Cesta ku skutočnej zmene života (4. časť): Nikdy by som neveril, že kúpa vetrovky mi ukáže cestu k jednoduchosti

Jakub Tužinský
1. júla 2025   Cirkev Spoločnosť

predchádzajúce časti:
Cesta ku skutočnej zmene života (1. časť): Je disciplína základnou oporou spásy alebo je spása možná aj bez nej?
Cesta ku skutočnej zmene života (2. časť): Pravidlo života a jeho sedem pilierov
Cesta ku skutočnej zmene života (3. časť): Pravidlo života a jeho sedem pilierov alebo 3. až 7. pilier a ako na to

***

Pred nejakým časom som v brožúrke Zásady duchovného života v časti o askéze narazil na slovné spojenie „osvojovanie si jednoduchosti života“. Je to tam však uvedené bez vysvetlenia. Kládol som si preto otázku: „Čo to asi tak môže byť?“ Pustil som sa teda do hľadania a premýšľania.

Priznám sa, že to, čo som objavil ma šokovalo. Koľko múdrosti sa v tom skrýva. Je to také jednoduché, že to ľudia často prehliadajú. Aké krásne je ovocie života ľudí, ktorí tak žijú. Ako veľmi to môže zmeniť život človeka. Ako to prilieha k askéze. Poďme sa teda na to pozrieť bližšie.

Iste ste už počuli ľudové príslovie „niekedy je menej viac“. Tieto jednoduché slová (podobne ako aj mnohé iné) majú v sebe veľa pravdy a múdrosti. Už z tohto príslovia možno poznávať jednoduchosť. Je to totiž praktická múdrosť našich predkov vychádzajúca katolíckej náuky, ktorú mali v sebe ďaleko viac vrytú ako my. A tak aj teraz, keď budeme objavovať krásy jednoduchosti, budeme zisťovať, že to nie je nič nové, ale návrat k tomu, čo tu už dávno bolo. Pre nás je to však nové, lebo nás to nik neučil. Iní z nás tomu nerozumeli. A ďalší pod tlakom tohto sveta sme to považovali za niečo podradné. A snáď sa nájde aj pár šťastlivcov, ktorí umenie života v jednoduchosti poznajú a žijú.

Čo je to teda tá jednoduchosť?

V krátkom slovníku slovenského jazyka môžeme nájsť aj takéto vysvetlenie: jestvujúci ako jeden, nie zložený, nekomplikovaný, obyčajný, či prostý. Poznáme aj slovné spojenia ako jednoduchý recept, jednoduché tričko či jednoduchý príklad. To nás samozrejme približuje k významu, ale čo to teda znamená „osvojovať si život v jednoduchosti“?

Americký exorcista o. Chadd Ripberger definuje jednoduchosť ako cnosť, ktorá je podcnosťou kardinálnej cnosti miernosti a znamená, že „človek je vďaka nej mierny, čo do množstva vonkajších vecí, nemá (netúži mať) ani viac, ani menej ako je potrebné“. Teda ľudovo povedané „stačí mu k životu málo“. Teda, hovorí to najmä o vzťahu k materiálnym veciam.

Svätý Tomáš Akvinský zachytáva aj jej morálny rozmer: „Jednoduchosť sa tak nazýva pre svoj protiklad k dvojtvárnosti, keď človek navonok prejavuje jednu vec, zatiaľ čo v srdci má inú: takže jednoduchosť patrí k tejto cnosti. A napráva úmysel, nie priamo (pretože to patrí ku každej cnosti), ale vylučovaním dvojtvárnosti, keď človek predstiera jednu vec a zamýšľa inú.“ (Suma teologická, Secunda secundum, O pravde). Teda možno povedať, že tu ide o jednoduchosť v zmysle priamosti, úprimnosti.

Svätý Vincent de Paul ju zas svojim kňazom na misii vysvetlil takto: „Existujú dva druhy jednoduchosti – jedna čisto prirodzená a hlúpa, ktorá sa nachádza u ľudí bez úsudku a rozlišovania; jednoduchosť, ktorá nemá žiadnu hodnotu, alebo aspoň nie je cnosťou. Existuje aj iná jednoduchosť, ktorá zahŕňa podstatnú správnosť udržiavať naše slová a myšlienky čisté od akéhokoľvek klamu a zložitosti a vedie nás priamo k Bohu a nášmu blížnemu bez vyhýbania sa alebo pretvárky.“ A dodáva, že „žiadna iná cnosť nám na priblíženie sa k Bohu neslúži lepšie ako cnosť jednoduchosti“. Iný neznámy autor dokonca píše, že v nej možno nájsť „koreň večnosti“. Prečo? Pretože aj sám Boh je jednoduchý, čo vysvetľuje sv. Tomáš v Sume teologickej, ale napríklad aj jezuita o. Raoul Plus vo svojej knihe Svätá jednoduchosť (o tej možno niekedy inokedy).

Inými slovami

Položili sme učený základ a poďme si to teraz preložiť do ľahšie stráviteľnej reči (snáď 🙂 ).
Ide teda o život v úprimnosti, bez pretvárky a sebaklamu, kde človek nepotrebuje mať viac ako má, pretože je spokojný s tým, čo má a nepotrebuje toho veľa. Nepotrebuje byť celebritou, pretože je spokojný s tým, kým je a kde je. Prijíma realitu života.

Zároveň žije v slobode od ľudských meradiel, aktuálnych trendov (módnych, stravovacích…) či spoločenských tlakov. Nemusí vidieť celý svet, ale dokáže sa tešiť z prírody, ktorú má okolo seba. Dokáže sa tešiť z maličkostí. A keďže veľa vecí, ktoré nám svet vnucuje, nepotrebuje mať, tak má dostatok času pre svojich blížnych a pre Boha. Inými slovami, neviaže svoje srdce na veci a hodnosti, ale na to, čo je v živote naozaj podstatné.

Typickým príkladom je sv. František z Assisi. On mal málo vecí, ale véééľa pokoja. Ruku na srdce, koľkí z nás máme vecí veľa a pokoja málo? No nejde o to, teraz všetko vyhodiť, ale odpútať sa od toho. Teda nie, aby veci či hodnosti vlastnili nás, ale my ich. No a potom sa človeku uvoľňuje myseľ, znižuje stres, zvyšuje spokojnosť a vďačnosť.

Tu by som si dovolil uviesť príklad ako to presne vyzerať nemá. A je to príklad z môjho života. Asi pred dvanástimi rokmi som si chcel kúpiť takú prechodnú vetrovku. No chcel som takú, ktorá stojí čo najviac (aby bola značková), ale je v čo najväčšej zľave (aby som si ju mohol dovoliť). Tak som prešiel všetky obchody nákupného centra a urobil si detailný prieskum trhu. Potom som vybral dve finálové a nakoniec, pod naozaj dlhom váhaní som sa pre jednu rozhodol. Viete, čo nasledovalo? Mučivá sebaľútosť z toho, že som si nevybral tú druhú a trápilo ma to pomerne dlhý čas. Výsledok? Myslenie len na seba, absolútna nevďačnosť, stres a úzkosti. Hotová kôpka nešťastia. 🙂

Keby som bol jednoduchý, tak by som si tú vetrovku možno vôbec nekupoval a ak aj áno, tak by som primerane zvážil okolnosti a potreby, kúpil si ju a bol vďačný, že ju mám a mohol som si ju kúpiť. Ako som za ňu vďačný teraz, keď ju ešte stále mám a stále plní všetky svoje funkcie. 🙂

Za tragikomický príklad som dal seba, ale koľkí z vás sa v tom nejakým spôsobom našli? A to nám neslúži ku cti, ani Nášmu Pánovi. Preto potrebujeme jeho milosť a naše odhodlanie to zmeniť.

Jednoduchosť však nie je len sama pre seba. Nie je to cieľ, ale prostriedok. Má nám slúžiť na to, aby sme mohli byť viac k dispozícii pre druhých a najviac pre milovanie a službu Bohu, od ktorého všetko máme. O. Raoul Plus píše, že „Kristus priniesol obnovenie pôvodného povolania človeka: Zameranie sa úplne na Boha.“ A to je jednoduché, teda nerozdelené, nekomplikované. Človek potom neslúži aj Bohu aj mamone, ale len Bohu.

Jednoduchosť a poslušnosť?

A viete ešte kto je jednoduchý človek? Poslušný človek. Nemusí vymýšľať kľučky, výhovorky, vlastné pravidlá, ale úplne jednoducho plní to, čo plniť má. Deti poslúchajú rodičov a učiteľov. Manželky svojich manželov. Laici poslúchajú kňazov, rehoľníci predstavených, zamestnanci svojich šéfov a pod. A všetci majú poslúchať Cirkev. Koľko požehnania v živote koľkých svätých v histórii to už prinieslo? A naopak, čo nám prináša neposlušnosť? Zmätok, neporiadok a mnoho nepokoja a problémov. V tomto smere je zaujímavý aj sen Bl. Carla Acutisa, v ktorom videl anjelov s vytiahnutými trúbami na jasnom nebi, ktoré sa postupne zapĺňalo hrozivými oblakmi. Krátko potom sa zmenila scéna a objavila sa Panna Mária Fatimská, ktorá nad Námestím svätého Petra, naplneným množstvom ľudí a zahaleným do sivého svetla povedala: „Kresťanstvo čakajú kvôli neposlušnosti ťažké časy.“ (z Knihy jeho mamy Antónie – Môj syn Carlo).

Osvojovanie si života v jednoduchosti

Jedna vec je aspoň približne vedieť, čo to znamená, ale potrebujeme sa to aj naučiť. Podobne ako sa to naučil aj sv. Pavol Apoštol: „Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť“ (Flp 4,12). Vidíte, aj on sa to potreboval učiť a naučil sa to.

A ako teda na to? Takmer ako vždy a všade – postupne krok za krokom. Nejde o obrovský skokový prevrat, ktorý vydrží krátky čas a potom človeka potopí. Nejde o extrémy, pretože to je presne opak miernosti i jednoduchosti. Ale stačí jednoducho krok za krokom meniť, čo meniť vieme.

Avšak pre ľahšiu orientáciu sa vám pokúsim načrtnúť aspoň nejaký rámec (ktorý poznám najmä vďaka sv. Františkovi Saleskému a tiež knihe Atómové návyky):

1. Najprv si potrebujeme uvedomiť problém (čo sa často deje v modlitbe a rozjímaní), teda kde sa asi v jednoduchosti nachádzame alebo skôr ako ďaleko od nej žijeme.

2. Potom si môžeme podrobnejšie zanalyzovať, možno aj spísať, v čom sme komplikovaní, k čomu sme pripútaní, čo nás zväzuje, rozptyľuje.

3. Následne si vyberieme jednu alebo dve oblasti, na ktorej(-ých) začneme cieľavedome pracovať.

4. Keď sa nám to podarí, tak pestujeme návyk (či už opakujeme to, čo sme zvládli na upevnenie alebo v iných podmienkach alebo ideme na inú oblasť).

5. Ak je návyk vybudovaný, môžeme ísť na inú oblasť.

Dôležité č. 1: Keď sa nedarí, tak sa pokúšame znova. Iná cesta nie je.

Dôležité č. 2: To je vlastne tá askéza, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcom článku, resp. teraz už môžeme vidieť, prečo ju aj pomocou osvojovania si jednoduchosti života pestujeme.

Zobraziť si to môžeme na mojom vyššie uvedenom „neboráckom“ príklade:

1. Po prečítaní takéhoto článku som si uvedomil, aký som bol komplikovaný a zotročený vlastnými žiadostivosťami pri kupovaní vetrovky a tak som si musel priznať, že to s tou jednoduchosťou u mňa nie je také perfektné, ako som si myslel. Zároveň som zatúžil po slobode a blízkosti k Bohu, ktorú jednoduchosť prináša.

2. Potom som začal rozmýšľať, kde sa v mojom živote ešte vyskytli alebo vyskytujú podobné vzorce správania, či zmýšľania. (Zatiaľ som si to nezapísal, ale dobrý podnet pre samého seba :D).

3. Začal som viac skúmať, čo robiť, aby sa to zmenilo. Pokiaľ ide o vetrovku, zaumienil som si, že keď budem niečo kupovať, tak keď nájdem to, čo hľadám, tak si to kúpim a ďalšie obchody už nenavštívim a budem spokojný s tým, čo som si kúpil. A viete čo? Naozaj som to urobil. Nedávno som si bol kupovať topánky na mieste, kde opäť bolo veľa obchodov. Vedel som, čo presne chcem a potrebujem a koľko si môžem dovoliť minúť. Uvedomujúc si svoju slabosť som sa pred nákupom pomodlil. Prišiel som do prvého obchodu a prvé topánky, ktoré mi sedeli na nohe som kúpil (druhé, ktoré som skúšal). Do žiadneho ďalšieho obchodu s topánkami som už nešiel. Výsledok? Naozaj sa teším z nákupu, vzdávam za to Bohu vďaky, zvládol som to za polhodinu a teraz sa môžem s vami o to podeliť. 🙂

Zmenil sa mi celý život? Nie, ale zmenil sa kúsok, a keď sa o to budem usilovať každý deň, tak po mesiacoch či rokoch uvidím zaručene veľkú zmenu, ktorou budem môcť opäť oslavovať nášho drahého Pána, ktorý má s nami skutočne božskú trpezlivosť.

4. Predchádzalo tomu aj veľa iných nákupov a v iných situáciách, nie vždy s takým úspechom, ale so zameraním.

Záver

Na záver nemám pripravené v talóne nič špeciálne, žiadny špeciálny citát. Chcem vás (nás) len povzbudiť k tomu, aby ste sa od čítania pohli k praxi a sami uvidíte, že to proste funguje. 🙂

PDF (formát pre tlač)