Voľby v USA vyniesli na povrch aj úderku progresívnych protestantských kresťanov: Porazili sme Goliáša. Nastupuje politika lásky…

5. novembra 2026   Cirkev Politika   Cirkevná kríza, Progresivizmus

Pred parlamentnými a senátnymi voľbami v USA sme na portáli Christianitas.sk uverejnili článok o jednom z bizarných kresťanských kandidátov, ktorý je oficiálne protestantským kresťanom, ale zároveň „nenávidí kresťanstvo“:

https://christianitas.sk/demokraticky-kandidat-na-senatora-za-stat-texas-som-krestan-ktory-nenavidi-krestanstvo/

Prebehli voľby a z kandidáta Jamesa Talarica sa stal senátor za štát Texas. Ľavica a liberáli samozrejme jasajú a konzervatívci smútia, pričom si opakujú: Kde je tá stará dobrá Amerika?

Lenže buďme bez obáv, tá je stále tu a nič sa na štýle jej predstavení nezmenilo. Napriek tomu, že Talaricovo ideologické futro pripadá mnohým logicky uvažujúcim Európanom ako neakceptovateľný komický súhrn nezlučiteľných protikladov, jeho fasáda kočovného protestantského kazateľa je jeho rodákom dobre známa a príjemná. A pokiaľ svoje bľabotanie prešpikuje pravidelne ráznym „hallelujah“, nenachádzajú na nej nič také, čo by americký protestantizmus neprezentoval už v 19. storočí – kŕčovitú kombináciu mesianizmu, demokratického populizmu a obchodníckej zručnosti.

https://www.commonwealmagazine.org/preziosi-midterm-elections-christian-left-talarico-hamilton

Preto Talarico hneď po svojom zvolení, podobne ako všetci demokratickí sekulárni „spasitelia“, vrátane slovenských, hulákal na nadšených voličov osvedčenú mantru všetkých demokratických (tých skutočných) populistov:

„Vyslali sme odkaz každému miliardárovi a skorumpovanému obhajcovi nefunkčného politického systému, že moc patrí ľuďom.“

– Áno, nepochybne… Miliardári sa už trasú…

Takýchto mlátení prázdnej slamy zažili USA od svojho vzniku pri voľbách tisíce. A výsledok? Má niekto pocit, že v USA miliardárov ubúda a ich moc klesá? Ale to patrí ku koloritu USA – vrieskajúci protestantský pastor, ktorý sa tvári ako Mojžiš zostupujúci z hory, rozhorčený z toho, že národ putujúci do krajiny zasľúbenej zradil demokraciu. Za ním vlniace sa krásavice s vytreštenými očami a vlniace sa do rytmu gospelu. Čo by to boli za voľby bez tejto kultúrnej vložky?

Tento rok je úroda demokraticko-populistických protestantov vo voľbách trochu väčšia ako inokedy. A navyše – sú jednoznačne ľavicovo-liberálne orientovaní, čo vzbudzuje u amerického ľudu, ktorý sám liberálne báda v Písme svätom už celé stáročia, príjemnú rezonanciu.

Ďalším ľudovým prorokom, ktorý zatočil s „trumpizmom“, je pastor Adam Hamilton, ktorému sa podaril obzvlášť husársky kúsok – vyhral v Kansase, kde sa nepodarilo Demokratickej strane zvíťaziť od roku 1932. A opäť nastúpila osvedčená rétorika demokratického obrancu ľudu:

„Výsledok je odmietnutím necitlivosti a krutosti Washingtonu.“

Liberáli z The New York Times Magazine, ktorých zaiste nikto nepodozrieva z boja proti miliardárom, sa však tešia, lebo vedia, že po nepríjemných persónach typu J. D. Vance či iných Trumpom dotiahnutých konzervatívnych katolíkov, možno svitá opäť na lepšie časy: protestantsko-demokratický cap sa nažerie svojho „hallelujah“ a liberálna kapusta pritom zostane celá.

https://www.nytimes.com/2026/09/21/magazine/talarico-christian-pastors-democrats.html

Názov článku: „Môžu Demokrati znovu získať kresťanskú morálnu prevahu?“ naznačuje, že by sa mohlo podariť skombinovať tradičnú záľubu amerického protestanta (a dnes, obávam sa, aj katolíka) v emocionálnych biblických výkrikoch a zároveň ďalej presadzovať liberálnu agendu. James Talarico je v tomto ohľade obzvlášť sľubný. Ešte pred voľbami noviny optimisticky referovali, že „prekvapivo veľa pastorov tento rok kandiduje za Demokratov, čím spochybňujú predstavy Američanov o politike a viere“.

Do volieb za Demokratov sa zapojilo až desať pastorov, pričom noviny spokojne konštatovali, že na strane Republikánov „len“ traja.

Portál Commonweal Magazine je ešte otvorenejší v pomenúvaní toho, čo prekážalo demokraticko-populistickýcm protestantom na Trumpovej vláde:

„Kde sa presne nachádza kresťanská morálna prevaha? Určite nie tam, kde stoja katolíci J. D. Vance a Trumpov „hraničný cár“ Tom Homan. Vanceove vystúpenia v mene republikánskych kandidátov vrátane Paxtona a hanebného Viveka Ramaswamyho v Ohiu boli prejavom nečestnosti, samoľúbej sebaúcty a adolescentného zosmiešňovania. Homan medzitým v prejave pred Koalíciou za vieru a slobodu v Georgii tesne pred voľbami predniesol typicky bojovnú a vulgárnu obhajobu násilných zásahov administratívy hraničnej kontroly (ICE) . „Boh žehnaj mužom a ženám z hraničnej kontroly a Boh žehnaj mužom a ženám z ICE,“ povedal evanjelickému davu a nabádal ich, aby „vyšli von“ a hlasovali. Nenechal žiadne pochybnosti o plánoch administratívy pokračovať v programe masových deportácií. „Dokončíme to,“ sľúbil Homan svojmu publiku. „Máte moje slovo“.“

Tieto slová nepochybne s radosťou číta aj katolícky episkopát v USA, ktorý sa trvalo zasadzuje za imigrantov a ktorému Trump siahnutím na finančnú podporu z USAID nepochybne nabúral mnohé plány vo financovaní synodálneho putovania a načúvania.

Rétorika Jamesa Talarica a Adama Hamiltona už totiž nie je cudzia ani katolíkom, čo tiež svedčí o úspešne prebiehajúcej protestantizácii. Keď sa započúvame do sloganov čerstvých senátorov, museli by sme byť hluchí, aby sme nerozpoznali podobné floskuly, aké generuje napríklad emeritný arcibiskup Bezák, kňaz Tomáš Halík či desiatky kňazov a cirkevných predstaviteľov na Slovensku:

„Milujeme Boha tým, že milujeme svojich blížnych,“ Talarico nám to počas kampane opakovane pripomínal a Hamiltonovo zameranie na súcit a starostlivosť o zraniteľných zjavne rezonovalo.“

Portál navyše s potešením ako vzor pre čerstvú kresťansko-progresívnu úderku cituje slová senátora Eugena McCarthyho, ktorý kedysi uviedol presne v duchu liberálneho naratívu, „že kresťanskí politici nie sú nevyhnutne tí, ktorí sa najviditeľnejšie zúčastňujú na verejných náboženských aktivitách, najčastejšie sa stretávajú s náboženskými vodcami alebo jednoducho vyhlasujú svoj postoj za najkresťanskejší.“ To je presne ten opis, ktorý vyhovuje všetkým liberálom – buďte v súkromí kresťanmi, veľmi s tým neotravujte a hlavne – šírte lásku, čiže – liberalizmus a toleranciu.

A tak, zdá sa, všetko smeruje do osvedčených vôd amerického kresťanského demokratického populizmu. Na ten reflektujú dnes aj katolíci (ako ukázali voľby v Texase) dôkladne vyškolení desaťročiami pokoncilového a synodálneho putovania. Miliardári síce zostanú, ale za odmenu dostanú voliči tú pravú verbálnu biblickú nádielku, akú predviedol Talarico po svojom zvolení:

„Dnes večer sme porazili Goliáša. Všetky peniaze sveta sa nevyrovnajú ľuďom z Texasu. Len sme ukázali, že politika rozdelenia sa nevyrovná politike lásky.“

To je ono: konečne politika lásky…

Branislav Michalka

Zdroj: Commoweal Magazine, The New York Times, Church Times, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)