Návšteva rakúskych biskupov „ad limina“ v Ríme – ďalšie potvrdenie progresivizmu v Cirkvi
23. decembra 2022
Aktuality
Tento týždeň ukončili návštevu ad limina v Ríme aj rakúski biskupi. Po nemeckých, belgických a holandských sa tak dostavili do Vatikánu štvrtí najprogresívnejší hierarchovia v Európe a ich spokojné úsmevy po návrate naznačujú, že žiadne korekcie zo strany Svätej stolice v ich štýle synodálnej cesty sa konať nebudú.

zdroj: wikimedia commons / Dragan Tatic
Ako dosvedčuje stránka Vatican News, rakúski biskupi namiesto korekcie alebo sypania si popola na hlavu, naopak prišli s referovaním o požiadavkách veriacich, ktoré podobne ako v horeuvedených štátoch, idú ďaleko za rámec katolíckej viery a učenia. Eisenstadtský biskup Zsifkovics uviedol, že sa cíti povinný referovať o názoroch Božieho ľudu: „Vidím sa ako ten, kto má sprostredkovať a budovať most medzi Božím ľudom a univerzálnou Cirkvou a predovšetkým petrovskou službou.“ Vatican News ďalej píšu:
„A tak sa v rôznych vatikánskych orgánoch objavili aj starosti, ktoré Boží ľud v Rakúsku dlho trápia, ako je kňazský celibát, obnovené formy zvestovania, ako je laické kázanie, požehnávanie homosexuálnych veriacich alebo diakonské svätenie pre ženy.“
Katolíčky zo Štajerska počas návštevy biskupov v Ríme, dokonca verejne deklarovali biskupovi Krautwaschlovi „svoju netrpezlivosť s tým, ako váhavo postupujú v otázke žien“. Biskup následne zhrnul výmenu názorov v Ríme takto:
„Najdôležitejšie veci, ktoré som si odniesol, boli: rozhodne v tom pokračujte a nevzdávajte sa. Pretože Duch Svätý hovorí aj skrze tieto veci, ktoré sú dnes, aspoň pre niektorých ľudí, úplne nepredstaviteľné.“
Na pokarhanie a korekciu to teda rozhodne nevyzerá. Pokiaľ niekto vidí hlas Ducha Svätého v požiadavkách na požehnávanie homosexuálov a svätenie žien, ktoré Cirkev zakazuje a ktoré sú, ako biskup správne podotkol „pre niektorých ľudí nepredstaviteľné“, a je povzbudený, aby sa nevzdával, tak možno už čoskoro ochutnáme šťavnaté ovocie synodálnej cesty.
Biskup Zsifkovics tiež neinformuje o nejakom zákaze podobných trendov zo strany Vatikánu, ale uvádza:
„Bolo nám tu jasne povedané, že tieto otázky vyžadujú ďalšie štúdium. Mám dojem, že sa tu poctivo snažíme nájsť odpoveď aj na tieto otázky. Nevidím však okamžité riešenie. Až na to, že tieto veci, ktoré sú u nás veľmi aktuálne, by potom mohli priniesť zmenu na synode, a žeby sa synoda s pápežom rozhodla otvoriť nové cesty a kráčať nimi.“
Čiže, meniť sa bude Cirkev a nie pokrokoví veriaci.
Korunu v článku na Vatican News nasadil podnadpis „Reforma: Nehrať sa na majiteľa pravdy“. Keď už katolícka Cirkev a jej biskupi nie sú „majiteľmi pravdy“, tak kto potom? Znamená to, že každý veriaci si má hľadať svoju pravdu sám?
Linecký biskup Manfred Scheuer to vidí nasledovne:
„Nevlastníme pravdu ani Ježiša. Boha nemôžeme uchopiť a už vôbec nie vlastniť – ale On uchopuje mňa. A to platí najmä pre pravdu. Pravdu nachádzame, keď zdieľame život jeden s druhým, keď nakoniec do centra staviame Boha v Ježišovi. A pravda je vlastne pravdou len vtedy, keď je láskou.“
Nuž, nech si z toho vyberie každý čo chce, pretože z tohto si skutočne môže vybrať každý čo chce. Aj pri povrchnom logickom rozbore týchto viet, totiž nikto nie je schopný uviesť, čo je a čo nie je pravda. Keď napríklad diabol vie, že Ježiš Kristus je Boh, tak nemá pravdu, keďže nemá lásku? Znamená nemožnosť „uchopiť“ Boha, nemožnosť akéhokoľvek pravdivého a záväzného poznania o Ňom? Môže katolík pravdu „nachádzať“ v nejakom demokratickom a dialekticky sa vyvíjajúcom kolektívnom vedomí, „keď zdieľame život jeden s druhým“?
Zdá sa, že synodálna cesta sa začína kľukatiť natoľko, že niektorí katolíci sa z nej už možno ani nevrátia.
BM
Zdroj: Vatican News, ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons / Dragan Tatic

