Vatikán a iniciatíva Laudato si’ vyzývajú veriacich na „uhlíkový pôst“ od fosílnych palív počas veľkonočného pôstu!

6. novembra 2026   Cirkev   Progresivizmus

Vatikánski predstavitelia avizujú počas pôstneho obdobia 40-dňový „uhlíkový pôst“ a zároveň predstavili plány na využívanie umelej inteligencie (UI) pri monitorovaní ekologických záväzkov katolíckych farností po celom svete.

Svätá stolica tak tým oslávila rozšírenie svojej globálnej ekologickej platformy predstavením nástrojov dohľadu využívajúcich umelú inteligenciu a propagovaním ekologickej alternatívy k tradičnému pôstnemu pokániu. Veriacich vyzvala, aby tradičné umŕtvovanie nahradili tzv. „uhlíkovým pôstom“.

Dňa 4. novembra sa v Tlačovom stredisku Svätej stolice uskutočnila tlačová konferencia pri príležitosti 5. výročia vzniku Akčnej platformy Laudato si’ (Laudato si’ action platform – LSAP), digitálneho systému, ktorý spustilo Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj. Predstavitelia oznámili, že do centralizovaného systému sa zaregistrovalo viac ako 6 200 katolíckych inštitúcií a 13 000 účastníkov. Zároveň predstavili strategický plán na nasledujúcich päť rokov, ktorý zahŕňa planetárny „Digitálny atlas“ sledujúci klimatické údaje, algoritmy umelej inteligencie určené na kontrolu a overovanie plnenia záväzkov jednotlivých inštitúcií a celosvetovú sieť internetových „digitálnych misionárov“.

„Počas pôstneho obdobia si často kladieme známu otázku: Čoho som ochotný sa vzdať? Možno obľúbeného jedla, drobného pohodlia alebo niečoho, čo sa stalo príliš dôležitou súčasťou nášho každodenného života. Pred niekoľkými rokmi sme si v Bombajskej arcidiecéze začali popri tejto otázke klásť aj ďalšiu: Čo keby nás náš pôst mohol naučiť hlbšej starostlivosti o stvorenstvo? Podporovali sme to, čo sme nazvali uhlíkovým pôstom. Vyzýval ľudí, aby preskúmali svoje každodenné rozhodnutia: elektrickú energiu, ktorú spotrebúvajú, vodu, ktorú používajú, a plasty, ktoré vyhadzujú,“ uviedol emeritný pomocný biskup indickej Bombajskej arcidiecézy Allwyn D’Silva.

„Uhlíkový pôst trvá štyridsať dní. Rozhodnutia našich inštitúcií však môžu ovplyvňovať životy ľudí celé desaťročia. Ak naša viera dokáže zmeniť naše rozhodnutia počas štyridsiatich dní, prečo by nemohla zmeniť aj rozhodnutia našich inštitúcií na nasledujúcich štyridsať rokov?“ pokračoval biskup.

„Desať rokov nie je v živote Cirkvi veľa, ale je to dostatočne dlhý čas na to, aby sme sa mohli pýtať, čo sa stane, keď sa encyklika zakorení,“ uviedla sestra Alessandra Smerilliová, prefektka Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, v súvislosti s encyklikou pápeža Františka Laudato si’.

„Myslím na svätú omšu za starostlivosť o stvorenstvo, ktorú schválil pápež Lev XIV. a ktorá bola zaradená do Rímskeho misála. (…) Žiť povolanie ochrancov Božieho diela nie je voliteľným ani druhoradým aspektom našej kresťanskej skúsenosti.“

V tradičnej katolíckej teológii je pôstne obdobie posvätným časom telesného umŕtvovania, pôstu, modlitby a almužny, ktorých cieľom je umŕtvovať telesné vášne, konať pokánie za osobné hriechy a zjednotiť veriaceho s vykupiteľským utrpením nášho Pána Ježiša Krista.

Programový riaditeľ Alonso de Llanes oznámil, že systém bude monitorovať zapojené katolícke inštitúcie po celom svete prostredníctvom „Digitálneho atlasu Laudato si’“. Tento nástroj využíva interaktívnu monitorovaciu mapu, ktorá prepája údaje o zapojených farnostiach, školách a kláštoroch so satelitnými údajmi o regionálnych emisiách uhlíka, miere odlesňovania a extrémnych poveternostných javoch.

„Dovoľte mi vysvetliť, čo môžu návštevníci robiť,“ uviedol Llanes. „Otvorte atlas a vyberte krajinu alebo diecézu. Môžete vyhľadať zapojené katolícke inštitúcie a tam, kde na to dali súhlas, si prezrieť ich ekologické plány a úvahy.“

Llanes následne potvrdil, že Vatikán pripravuje mechanizmy umelej inteligencie na overovanie toho, či katolícke inštitúcie skutočne realizujú svoje environmentálne plány. Súčasťou projektu má byť aj každoročný seminár venovaný skúmaniu algoritmov umelej inteligencie.

„Prostredníctvom atlasu spájame tri druhy informácií do jediného nástroja: kde sa nachádzajú zapojené katolícke inštitúcie, čo robia ich spoločenstvá a čo nám environmentálne údaje hovoria o miestach, v ktorých pôsobia.“

„Chceme tiež zlepšiť spôsob, akým hodnotíme dosiahnutý pokrok,“ vysvetlil de Llanes. „Ak nejaká inštitúcia oznámi, že vysadila stromy, môžeme zistiť, či tieto stromy prežili? Ak prijme ekologický plán, dokážeme posúdiť, či tento záväzok zmenil jej rozhodnutia alebo fungovanie? Tieto otázky si vyžadujú kvalitnejšie údaje, následné sledovanie a primerané overovanie.“

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka tradícia už dve tisícročia učí, že zmyslom pôstu je predovšetkým pokánie za hriechy, umŕtvovanie telesných žiadostí, očisťovanie duše a duchovná príprava na slávenie Kristovho vykupiteľského utrpenia a zmŕtvychvstania. Pôst nie je ekologickou kampaňou ani súťažou v znižovaní uhlíkovej stopy. Samozrejme, rozumné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a úcta k Božiemu stvorenstvu patria k zodpovednému kresťanskému životu. Stvorenstvo však nie je predmetom nášho kultu a ochrana životného prostredia nemôže nahradiť pokánie, modlitbu, almužnu a obrátenie k Bohu. Ak sa zo štyridsaťdňového pôstu stane predovšetkým environmentálna iniciatíva, hrozí, že sa z jeho nadprirodzeného poslania vytratí to najpodstatnejšie – Kristov kríž a spása nesmrteľnej duše.

Rovnako znepokojujúca je predstava, že katolícke farnosti, školy a kláštory budú predmetom systematického vyhodnocovania ekologických záväzkov pomocou umelej inteligencie. Cirkev predsa nie je medzinárodnou environmentálnou agentúrou a jej poslaním nie je kontrolovať emisie, spotrebu elektriny či úspešnosť vysádzania stromov. Jej prvoradou úlohou je ohlasovať Evanjelium, vysluhovať sviatosti a viesť duše k večnej spáse. Bolo by preto žiaduce, keby vatikánski predstavitelia venovali aspoň porovnateľnú pozornosť úpadku náboženskej praxe, strate viery v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, nedostatku kňazských povolaní a obnove tradičného katolíckeho duchovného života. Cirkev nepotrebuje digitálnych ekologických misionárov, ale svätých kňazov, horlivých kazateľov a veriacich pripravených niesť Kristov kríž.

Osobná poznámka autora na záver

Vatikánskym propagátorom „uhlíkového pôstu“ za ich iniciatívu zdvorilo ďakujem, ale s potešením im oznamujem, že uhlíkový pôst ma nezaujíma a je mi vskutku ľahostajný. Nech vatikánski propagátori svoje ekologické pôstne predsavzatia prednostne adresujú politickým elitám USA, Číny, Indie, EÚ, Ruska a pod., ktorých krajiny patria medzi najväčších producentov emisií na svete. Ja určite zostanem verný tradičnému katolíckemu pôstu, modlitbe, pokániu a umŕtvovaniu, pretože som presvedčený, že zmyslom pôstneho obdobia je predovšetkým obrátenie hriešnika k Bohu a nie znižovanie uhlíkovej stopy.

Dovoľujem si smerom k našim environmentálne ladeným „Laudato si’“ pastierom položiť ešte jednu celkom nevinnú otázku: Budeme sa môcť už čoskoro tešiť na slávnostné predstavenie jedenásteho Božieho prikázania? Jeho znenie si už takmer dokážem predstaviť:

„11. Chrániť Pachamamu i matku Gaiu budeš, ako aj zodpovedne separovať odpad a uhlíkovú stopu znižovať budeš.“

Snáď mi čitatelia odpustia trochu tejto satiry a irónie, ale nerád by som sa dožil doby, keď sa katolík bude viac obávať nesprávne vytriedeného plastového odpadu než zanedbanej spovede…

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)