Pozdvihnutí z popola osvietili svet – na svedectvo nádeje pre mňa, aj pre vás (tretia časť): 3xS – schizmatik, sektár a satanista

Jakub Tužinský
2. septembra 2025   Cirkev Spoločnosť

predchádzajúce časti:
Pozdvihnutí z popola osvietili svet – na svedectvo nádeje pre mňa, aj pre vás (prvá časť)
Pozdvihnutí z popola osvietili svet – na svedectvo nádeje pre mňa, aj pre vás (druhá časť): Život vo vlažnosti, márnosti či v nerestiach

***

Kto ešte v živote nezablúdil? A komu sa v dnešnej relativistickej a zmätočnej dobe podarilo nikdy nestratiť správny smer vo viere?

Neminulo to ani svätých, ktorých zablúdenie a návrat posvietili na cestu mnohým ďalším. Poďme teda pribiť ďalší klinec do rakvy presvedčeniu, že sa nemôžeme zmeniť a že svätosť je tak vzdialená, že nemá cenu na to ani myslieť.

Náš prvý odpadlík žil ešte v čase prvých kresťanov a predsa sa dokázal postaviť proti niekoľkým pápežom. Nakoniec však skončil ako mučeník. Druhý sa stal horlivým prívržencom bludnej sekty presvedčený o jej výnimočnosti a pravdivosti. Posledný dokonca prijal kňazstvo v okultnej sekte zasvätenej satanovi.

A predsa sa všetci traja stali svätými. Ako je to možné? Vydajte sa spolu so mnou na cestu po stopách ich životov a uvidíte.

Útočný schizmatik v zajatí pýchy

Ani v zlatom veku kresťanstva – plnom slávnych mučeníkov, panien a svätých učencov – to ešte nebolo doslovné nebo na zemi. Všetci to boli stále ľudia ako ja alebo vy. Mnohí z nich prešli celý beh života slávne, ale nie všetci. Niektorí nedobehli, iní začali neskôr. No a boli aj takí, ktorí bežali dobre, potom zablúdili, ale nakoniec predsa len dobehli slávne.

Tento bežec bežal skutočne obdivuhodne – svojím životom a ešte viac svojou brilantnou teológiou. Postupom času však zabudol, že aj on musí pokorne rešpektovať autoritu pápeža. Dospel až k tomu, že vyhlásil súčasného pápeža za bludára a sám seba, prostredníctvom svojich prívržencov, nechal vyhlásiť za pápeža. Stal sa prvým protipápežom v dejinách Cirkvi – počas pontifikátu troch pápežov za sebou! Nastala tak prvá známa schizma. A on bol jej príčinou.

Nebol verejným hriešnikom, nežil pohoršlivo – práve naopak, písal apologetické diela, ktoré dodnes teológovia študujú. Chýbala mu však pokora.

Čo to zmenilo? Prenasledovanie pre katolícku vieru a spoločné uväznenie s aktuálnym pápežom Ponciánom. Vo väzení sa uzmierili a obaja položili svoj život za Krista. Pápež Poncián preukázal svoju veľkosť tým, že sa vzdal svojho pápežského úradu. A v čom spočívala jeho veľkosť, keď sa vzdal? V tom, že umožnil voľbu nového pápeža a definitívny koniec schizmy.

Takže ani 18 rokov v schizme ešte nemusí byť stopka pre dosiahnutie svätosti.

Uhádli ste, kto to bol? (Jeho meno a životopis nájdete tu).

Propagátor bludov žijúci s konkubínou

Zrejme len málokto neuhádne meno tohto slávneho svätého, ktorý sa napil z rôznych cisterien, kým našiel životodarný prameň a jeho srdce nespočinulo v Bohu. A predsa vždy sa možno poučiť z jeho života – verím, že k tomu poslúžia aj tieto riadky.

Pochádzal z dobre situovanej rodiny s dobrým postavením. Jeho otec bol pohan – zabezpečil mu dobré vzdelanie, ale nie dobré srdce. Na tom roky pracovala jeho svätá matka.

Už ako chlapec sa dal na hriešne cesty – nekradol pre veci, ale pre samotný pôžitok z hriechu. K tomuto zmýšľaniu ho priviedla rovesnícka skupina, ktorej dôveroval. Táto citlivosť na kolektívny vplyv mohla byť predzvesťou jeho neskoršieho pádu do sekty.

Pomerne rýchlo sa vypracoval na prominentného učiteľa rečníctva, čo mu prinieslo nemalé výnosy a slávu. Popri tom bol aj hľadačom pravdy. No neukotvenosť v pravde, život v hriechu, či zlý príklad ho priviedli k tomu, že uveril učeniu sekty manichejcov. Ich učenie prijal celým srdcom ako pravdu a potom ho aj ďalej hlásal. Bol ich horlivým prívržencom.

Nebol pokrstený a nepridŕžal sa ani kresťanskej morálky. Tak si našiel konkubínu, s ktorou žil mnohé roky, pričom splodili aj syna. Nestal sa však hrubým ako jeho otec a konkubínu i syna mal rád.

Srdce jeho zbožnej matky pukalo, keď videla jeho blúdenie – no v modlitbe, slovách i obetách vytrvala až do jeho obrátenia – vo veku tridsiatich rokov.

Božím pôsobením sa dostal k slávnemu milánskemu biskupovi sv. Ambrózovi. Najskôr ho upútalo jeho rečníctvo, nie obsah. Otváralo mu to však srdce aj pre obsah, ktorý ho po čase zlomil. Zakúsil mocné obrátenie, ktoré od základu zmenilo jeho život. Ešte predtým ho jeho hľadanie pravdy vyslobodilo zo sekty – teraz zanechal aj život s konkubínou.

Od momentu krstu už začal kráčať do neba sedemmíľovými čižmami, hoci nie bez bojov. No odvtedy bol jeho život cestou svätosti a pokory.

Založil mníšsku komunitu, stal sa kňazom i biskupom. Napísal toľko slávnych spisov, že ho len málokto prekoná. Patrí medzi najvýznamnejších teológov všetkých čias a je jedným z hlavných Cirkevných Otcov.

Ak predsa len niekto nespoznal totožnosť tohto svätca, tu je jeho meno a životopis.

Satanistický kňaz z okultnej sekty

Nazdávam sa, že dnešný tretí pozdvihnutý z popola to v blúdení dotiahol najďalej. Hoci o mnoho storočí neskôr, „podarilo sa mu vypracovať“ až na satanistického kňaza.

Pochádzal z dobrej katolíckej rodiny. To je prvý šok. Áno, aj človek z takejto rodiny sa môže stratiť. No nakoľko bolo doňho siate dobré semeno, ono raz vzklíči. To je nádej pre nejedného rodiča.

Navštevoval katolícke školy a bol zbožný. Potom prišli univerzitné štúdiá, ktoré mu zmenili život. Bolo to v období rastúceho nacionalizmu (19. stor.) v Taliansku, ktoré sa stavalo proti Cirkvi. Bol to tiež čas, kedy sa Európou šíril okultizmus a špiritizmus. Na Neapolskej univerzite, ktorú navštevoval, sa dostal do rúk profesora, ktorý sa otvorene hlásil k obom skazonosným hnutiam. Získal si aj dôveru nášho „pozdvihnutého“ a tým sa otvorili dvere pre pôsobenie diabla.

Satanizmus si ho tak podmanil, že sa stal jeho verným prívržencom, ba dokonca kňazom. Prinieslo mu to „slobodu“, slávu a uznanie – no čoskoro s tým prišli aj problémy. V priebehu rokov sa dostal do takých psychických problémov, že si chcel vziať život. Zmätok, depresie, mučivé úzkosti a paranoje boli tak silné, že spoznal odvrátenú tvár tejto cesty a túžil z nej uniknúť. Vďaka priateľovi Vincenzovi Pepemu sa rozhodol zanechať túto cestu. Dominikánsky kňaz Alberto Radente ho duchovne sprevádzal a voviedol ho aj do úcty k Panne Márii a ružencu. Prinieslo mu to nebývalú slobodu. Dokonca navštívil aj špiritistickú seansu, ale len preto, aby tam povedal: „Zriekam sa špiritizmu, pretože to nie je nič iné ako spleť bludov a klamstiev.“

Zakrátko zistil, že viera mnohých ľudí v jeho okolí je spleťou povier a ľudových zvyklostí, ktorým nebola cudzia ani návšteva šarlatánov. Pochopil, ako veľmi im chýba formácia. Veľkú časť svojho majetku venoval chudobným. A tak začal nachádzať svoje miesto služby v Cirkvi.

Najprv založil ružencové bratstvo a šíril úctu k Panne Márii. Práve k nej sa utiekal, keď si chcel vziať život. Potom dostal do daru obraz ružencovej Panny Márie so sv. Dominikom a sv. Katarínou Sienskou. Bol veľmi zanedbaný a zdanlivo nevýrazný. No predsa zreštaurovaný a umiestnený do kostola. Začali sa pri ňom diať zázraky.

A ako to už pri ľuďoch, ktorí sa odovzdajú Bohu, býva, postupne sa z jeho činnosti rozvinul apoštolát, ktorý priviedol k Bohu zástupy duší. Napr. Panna Mária Pompejská je známa vďaka nemu. Po rokoch tmy nastali desaťročia svetla.

Meno a životopis toho nie ešte veľmi známeho blahoslaveného nájdete na tomto odkaze.

Záver

Hoci by sme šli až na kraj sveta, do hĺbok čarodejníctva, tmy bludu alebo pýchy rozkolu, stále si nás môže nájsť Božia milosť a premeniť náš život tak, ako sa nám ani nesnívalo. Verím, že aj tieto svedectvá vás presvedčili, že to nie je planá nádej, ale reálna možnosť.

Sú nádejou aj pre podobných ľudí v našom okolí. Preto je hodné premýšľať aj nad tými, ktorých spolupôsobením sa životy našich dnešných hrdinov zmenili. Veď prečo by sme aj my nemohli byť tými, ktorých prijatie a láska naštartujú premenu u druhých?

V poslednej časti si predstavíme násilníkov a vrahov, ktorí roky žili v nenávisti. A predsa – aj oni sa stali svätými…

PDF (formát pre tlač)