Cirkev oslavuje 150 rokov od narodenia svätej Terézie z Lisieux

4. januára 2023   Aktuality

V tieni palcových titulkov, ohlasujúcich úmrtie Benedikta XVI., si katolíci pripomínajú okrúhle výročie narodenia jednej z najpopulárnejších svätíc 19. storočia, svätej Terézie z Lisieux.

Narodila sa 2. januára 1873 v malebnom francúzskom meste Alençon, dnes už kanonizovaným rodičom, sv. Louisovi a Zélii Martinovým. Marie Françoise-Thérèse Martinová sa stala ich deviatym a posledným dieťaťom. Štyri deti im neskôr umreli. Pri pôrode jej matka netušila, že jej sen – obdarovať svet veľkým svätcom, sa práve splnil.

Bolesť sprevádzala malú Teréziu už od narodenia. Trpela odlúčením od svojej matky, pretože tá ju nemohla dojčiť, a bola poslaná na míle ďaleko z rodného domu k sestre. Psychologické účinky tohto skorého odlúčenia ju sprevádzali po celý život.

Keď mala Thérèse 4 roky, bola svedkom matkinej smrti na rakovinu a jej staršie sestry jej potom oznámili, že každá z nich odíde do karmelitánskeho kláštora Karmel, čím ešte vzrástol pocit jej odlúčenia. Kvôli svojej citlivej povahe bola počas školských rokov bez priateľov a vo veku 21 rokov osirela, keď jej milovaného otca postihla cerebrálna artérioskleróza po tom, čo s ním duchovne pretrpela jeho dve paralyzujúce mŕtvice.

Touto bolesťou Boh sformoval dušu mladej svätice. Za všetky straty na tomto svete našla ako náhradu Nebeské kráľovstvo a urobila z neho svoju jedinú túžbu, kým kráčala po tejto zemi. Pre púť k tomuto cieľu si vytvorila prax tzv. malej cesty – konania malých vecí s mimoriadnou láskou k Bohu. Bola presvedčená, že môže dosiahnuť Nebo s Božím milosrdenstvom, bola neoblomná v snahe priviesť tam so sebou aj ostatných a tvrdila, že svoj pobyt v Nebi venuje pomoci dušiam na Zemi.

Keď mala 10 rokov, sama ťažko ochorela. Päť rokov chodila do školy k sestrám z benediktínskeho rádu, ktoré v nej lásku k Bohu, získanú v rodine, ešte prehĺbili. V roku 1884 sa jej splnil jeden z vrúcnych snov – bola na prvom svätom prijímaní a prijala tiež sviatosť birmovania. Jej rozhodnutie zasvätiť život Bohu sa následne neustále upevňovalo. Už v roku 1887, ako štrnásťročná, skúšala vstúpiť do karmelitánskej rehole, preto išla s otcom do Ríma prosiť pápeža Leva XIII. o povolenie výnimky. Súhlas však nedostala hneď. Do kláštora vstúpila až o pol roka neskôr.

V januári 1889 sa naplnila jej túžba a získala rehoľné rúcho a meno Terézia od Dieťaťa Ježiša. 8. septembra 1890 zložila sľuby a o tri roky neskôr jej zverili úlohu pomocnej magistry noviciek. Túto úlohu plnila počas 4 rokov až do smrti. Jej rehoľné sestry si ju pamätali ako vzor pokory a trpezlivosti.

Príslovečnou v tomto smere sa stala príhoda so spolusestrou, ktorá sv. Teréziu neustále obťažovala a vyrušovala. Svätica sa k nej celý čas správala tak, že napriek všeobecnému povedomiu o otravnosti onej sestry aj u ďalších členiek rehole, tá nakoniec pri pohrebe sv. Terézie s plačom povedala ostatným: „Mám ešte väčší dôvod plakať ako vy, bola som jej najlepšou priateľkou.“

Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša zomrela po niekoľkých mesiacoch choroby na tuberkulózu vo veku 24 rokov.

Už 26 rokov po jej smrti bola vyhlásená za blahoslavenú. V roku 1927 ju pápež Pius XI. vyhlásil spolu so svätým Františkom Xaverským za hlavnú patrónku misií a v roku 1944 bola vyhlásená za druhú patrónku Francúzska, spolu so svätou Janou z Arku. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za Učiteľku Cirkvi.

V dnešných časoch prehnaných ambícií, sebapresadzovania a velikášskych plánov, je svätá Terézia vzorom pre všetkých skromných, tichých a utiahnutých, ako dosiahnuť nebadane veľké veci drobnými skutkami, vyplývajúcimi z nekonečnej vnútornej lásky k Bohu.

BM

Zdroj: NCR, ilustračný obrázok, zdroj – pixnio.com

PDF (formát pre tlač)