Zrušte rodinu a svet bude krajší! alebo Ako progresívna feministka oprášila marxistických klasikov

Dariusz Żuk-Olszewski
10. marca 2023   Spoločnosť   Komentár, Recenzie

Vo svete progresívnych „intelektuálov“ vzbudila koncom roka 2022 veľké nadšenie knižná novinka anglicko-nemeckej feministky Sophie Lewisovej s názvom Abolish the Family. A Manifesto for Care and Liberation (Zrušte rodinu! Manifest pre starostlivosť a oslobodenie). Veľkosť nadšenia pri vydaní knižky síce príliš nekorešpondovala s jej rozsahom, ale to nie je dôležité. Na svojich 128 stranách súdružka Lewisová zjavne neponúka príliš rozpracovaný myšlienkový koncept. Avšak očakávať v tomto prostredí akýkoľvek ucelený myšlienkový koncept by bolo zrejme opovážlivé. Ucelený myšlienkový koncept, ako v prípade väčšiny revolucionárov, nebol ani autorkou zamýšľaný. 128 strán jej knižky však vytvorilo dostatočný priestor na to, aby autorka predostrela svetu svoj smelý plán, ktorý síce nie je originálny a ani nový, ale je skutočne bombastický – zrušme konečne rodinu, zdroj každej neslobody, otroctva a utrpenia… a zavládne mier!

„Posledná borba vzplála…?“

Patrím ku generácii, ktorá si ešte pomerne dobre pamätá na každodenné reálie budovania socialistickej vlasti. A občas si nevdojak spomeniem taktiež na stupídne texty budovateľských piesní a komunistických hymnických skladieb. Ako mladý chlapec som sa istý čas snažil pochopiť ich obsah. Priznám sa, že neúspešne, azda primerane veku, v ktorom som sa o to pokúšal. Občas mi dotieravé spomienky prinesú na myseľ slová niektorej z týchto propagandistických skladieb vtĺkaných do hláv detí už v materských školách komunistického štátu. Ako napríklad aj slová Internacionály, v ktorej sa s veľkým dôrazom spieva o „poslednej borbe, ktorá vzplála“. Až s odstupom rokov som pochopil, že tou poslednou borbou v zámere praotcov marxistickej revolúcie nie je boj proti kráľom, proti šľachte, proti zahnívajúcemu kapitalizmu, proti kléru, proti kulakom, ale definitívny a zničujúci boj proti kolíske a najrezistentnejšiemu hniezdu každého antirevolučného odporu – proti rodine.

Všetky experimenty so „sexom ako pohárom vody“, s „tekutou“ sexuálnou identitou, genderovými koncepciami človeka, desiatkami (ak nie už stovkami – čitateľ mi možno prepáči, ale troška som sa v tom stratil) pohlaví, redefiníciou manželstva, atď., boli iba overtúrou k záverečnej revolučnej skladbe, za zvukov ktorej má byť čoskoro pochovaná rodina ako posledný relikt neprogresívneho sveta. Zdá sa, že súdružka Lewisová svojím dielkom, predávaným so zľavou za necelých sedem libier, práve zatrúbila do útoku.

To, že to pred ňou už rovnakým spôsobom urobil napríklad súdruh Marx, súdruh Lenin, súdruh Mao, súdružka Kollontajová a napriek enormným snahám tento boj nevyhrali, autorku zjavne o revolučný zápal neoberá. Svedčia o tom nadšené ovácie v krátkych recenziách, ktoré na stránke vydavateľstva Verso napísala viac ako desiatka neomarxistických „filozofov“ a „mysliteľov“. Za zmienku stojí, že spomínané vydavateľstvo vydalo okrem tejto skutočne výnimočnej revolučnej príručky stovky iných revolučných pamfletov takých autorov, ako sú V. I. Uľjanov alias Lenin, Karl Marx a Friedrich Engels, Judith Butlerová či Usáma bin Ládin.

Aby sme ľahšie pochopili, aký veľký význam neomarxistické prostredie tejto publikácii pripisuje, zacitujme si niekoľko riadkov zo spomínaných nadšených recenzií:

„Sophie Lewisová je na čele životne dôležitého queer, trans, feministického komunistického hnutia, ktoré vytvára rozsiahle pole revolučnej teórie a stratégie pre dnešok. Abolish the Family je dôležitým príspevkom k Lewisovej už aj tak diskurzívnej práci, analyzuje a hľadá spôsoby, ako prekročiť protichodnú a komplexnú funkciu rodín v podmienkach extrémnej akumulácie kapitálu a kapitalistickej krízy. Výzva na oslobodenie od privatizácie domácej práce a krutých nedostatkov starostlivosti v kapitalizme, Abolish the Family nás nabáda k niečomu oveľa lepšiemu, ako máme.“ (Jordy Rosenberg, prednášajúci v programe Transgender Studies Certificate na Southern Oregon University).

Istá Natasha Lennardová, autorka knihy s príznačným názvom Being Many: Eseje o nefašistickom živote, ide v opise svojho nadšenia z knižky Lewisovej ešte ďalej: „Neustále ma oslňuje práca Sophie Lewisovej, ktorá je intelektuálne priestranná a zároveň srdcervúca. Abolish the Family je oslobodzujúca požiadavka a projekt na tvorbu sveta, ktorý tu bol navrhnutý s revolučnou láskou a nenapodobiteľným štýlom. Lewisová bezchybne objasňuje, narúša a inšpiruje.“

Komunistická inšpirácia Lewisovej pre odoberanie detí rodičom

Sophie Lewisová, ktorá pracuje v Brooklin Institute for Social Research, kde okrem iného zastrešuje „vedecké“ kurzy na tému queer, gender a transsexuality, nie je príliš precitlivená pri siahaní po skutočne radikálnych komunistických riešeniach. Nič, čo pomôže revolúcii, jej zjavne nie je cudzie. Lewisovú poburuje „privatizácia starostlivosti“ o maloletých rodičmi. Preto treba deti neodkladne oslobodiť spod zotročujúceho vplyvu vlastných biologických rodičov a zo zväzujúcich pút rodiny.

Odpoveďou na „privatizáciu“ starostlivosti o vlastné deti rodičmi má byť ich akési „znárodnenie“ zo strany štátu. Navrhované „zoštátnenie“ starostlivosti o deti má viesť podľa Lewisovej k tomu, že budeme „preukazovať v konečnom dôsledku väčšiu starostlivosť a väčšiu lásku ku všetkým“. Autorka nezabúda spomenúť ani nedávno skončenú neslávnu epizódku v dejinách sveta. Uvažuje nad tým, že keď sa Covid-19 stal šancou pre „veľkú prestavbu sveta“, je dôležité túto šancu využiť aj na definitívnu likvidáciu rodiny. A ponúka aj konkrétne kroky. Keď som o nich u Lewisovej čítal, uvažoval som nad tým, kde som to už len videl. A vzápätí mi došlo, že to všetko už ponúkali sovietski súdruhovia na začiatku svojho budovania nového Ruska bez Boha, bez rodiny. Lewisová navrhuje to, čo sa ocitlo už v plánoch sovietskej sexuálnej revolúcie. (Pre viac informácií k tejto téme odporúčam môj trojdielny cyklus článkov na portáli Christianitas.sk o sexuálnej revolúcii ako súčasti marxistickej revolúcie http://christianitas.sk/sexualna-revolucia-ako-sucast-marxistickej-revolucie-alebo-historia-boja-za-tzv-zenske-prava-tretia-cast/.)

Navrhuje začať od likvidácie „srdca“ každej domácnosti – spoločnej kuchyne. Likvidácia domácich kuchýň je podľa nej najlepším začiatkom pre toto veľkolepé revolučné dielo. Je potrebné nahradiť ich spoločnými jedálňami, v spoločných ubytovacích priestoroch – spoločných pre mužov a ženy. Samozrejme, strava v týchto verejných jedálňach by mala byť „zadarmo“, čiže hradená štátom.

Fascinácia tými najhoršími ideovými vodcami boľševizmu je u Lewisovej úplne zjavná a nijako sa s ňou ani neskrýva. Pripomína, že požiadavka zrušiť rodinu nie je u nej nová, ale že ju opakuje po Marxovi a Engelsovi a súdružke Alexandre Kollontajovej, ktorou je priam očarená. Inšpiráciu čerpá taktiež od americkej abolicionistky Ruth Wilson Gimoreovej, ktorá sa dožadovala zrušenia väzníc a polície. Lewisová zrejme rodinu vníma ako väzenie a rodičov ako policajtov stojacich nad deťmi s obuškami.

Nebude to ľahké, ale je to boj…

Sophie Lewisová si uvedomuje, že jej posledný boj za víťazstvo revolúcie v podobe zrušenia rodiny nebude taký jednoduchý. Jestvuje totiž ešte veľa „hlúpych a obmedzených “, ktorí majú stále radi svoje rodiny a sú k nim akosi pripútaní. Ale marxisti, ktorí narážali na problémy tohto druhu, mali zväčša pripravenú hotovú odpoveď. Podobne ako Lewisová. Časť ľudí má jednoducho skreslené predstavy a nechápe, čo je pre nich naozaj dobré. Preto im to treba vysvetliť.

Som však pevne presvedčený, že tieto Lewisovej revolučné recyklované snahy zrušiť rodinu, sú stále pre väčšinu ľudí „nevysvetliteľné“.

PDF (formát pre tlač)