Francúzski biskupi spustili pred prezidentskými voľbami tzv. „formačnú kampaň“. Strach z víťazstva Le Penovej?: „Cirkev nedovolí zneužívanie kresťanského dedičstva!“
6. novembra 2026
Cirkev Politika
Progresivizmus
Prezidentské voľby vo Francúzsku sa blížia a po mimoriadnych výkonoch Emmanuela Macrona aj jeho kamarátov imigrantov, ako aj po opakujúcich sa rabovacích demonštráciách, opäť rastie medzi liberálmi panika, či sa náhodou nedostane na najvyšší post v štáte „nevhodný“ kandidát, ktorého predstavuje vo Francúzsku štandardne už niekoľko desaťročí nejaký člen rodiny Le Penovcov. Zatiaľ to milovníci pokroku vždy zvládli a nebezpečenstvo pre milovanú liberálnu demokraciu zažehnali. Osobne si myslím, že to zvládnu aj teraz: pôvodné obyvateľstvo je už mierne degenerované a nové obyvateľstvo Le Penovcov voliť nebude. A aj keby áno, ešte vždy je tu naporúdzi tzv. „rumunské riešenie“.

Nie všetci však nazerajú na vývoj v sladkom Francúzsku, kedysi „prvorodenej dcéry Cirkvi“ tak fatalisticky a nezodpovedne ako autor tohto článku. Francúzska biskupská konferencia, zrejme plne si vedomá svojej zodpovednosti za liberálnu demokraciu, sa rozhodla pre istotu, aby náhodou katolícki veriaci nezakolísali a neochabli v láske k režimu, spustiť od 4. novembra „informačnú a formačnú kampaň“ k prezidentským voľbám.
Iniciatívu predstavili 4. novembra v Lurdoch počas plenárneho zasadnutia Francúzskej biskupskej konferencie (CEF) arcibiskup Vincent Jordy z Tours, viceprezident episkopátu, biskup Denis Jachiet z Belfort-Montbéliard a biskup Bruno Valentin z Carcassonne-Narbonne. Aktivity sa začnú v novembri a budú pokračovať až do prezidentských volieb.
„Svätý Otec nás povzbudil, aby sme sa zapojili do spoločenského diania,“ povedal arcibiskup Vincent Jordy z Tours, viceprezident Konferencie biskupov Francúzska (CEF). „Naším cieľom je preto vzhľadom na prezidentské voľby ponúknuť zamyslenie všetkým katolíckym veriacim a všetkým, ktorí si to želajú, aby vo svojom svedomí mohli rozoznať, čo si chcú zvoliť pre dobro našej krajiny. Rozhodli sme sa navrhnúť postup na nasledujúce mesiace až do hlasovania, aby sme veriacim skutočne pomohli pri rozhodovaní. Cirkev chce prispieť bez vydania akýchkoľvek pokynov na hlasovanie. Naším skutočným záujmom je prispieť k verejnej diskusii a byť prítomní na tejto významnej volebnej udalosti.“
https://eglise.catholique.fr/sengager-dans-la-societe/eglise-et-politique/presidentielle2027/
Samozrejme, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o pripomenutie veriacim, aké sú katolícke hodnoty. Avšak skutočnosť, že Francúzska biskupská konferencia už v roku 2002 viedla otvorenú kampaň proti kandidátovi vtedajšieho Národného frontu (dnes premenovaného na Národné zhromaždenie) dáva tušiť, že aj dnes pôjde skôr o aktívny zápas proti silám ohrozujúcim demokraciu. V roku 2002 konferencia trochu pokrytecky presviedčala katolíkov, že kandidát NF odporuje kresťanským hodnotám. Aké hodnoty však stelesňovali počas dvoch nasledujúcich desaťročí protikandidáti vrátane Macrona, to si čitatelia už nájdu sami v análoch potratovej a eutanáznej loby. Paradoxne, po zvolení Macrona za prezidenta biskupská konferencia jeho návrat oficiálne privítala.
Z „ôsmich bodov“, ktoré konferencia katolíkom predložila na zamyslenie je zrejmé, že tu ani tak nepôjde o pripomenutie katolíckej sociálnej náuky, a už vôbec nie o pripomenutie vlády Krista Kráľa nad národmi, ako skôr o školenie v pokrokových synodálnych témach. Tieto témy sú: Európa (rozumejme – EÚ), ekologická transformácia, verejná bezpečnosť a ochrana, imigrácia a integrácia, zdravie a starostlivosť, charita a chudoba, vzdelávanie a mládež, kríza demokratických inštitúcií, identita, kultúra a odovzdávanie.
O čo by v praxi mohlo ísť, to nám pomôže objasniť vyjadrenie sa biskupa Bruna Valentina z Carsassonne a Nerbone. Ten použil zabehanú frázu „inštrumentalizácia náboženstva“, ktorú synodálni katolíci zvyčajne používajú na dehonestovanie deklarovanej kresťanskej viery u pravicových, národno-konzervatívnych kandidátov (nie u liberálnych, samozrejme) po celom svete:
„Ako biskupi máme zodpovednosť chrániť kresťanské posolstvo pred akoukoľvek inštrumentalizáciou. Ak kandidáti tvrdia, že hovoria o evanjeliu, pričom z neho vytrhávajú kúsky, budeme tam, aby sme reagovali.“
Je zrejmé, o čo tu teda pôjde. Biskupi očakávajú, podobne ako episkopát v Nemecku, Španielsku či v USA, že pravicoví kandidáti sa budú odvolávať na kresťanské tradície svojej krajiny, apelovať na zastavenie prílivu nekresťanských imigrantov a na obranu tradičných hodnôt proti LGBT. Tieto apely budú vyhlásené za pravicovo-populistickú „inštrumentalizáciu“, tak ako pri iných voľbách v iných štátoch a naopak, liberálne bľabotanie protikandidáta sa prejde mlčaním, pripadne sa po jeho zvolení potichu pripomenú hodnoty „za život“, na ktoré samozrejme liberál zvysoka kašle a biskupi to veľmi dobre vedia. Lenže, keď je v stávke liberálna demokracia, tak musí ísť všetko bokom.
Obšírna školiaca správa o prezidentských voľbách, ktorú prinieslo Centrum Jacquesa Delorsa, pomenované po bývalom predsedovi Európskej komisie chápe úplne presne, o čo vo voľbách ide a na rozdiel od Francúzskej biskupskej konferencie to ani nepotrebuje skrývať. Preto píše:
„Francúzsko vstupuje do kľúčového volebného roka. Keďže v prieskumoch vedie kandidát krajnej pravice, všetky oči sa upierajú na prezidentské voľby v druhej najväčšej ekonomike a zakladajúcom členskom štáte EÚ. Na konci kampane poznačenej vysokou neistotou by víťazstvo v prezidentskom úrade bolo len prvým krokom: prezident bez väčšiny v Národnom zhromaždení by mal obmedzený priestor na vládnutie.“
https://www.delorscentre.eu/en/publications/detail/publication/navigating-the-french-elections
Nasleduje obsiahly panický rozbor toho, čo všetko sa stane a pokazí, pokiaľ by zvíťazil národno-konzervatívny kandidát.
Avšak aj liberálno-katolícky portál La Croix nemá potrebu niečo skrývať. Preto v článku o novej biskupskej kampani uvádza jasne dôvody:
„V stredu 4. novembra sa francúzski biskupi zaoberali touto kľúčovou otázkou, keďže dnešné prieskumy naznačujú možné druhé kolo volieb, v ktorom sa kandidátka Národného zhromaždenia Marine Le Penová postaví proti Jeanovi-Lucovi Mélenchonovi, lídrovi hnutia La France insoumise.“
– No, to by ma skutočne zaujímalo, koho z týchto dvoch uprednostňujú… Obávam sa, že po dôkladnom zvážení toho, kto predstavuje vážnejšiu hrozbu (pre liberálnu demokraciu, samozrejme) by sa asi priklonili k trockistovi Mélenchonovi.
Ešte otvorenejšie túto novú iniciatívu francúzskych biskupov opísal portál Ouest France. Ten už v nadpise hlása: „Cirkev nedovolí, aby bolo kresťanské dedičstvo zneužívané“.
Viac ani netreba dodávať. Je jasné, ktoré sily by mohli v očiach liberálnych prelátov kresťanské dedičstvo „zneužiť“. Ľavicový maniak, moslimovia či slobodomurári určite nie:
„Šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami v roku 2027 Katolícka cirkev, ktorá práve spustila špecializovanú webovú stránku, obnovuje svoje varovania. Zabezpečí, aby sa kresťanské dedičstvo nezneužívalo na ideologické účely, opakuje biskup Bruno Valentin z Carcassonne a Narbonne.“
O tom, aká „nestranná“ a katolícka bude táto formácia, svedčí aj zaradenie špeciálneho bodu – kríza demokratických inštitúcií. Na základe akého nemenného učenia Cirkvi sme povinní ako katolíci bdieť práve nad demokratickými inštitúciami a nie napríklad nad monarchisticko-stavovskými, ako to bolo po stáročia?
Takže, začína sa opäť jedna klasická synodálna masáž, ktorá má katolíkov utvrdiť v ich oddanosti liberálnej demokracii, podobne ako v Nemecku, kde biskupi chrlia jednu výzvu proti AfD za druhou. Akú reálnu autoritu však má dnes ich hlas, ktorý prepožičali namiesto hlásania katolíckej doktríny šíreniu inkluzívnosti a ekologických doktrín, to už môžeme pozorovať na výsledkoch volieb. Je možné, že sa to dozvieme aj na budúci rok vo Francúzsku.
Branislav Michalka
Zdroj: La Croix, Ouest France, Eglise Catholique, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

