Dlhá sukňa, bledé líčka, tak to bude katolíčka. Alebo azda nie?

Mária Magotsová
26. júla 2023   Spoločnosť   Komentár

S prvou vlnou horúčav, ktorá udrela na Slovensku sa náš kostol zmenil na prehliadku plážovej módy. V nedeľu prišla dobrá polovica žien oblečená v mini alebo tielku na ramienka. Dve dámy sa dokonca predviedli s holým chrbtom. Muži v tomto smere, žiaľ, nezaostávajú a nie je to problém iba nášho chrámu. Môžeme dokonca povedať, že kauza obliekania v kostoloch je predmetom polemiky aj medzi samotnými veriacimi. A neuveríte, ako si niektorí z nás dokážu obhajovať to, že sa vyberú na svätú omšu oblečení ako k bazénu.

Keď som bola malá, moji starí rodičia mali v skrini šaty, ktoré nosili len do kostola, nikde inde. Ešte aj návšteva miestneho lekára sa musela zaobísť vo všednej garderóbe, pretože kostolné šaty boli naozaj len na nedeľu. Spomínam si, že babička mala dokonca aj šatky na hlavu, ktoré sa nosili iba na svätú omšu, nikde inde. A ak som sa chcela v jej skrini hrať na princeznú, mala som prísny zákaz dotknúť sa jej kostolných šiat.

Spomenula som si na to, keď sa v našom miestnom chráme pred pár mesiacmi objavila nová pani s malou dcérkou. Prisťahovali sa zo Zakarpatskej Ukrajiny a v našom spoločenstve si ju každý ihneď zapamätal. Ako jediná chodí totiž na svätú omšu so sukňou, ktorou – ako sa hovorí – zametá zem. A aby toho nebolo málo, nosí ešte aj mantilu na vlasoch. Pani Jelena je mladá a pekná a jej konzervatívne oblečenie jej na pôvabe nič neuberá. Práve naopak.

A v talianskych kostoloch ste už boli?

Páči sa mi, že Jelena svoj štýl obliekania nezmenila ani na Slovensku a aj keď som ju v Potravinách stretla oblečenú moderne, každú nedeľu chodí vytrvalo v tom istom – dlhá sukňa a mantila na hlave. Preto sa nečudujem, ako ňou minulú nedeľu v našom kostole doslova trhlo, keď si pred ňu do kostolnej lavice sadla slečna s odhaleným chrbtom v minišatách. Jelena sa na mňa s prekvapením, aj trošku vydesene pozrela s tým, že čo to má znamenať – a mne neostalo iné, len pokrčiť ramenami. Čo narobíš…?

Do talianskych kostolov by vás takto nepustili ani upratovať. A ja o tom niečo viem, pretože mňa z Chrámu svätého Petra poslali domov, aby som sa prezliekla, už dvakrát. Raz mi sukňa celkom nezakrývala kolená a raz som si zabudla šatku, ktorú by som si prehodila cez ramená. Bola som tam v tých najväčších júlových horúčavách, ale ani v jedinom talianskom kostole som za tie roky nevidela nikoho, kto by na svätú omšu prišiel oblečený ako na pláž. Na Slovensku to však problém nie je a dokonca, ak sa odvážite plážovú módu v kostoloch kritizovať, zaútočia na vás „vaši vlastní“ ako na pokrytca, spiatočníka, farizeja a tmára…

Čo na to naši vlastní ľudia?

Všimla som si nedávno na Facebooku jedného katolíckeho lídra, ktorý hrdo napísal toto: „Je 31 stupňov a ja idem v kraťasoch na nedeľnú sv. omšu. Viem že Bohu to nebude prekážať, možno to bude vadiť pár ľuďom, čo radi posudzujú iných. Ale jedno viem: že sa máme páčiť Bohu a nie ľuďom, že do kostola sa máme obliecť slušne, ale čo z toho, keď nemáme čisté srdce?“

Následne nám ešte vysvetlil, že nemáme nikoho posudzovať, pretože na omši kam ide, nie je klíma a to – ako iste viete – znamená vážny problém… Nuž, tak veru. Čo čakáme od bežných veriacich, keď jeden z katolíckych lídrov dokáže napísať toto?

Škoda len, že tento pán zrejme nečíta Katolícke noviny, pretože ja ich teda čítam vždy veľmi pozorne a to aj napriek tomu, že som súčasťou portálu, ktorý raz hovorca Konferencie biskupov Slovenska vyhlásil z doteraz neznámeho dôvodu medzi „konšpiračné weby“. Svoje tvrdenie síce nijako nedokázal, ale my sme mu radi odpustili, pretože po tomto jeho výroku nám tak stúpla čítanosť ako nikdy predtým. Ale odbočila som, prepáčte.

A čo na to tradičné noviny súčasného kresťana?

Takže – Katolícke noviny o sebe tvrdia, že sú tradičné noviny súčasného katolíka a práve preto ich pozorne čítam, aby som si overila, či je to naozaj tak. A teda vám viem aj teraz sprostredkovať, čo pre Katolícke noviny pred časom napísal o vhodnom obliekaní do kostola kňaz Daniel Dian.

„Pred niekoľkými rokmi v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca vysoká škola udeľovala čestný doktorát a zároveň sa konala slávnostná imatrikulácia. Kráľ so svojou manželkou prišli v slávnostnom oblečení, rovnako aj ich sprievod.

S hrôzou v očiach som si všímal príchod študentov – roztrhané rifle, vraj súčasná móda, tenisky, vyťahané tričká, dievčatá akoby išli na pláž. Keď som sa ich pýtal, či si uvedomujú, kam a prečo prišli tak oblečení, odpovedali jednoducho – no a čo.

Zahanbila ich sedemročná vnučka mojej sesternice, ktorá na otázku, ako by sa obliekla, keby mala ísť na slávnosť, kde bude kráľ a kráľovná, odpovedala: „No predsa ako princezná.“ Len študenti si vyrobili poriadnu hanbu, pretože za daných okolností škola nebola ochotná vykonať imatrikuláciu.

Možno si niektorí myslia, že v spoločnosti stačí dobre vyzerať. Nezabúdajme, že spoločenské udalosti sú rôznorodé a každá si vyžaduje iný spôsob obliekania. Základnou povinnosťou je vedieť sa obliecť v súlade s príležitosťou, na ktorej sa zúčastňujeme.

Človek, ktorý prežíva svoju vieru a vzťah k Bohu, celkom isto do chrámu nevstúpi v neprimeranom oblečení (bermudy, šľapky, šaty iba na ramienkach, hlboké výstrihy, plážové oblečenie a podobne). Uvedomuje si totiž, s kým sa má stretnúť a pred koho sa postaví. Svoj vzťah úcty, lásky a živej viery prejaví aj slušným oblečením a obutím.

Dnes mnohé firmy stanovujú kritériá či odporúčania, čo sa týka obliekania. Ak aj podnik, v ktorom pôsobíte, nemá určený tzv. dress code – teda rovnošatu, v žiadnom prípade nemôžete ísť do zamestnania v deravých rifliach, šatách bez ramienok či v krátkom tričku, v šortkách, príliš krátkej sukni, muži v sandáloch a ženy v sandáloch bez dokonalej pedikúry, v papučiach či plážových šľapkách.

Potom ani veriaci človek by nemal ísť pod túto úroveň, pretože „Božia firma“ má perspektívu večnosti a jej absolútny vlastník je Boh, nekonečný, vznešený a naozaj hoden úcty. Tomu jednoznačne napomáha vzdelávanie sa v náboženských vedomostiach, ktoré vedú k tomu, že si vieme jasne uvedomiť vzťahy: Ja a Boh, Boh a ja. Kto som ja? A kto je Boh?

Možno i správna katechéza na tému etiky a etikety správania sa v kostole by mohla pomôcť, aby sme vedeli, ako a v čom vstúpiť do Božieho domu, žeby na kostolných dverách nemuseli visieť piktogramy ukazujúce na nevhodné „outfity“ pre vstup doň.

Obdivujem, že mnohé firmy dnes vyžadujú od zamestnancov, aby v práci nosili istý spoločenský oblek. Nemali by to už pochopiť aj veriaci a vstúpiť do Božieho príbytku skutočne v kostolnom oblečení?“

Tradičná katolícka ženskosť

Zhodou okolností rovnaký vyššie spomínaný pán, ktorý chodí na svätú omšu v kraťasoch, si pred časom na sociálnej sieti „podal“ facebookovú stránku s názvom Tradičná katolícka ženskosť. Administrátori tejto konzervatívnej stránky totiž zverejnili status a fotografie vhodného oblečenia pre dámy. Takého, ktoré neuráža cudnosť. Katolícky líder tým bol však pohoršený, pretože „mladých ľudí nechcem odrádzať od Boha puritánstvom… samozrejme určité hranice v obliekaní sú potrebné, ale nechoďme do extrémov…“

Koľko rozruchu kvôli jednej dlhej dámskej sukni, však? Škoda len, že táto debata sa neviedla s ateistami a liberálmi, ale medzi našimi vlastnými ľuďmi…

PDF (formát pre tlač)