K sviatku sv. Petra a Pavla: Ak chceme ako národ prežiť, musíme ohlasovať Krista bez ohľadu na následky

27. júna 2025   Krátke správy

Bičovali ho, kameňovali ho, tri razy stroskotal, niekoľkokrát bol vo väzení, niekoľkokrát ho chceli davy zaživa roztrhať. Reč je o sv. Pavlovi. Aj sv. Petrovi sa ušli kopance a väzenské reťaze. A náš národ nikdy nepotreboval Krista viac ako teraz. Na Jeho ohlasovanie musíme mať ducha, akého mali sv. Peter a Pavol. Prekvapivo, možno nám môže postačovať viditeľný krížik na krku.

Kým dnes slávime sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a zajtra sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, na nedeľu pripadá sviatok sv. Petra a Pavla. To si zasluhuje malú reflexiu.

Obaja pre Krista veľmi trpeli až napokon podstúpili mučenícku smrť – sv. Petra ukrižovali dole hlavou a sv. Pavla sťali. Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že zavŕšenie ich života bolo tragické, opak je pravdou – svojím životom a smrťou si získali večné miesto v Nebi. Skutočnou tragédiou, ba priam hrôzou, je zaslúžiť si večný život v Pekle.

Vráťme sa však späť Apoštolom. Životy sv. Petra a Pavla nemajú byť iba dávno skončenou históriou, knižkou, ktorú po prečítaní zavrieme a odložíme. Ich životy majú slúžiť ako vzory a vzorce správania aj pre nás – ak chceme aj my získať odmenu v Nebi.

Žijeme v absolútne kritickej dobe. Národy na západ od nás už pred desaťročiami kresťanstvo zabili a pochovali. Dnes čelia dôsledkom – britský národ bude do 40 rokov menšinou vo vlastnej krajine, francúzsky národ sa do 30 rokov premieša s blízkovýchodnými národmi. To nehovoríme my, ale miestni politici, novinári, aktivisti. Najprv zabili a pochovali kresťanstvo, teraz zabíjajú a pochovávajú samých seba. Najprv nenávideli Krista, dnes už nenávidia aj samých seba. To nie je prehnaná téza: veľmi často počuť rodeného Francúza počuť vetu: „Nenávidím Francúzsko a Francúzov.“ Keď sa ho/jej opýtate logicky „Prečo“? – odpoveď zväčša znie: kolonializmus, rasizmus, nadradenosť a pod.

A tí, čo denne ilegálne prichádzajú do vašej krajiny po stovkách, ak nie tisícoch, tí vás nekolonizujú? Tí voči vám nemajú predsudky pre vašu farbu pleti a kultúru ďaleko veľkolepejšiu než je ich? Vaši predkovia aspoň priniesli cudzím národom Dobrú novinu Ježiša Krista; čo priniesli okrem násilia a nenávisti nekresťanské národy vám?

Ak stratíme vieru v Ježiša Krista, stratíme zmysel pre proporciu. Štvrté prikázanie znie: „Cti otca svojho i matku svoju!“ Znamená to, že sú ľudia, ktorí majú mať u nás prednosť pred inými. Rodičia a rodina nám majú byť bližší ako cudzí ľudia. Spoluobčania nám majú byť bližší ako cudzie národy. Národ je jedna veľká rodina; európske národy sú si bratrancami – to de facto učí kresťanstvo. Kresťanstvo tiež veľmi výrazne rozlišuje medzi pokrstenými („bratia a sestry v Kristovi“) a nepokrstenými ľuďmi, zvlášť, ak sú vyznávačmi cudzích náboženstiev („uctievajú démonov!“ – varoval sv. Pavol).

Viera v Ježiša Krista je otázkou života a smrti, je otázkou večného života a večnej smrti; a rovnako tak je otázkou prežitia národa alebo jeho postupného zániku. Je preto nutné Krista ohlasovať verejne.

Ale ako?

Neznamená to nutne stáť s mikrofónom na námestí a vyvolávať heslá. Skôr naopak. Na internete sa objavilo video s mužom, ktorý denne zdarma rozdáva stovky Zázračných medailí Panny Márie – priamo na Time Square v srdci New Yorku.

To je mimochodom skvelý nápad – jednu takú medailu kúpite bežne za 30 centov (alebo aj menej); za 5 eur ich máte celú hŕbu. Keď som bol v armáde ako člen aktívnych záloh, urobil som niečo podobné: nakúpil som hŕbu medailí so sv. Michalom Archanjelom, ktoré som potom pri jednej príležitosti vojakom porozdával. Skoro všetci si ich vďačne vzali a niektorí mi ešte po rokoch hovorili, že ich stále majú – či už v peňaženkách alebo zavesené na retiazkach spolu s identifikačnými známkami.

V Bratislave sa taktiež rozmáha zaujímavý zvyk – ľudia nosia verejne viditeľné krížiky, či podobné medailóny. Často ide o mladých ľudí, ktorí nemajú na sebe iba taký ten malý zlatý krížik (čo bolo vždy bežné), ale väčšie strieborné, či drevené kríže.

Ani nevieme, koľko ľudí môže takéto gesto osloviť či povzbudiť; ani nevieme, či malý medailón, ktorý sme práve niekomu podarovali, nie je jediná kresťanská vec, čo daná osoba vlastne má. Pre nás to môže byť 30 centov (alebo aj menej), pre niekoho iného to môže predstavovať životný zlom.

Sv. Peter s Pavlom by voči takémuto spôsobu evanjelizácie určite nič nenamietali.

Matej Gavlák

Titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com

PDF (formát pre tlač)