. Kompozícia je chaotická a dramatická, čo zdôrazňuje brutalitu a zmätok scény. Obraz zobrazuje násilnú scénu, kde svätý Matúš, počas slúženia omše, je prepadnutý a zavraždený. Táto scéna je založená na tradičnej legende, podľa ktorej bol svätý Matúš zavraždený vo východnej Etiópii pre svoju vieru.

Sv. Matúš je zobrazený v momente svojej smrti, ležiaci na zemi, pričom jeho vrah sa nad ním hrozivo týči. Anjel zostupujúci zhora ponúka mučeníkovi palmovú ratolesť, symbol víťazstva a mučeníctva. V okolí sa nachádza niekoľko postáv, celá scéna je plná chaosu a pohybu, keď svedkovia s hrôzou sledujú vraždu. Niektorí z nich sa snažia utiecť, čo dodáva kompozícii dynamiku.

Brutalita vraha je zvýraznená jeho energickým postojom a ostrými rysmi. Je zachytený v akcii, čím Caravaggio vytvára dramatické napätie. Svetlo dramaticky osvetľuje ústrednú postavu Matúša a anjela, zatiaľ čo ostatné postavy sú ponorené v tieni. Caravaggiove chiaroscuro umocňuje emocionálny účinok.

Realizmus: Caravaggio nezveličuje ani neidealizuje postavy, zobrazuje ich s ľudskou krehkosťou a drsnosťou. Chaos scény a intenzívne emócie sú znázornené pomocou dynamických póz a výrazu tvárí. Anjel a palma sú jasným odkazom na Matúšovu vieru a jeho duchovné víťazstvo nad smrťou.

Caravaggiov obraz vyjadruje nielen dramatickosť mučeníctva, ale aj univerzálnu tému zápasu dobra a zla. Svätý Matúš prijíma smrť ako symbol víťazstva nad pozemskými útrapami, zatiaľ čo chaos okolitého sveta zdôrazňuje nestálosť ľudského života. Toto dielo patrí medzi najvýznamnejšie príklady barokového umenia, v ktorom sa kombinujú realizmus, emócie a duchovný obsah.

Čo dodať na záver? Ak zavítate do Ríma, odporúčam tento kostol v žiadnom prípade nevynechať, ale navštíviť. Je symbolom francúzskej prítomnosti v Ríme, slúžil vždy aj ako centrum francúzskej kultúry a diplomacie vo Večnom meste. Kostol finančne podporovali nielen členovia francúzskej kráľovskej rodiny, ale aj mnohí francúzski šľachtici, čo sa prejavilo v jeho nádhernej architektonickej a umeleckej výzdobe.

Kostol pomerne často navštevujú turisti a na rozdiel od iných kostolov (ak sú moje informácie od môjho priateľa, ktorý sprevádza slovenských a českých turistov aj v Ríme ešte správne), tento kostol možno navštíviť aj zadarmo, hoci takmer každý návštevník, uchvátený krásou tohto katolíckeho chrámu, prispieva na jeho údržbu dobrovoľne.

Titulný obrázok – interiér kostola San Luigi dei Francesci, zdroj: wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)