Južné Tirolsko, kedysi bašta katolicizmu v strednej Európe, sa mení na sekularistickú enklávu. Žeby naň duch „nových Turíc“ zabudol?
29. októbra 2026
Cirkev
Cirkevná kríza
Južné Tirolsko, rozkladajúce sa na pomedzí Rakúska a Talianska (momentálne patrí Taliansku, predtým bolo Rakúske), bolo kedysi považované za jeden z najkonzervatívnejších regiónov v strednej Európe. Pre Nemcov zo severu (zväčša protestantov boli tamojší obyvatelia, hovoriaci zvláštnym dialektom symbolom zaostalosti (podobne ako aj Tirolčania zo severu) a katolíckej „poverčivosti“, čiže zbožnosti. Vtipy o tirolskej tuposti, zaostalosti a tmárstve boli obvyklým zdrojom zábavy aj v katolíckom Rakúsku, nieto ešte v Nemecku.
zdroj: wikimedia commons
To všetko je však už zrejme minulosť, ako nám ohlasuje liberálny portál Katholisch.de, ktorý opisuje súčasnú tristnú realitu Južného Tirolska po 60 rokoch vanutia „ducha koncilu“.
Už text v perexe rozhovoru s rektorom seminára v diecéze Bolzano-Brixen, Markusom Molingom, nás otvorene uvádza do pochmúrnej reality sekularizácie:
„Kedysi zbožne katolícke Južné Tirolsko prichádza o kňazov. Rektor Markus Moling o situácii hovorí v rozhovore. Pre mnohých nemeckých turistov je Južné Tirolsko rajom na zemi – a hlboko katolíckym regiónom. Väčšina dedín má vlastné kostoly a kaplnky a každodenný život mnohých Juhotirolčanov je úzko spätý s liturgickým rokom. Ale aj tu Katolícka cirkev upadá; takmer žiadni mladí muži sa nechcú stať kňazmi. Markus Moling, rektor kňazskej formácie v diecéze Bolzano-Brixen, v tomto rozhovore skúma dôvody a vyhliadky do budúcnosti.“
– Ako to, že synodálny, správne naladený a progresívny portál tvrdí, že „katolícka Cirkev upadá“? Veď ona predsa synodálne kvitne a rastie do krásy! Čo sú to za podvratné reči?!
Pri čítaní rozhovoru sa dozvedáme, že šesť tohtoročných vysvätených kňazov v seminári pochádza z Tanzánie a Indie! Ani jeden nie je z Južného Tirolska. Reportér konštatuje, že „bez týchto seminaristov, by bol seminár celkom prázdny“ a pýta sa, aká je príčina „nedostatku nových kňazov“.
Nasleduje duchaplná odpoveď otca rektora: „Túto otázku dostávam veľmi často“, pričom pokračuje vymenovávaním vlastností súčasných mladých ľudí, ktoré ich od kňazstva odvádzajú, avšak o príčine, prečo si tieto vlastnosti v čisto katolíckom regióne osvojili, sa vôbec nič nedozvieme. Zrejme sa to stalo akosi samo:
„Máme tiež menej mladých ľudí, ktorí vstupujú do kňazstva. V minulosti pochádzalo veľa kňazov z veľkých rodín. Navyše, pre niektorých mladých mužov je život v celibáte a celoživotné zaviazanie sa tejto službe prirodzene výzvou.“
– Čiže namiesto hľadania príčiny sa odpovedá opätovným opisom toho, čo už reportér opísal bez toho, aby sa uviedla možná príčina javu.
Nasleduje opis celkového marazmu v krajine a opäť bez akéhokoľvek hľadania zmysluplnej kauzality:
„V celej krajine pozorujeme pokles pravidelnej návštevnosti kostola. Mnoho starších ľudí verí (?) v bohoslužby, ale pozorujeme nedostatok mladých ľudí, ktorí sa pripájajú k bohoslužbám. Zároveň je kostol veľmi žiadaný pri určitých oslavách, ako sú svadby, prvé sväté prijímania, birmovky a pohreby.“
– Čiže, taká pomalá luteranizácia, akú poznáme aj na Slovensku. Kostol a Cirkev je na to, aby sa v nich konali oslavy a predovšetkým pekný pohreb, ktorý je automatickou kanonizáciou a umiestnením do príslušného stavovského neba – športového, umeleckého, hereckého, rockového, železničiarskeho, IT neba, podnikateľského aj robotníckeho.
V diecéze bolo podľa pokračujúceho rozhovoru vysvätených za 11 rokov – 10 kňazov, väčšinou však z rehoľných združení a nie domáceho pôvodu. Tých šesť nových je teda skutočný boom, avšak umelo vytvorený premysleným dovozom zo zahraničia.
Len tak pre zaujímavosť: Viete kedy dosiahol v tomto seminári počet seminaristov svoj vrchol? Tesne pred ukončeným II. vatikánskeho koncilu v roku 1965. Vtedy študovalo v seminári 67 seminaristov. Potom začali počty prudko klesať a v roku 1975 už ich počet klesol na 20.
No a ako z tohto marazmu von? Jednoducho a synodálne – z nedostatku sa urobí cnosť. Nedostatok kňazov vlastne nie je negatívum, ale – príležitosť (snáď dokonca Božia vôľa?) na väčšie zapojenie laikov:
„Budeme mať geograficky menej kňazov, ktorí však budú dostávať dôležitú podporu od kňazov z iných krajín. Rozmanitosť povolaní vrátane laických duchovných a stálych diakonov bude viac žiadaná. Musíme neustále hľadať spôsoby, ako to riešiť, pretože bez ľudí, ktorí sa dobrovoľne venujú farnostiam, to jednoducho nebude fungovať.“
A aké sú teda príčiny úpadku? Nedozvedeli sme sa. Snáď nabudúce…
Branislav Michalka
Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
