Cirkev v Európe uverejňuje jedno vyhlásenie za druhým ohľadom politiky, inklúzie a migrácie. Je tu však jeden problém: Takmer nikto ich už nečíta a nepočúva

Branislav Michalka
6. februára 2025   Cirkev Politika   Komentár

Nie je to tak dávno, čo jeden kňaz ohľadom vyhlásenia biskupskej konferencie skonštatoval: „Oni sa stále ešte tvária, akoby Cirkev na Slovensku bola masovou záležitosťou. Nepochopili, že ich už nikto nepočúva.“

Skutočne, aj keď tým budú súčasní európski, a teda aj slovenskí preláti možno sklamaní, väčšina zaregistrovaných katolíkov, o ostatných ani nehovoriac, úplne ignoruje ich vyhlásenia. Ich sklamanie bude možno ešte väčšie, ak nakoniec pochopia, že jediní katolíci, ktorí čítajú ich volania do sveta, sú práve tí a len tí odsudzovaní tradiční katolíci, ktorí stále ešte berú cirkevné vyhlásenia vážne a neustále ich porovnávajú s učením Cirkvi a vyhláseniami predchádzajúcich autorít. U ostatných katolíkov sa podarilo súčasnému vedeniu úspešne zlikvidovať akúkoľvek vážnosť písaného a záväzného slova zo strany Cirkvi.

Je to pochopiteľné. Pokiaľ sú totiž veriaci neustále už 60 rokov vyzývaní svojimi pastiermi, aby sa odpútali ako Prometeus od okov skostnatenej litery, aby v nich písané cirkevné dogmy, pravidlá, vyhlásenia predchádzajúcich pápežov a tradície údajne nezabíjali synodálno-kolektívne a kreatívne prežívanie viery; radosť z nej, ako aj zo života; pokiaľ sú vyzývaní, aby ich životu nevládli mŕtve písmená, ale aby v ňom vanul duch, ktorý sa ničím nedá spútať a „vanie, kam sa mu zachce“, pričom sa veriacim zabudne pripomenúť, že ich duch a Duch Svätý nie sú tie isté entity, tak je zrejmé, že tieto radostné zvesti z úst cirkevných predstaviteľov, najmä ak ladia s ich chúťkami, veriaci radi uposlúchnu.

Výsledkom je potom šok pastierov z toho, že ich vyhlásenia sa v lepšom prípade stretávajú vo verejnosti (aj katolíckej) s ignorovaním, v tom horšom s posmechom. Čo je najhoršie: katolíci sa začínajú za vyhlásenia svojich pastierov, ktoré kopírujú súčasnú progresivistickú ideológiu, hanbiť pred svojimi blížnymi. Nie preto, žeby tieto vyhlásenia hlásali katolícku vieru, ale preto, lebo recyklujú frázy z progresívnych médií, alebo idú ešte ďalej a v gýčovitosti a sentimentálnej presladenosti túto rétoriku prekonávajú.

Typickou ukážkou a predvojom (ako nakoniec vždy) tohto snaživého zúfalstva cirkevných predstaviteľov je súčasné politické dianie v Nemecku a Rakúsku a reakcie tamojšej sprogresívnenej cirkevnej hierarchie, na závany posledných zvyškov zdravého rozumu v tamojšej spoločnosti.

Pripomeňme si v skratke vývoj situácie. Migrantmi a progesívno-ľavicovou ideológiou zaplavená Svätá rímska ríša nemeckého národa, čiže dnešné Nemecko a germánske okolie, dospela minulý rok, aj vďaka nástupu Donalda Trumpa a debaklu na Ukrajine do štádia, v ktorom je zrejmé, že antiimigrantské a pravicové strany dospejú k veľmi úspešnému výsledku vo volebnom súboji. V Rakúsku, malom Nemecku, už z liberálno-demokratického laboratória hlásia strašidelné správy, ktoré vyvolávajú u nemeckých progresivistických pastierov pravú a nefalšovanú slniečkársku paniku. Jeden sa nevie rozhodnúť, či nemá v ich osobách pred sebou ľavicových študentov z kultúrnej revolúcie roku ´68, tak zúfalo podobná je ich rétorika a demokraticko-progresívna hystéria.

Zdá sa, akoby v posledných mesiacoch nemecký episkopát nemyslel na nič iné, než na záchranu milovanej liberálnej demokracie. O nejakom úpadku viery a každoročných útekoch státisícov veriacich z Cirkvi žiadne vyhlásenia neprichádzajú. Zato politických agitiek sa nemeckým katolíkom dostáva z rohu hojnosti vodopádom, a to na dennej báze.

Skúsme zmapovať len tie najčerstvejšie, keďže hystéria momentálne, niekoľko dní pred voľbami, vrcholí. Celá situácia akcelerovala minulý týždeň, keď šéf kresťansko demokratickej CDU/CSU Friedrich Merz v zúfalej snahe ukradnúť vzmáhajúcej sa strane AfD aspoň nejaké hlasy, inicioval v Bundestagu protiimigrantské inovácie. O akcii sme na našom portáli písali:

https://christianitas.sk/progresivnej-nemeckej-katolickej-cirkvi-v-panike-pred-volbami-a-strachu-o-demokraciu-prekazaju-uz-aj-krestanski-demokrati-z-cdu/

Reakcia cirkevníkov prekonala všetky očakávania. Nechýbalo neskôr dokonca ani lietadlo s transparentom „CDU už nie je kresťanská!“, prelietajúce nad straníckym zjazdom CDU. Zopár titulkov z oficiálnych katolíckych médií osvetlí viac než celý vedecký elaborát. Pripomeňme len, že v Bundestagu hlasovali poslanci CDU s poslancami AfD o takej banalite, akou je kontrola štátnych hraníc pred nelegálnou imigráciou! Už to stačí (na rozdiel od homosexuálneho vzťahu), aby sa človek v Nemecku nemohol považovať za kresťana.

A tu je už zmienená kytica progresívno-katolíckych titulkov:

Po hlasovaní s AfD a spore s cirkvou za predsedníctva Merza: Quo vadis CDU?

Na zachovanie demokracie potrebujeme novú osvetu

Je potrebné cirkevné oponovanie – najmä počas predvolebnej kampane

Premiér Porýnia-Vestfálska kritizuje kurz CDU – chváli cirkvi

Bohoslužba pred konferenciou strany CDU: Prelát Jüsten je za kozmopolitizmus a toleranciu

Široká výzva na konferenciu CDU: Postavte sa za firewall (Hradbu proti tzv. extrémnej pravici; pozn. red.)

Zásah cirkví (Proti AfD; pozn. red.) bol dôsledný a správny

Biskup Bätzing varuje pred populizmom v mierových otázkach

Kardinál Marx: Nezapierajte ľudskú dôstojnosť v predvolebnej kampani

Postoje strany Zelených sa v mnohom prekrývajú s cirkevnými

Cirkvi sa zhodujú – AfD je pre kresťanov nevoliteľná

Biskup Overbeck kritizuje CDU: Tento politický čin bol hrozný

Predsedníčka katolíckej Charity: Zastavte hlasovanie CDU o imigračnom zákone

Predsedníčka Zväzu nemeckých katolíkov je pobúrená imigračnou politikou CDU

Premiér Scholz: Cirkvi vás varovali pred vašimi návrhmi, pán Merz!

Toto je len slabá ukážka toho, čo dokázala vygenerovať v priebehu niekoľkých dní cirkevno-progresivistická mediálna mašinéria, pretože ide len o titulky z portálu Katholisch.de. Nech sa čitateľ skúsi pozrieť do ďalších oficiálnych katolíckych nemeckojazyčných médií, ako Kathpress.at, Domradio.de, Katholisch.at, Kath.ch, o médiách rôznych katolíckych inštitúcií ani nehovoriac. Zaplaví ho súvislý prúd demokratickej paniky a hystérie, žonglovania s ľudskou dôstojnosťou a ľavicové politické frázy, z ktorých by vstávali vlasy na hlave aj starostovi Pepponemu v malom svete dona Camila.

Biskup strieda v prejave arcibiskupa a arcibiskupa kardinál. Burcujú rôzni rehoľníci a teológovia, ktoré si odskočili od práce s LGBT komunitami, kardinál Marx volá do boja proti nacionalizmu. Arcidiecéza vo Freiburgu ponúka dokonca ideologický „volebný kompas“ vytvorený pomocou umelej inteligencie, pričom táto na otázku ohľadom AfD odpovedá (kňazi a biskupi sú už zrejme z neustáleho politického agitovania trochu unavení):

„Program AfD obsahuje prvky, ktoré sú v rozpore s katolíckym sociálnym učením, najmä pokiaľ ide o ľudskú dôstojnosť.“

Zato ostatné propotratové, pro-LGBT, proimigrantské a proeutanázne nemecké strany, o ktorých „prvkoch“ sa AI taktne nezmieňuje, priam prekypujú katolíckym sociálnym učením a morálkou. Nevadí, hlavne, že sú liberálno-demokratické… Katolícki predstavitelia v Nemecku dokonca otvorene vyzývajú veriacich na demonštrácie proti AfD a sami sa ich zúčastňujú. Na počudovanie, zo strany liberálnych médií neprichádza žiadna kritika toho, že Cirkev sa tak masívne angažuje v politike. Čo by sa však stalo prelátovi, ktorý by prejavil čo i len náznak sympatie k AfD? Hrôza pomyslieť…

Proti AfD sa postupne vyjadrili títo cirkevní predstavitelia v Nemecku: kardinál Marx, biskup Overbeck, biskup Bätzing, tajomník Zväzu katolíkov Sternberg, arcibiskup Schick, šéf Katolíckej kancelárie v Berlíne Jüsten, predsedníčka Zväzu katolíkov Stetter-Karpová, biskup Dieser, biskup Fürst, arcibiskup Koch, biskup Neymeyer, arcibiskup Hesse, biskup Hanke, biskup Bedford-Strohm, biskup Oster.

Zoznam nie je úplný, to sú len tí najviditeľnejší. O oceáne progresívnych teológov, kánonických právnikov, samozvaných aktivistov, dúhových a klimatických rehoľníkov ani nehovoriac.

Preláti a aktivisti prijali proti tzv. pravicovému populizmu a extrémizmu vyhlásenia spoločne aj jednotlivo, s protestantmi aj židmi, s moslimami aj ateistami, doma aj v zahraničí, nadránom aj podvečer.

Avšak, aby sme sa vrátili na začiatok tohto textu: výsledok všetkého toho progresívneho pachtenia a hemlesenia je – chabý. Čím viac a hlasnejšie cirkevní predstavitelia (aj protestantskí) volajú, tým viac sa na volebných preferenciách ukazuje, že ich hlas sa míňa s účinkom, aj s poslucháčmi.

Neviete prečo? Je to jednoduché: Nemci sa skrátka rozhodli byť – nedogmatickí a slobodní. A to nielen v náboženstve, ale aj v politike. Presne tak, ako ste ich to 60 rokov učili relativizovaním katechizmu.

Skutočne ste si mysleli, že keď ich takto vyškolíte, tak vás budú počúvať a poslúchať?

PDF (formát pre tlač)