Vatikán zverejnil pracovný dokument k októbrovej Synode. Je presne taký, ako sme sa obávali

21. júna 2023   Aktuality

Včera Svätá stolica zverejnila dlho očakávaný pracovný dokument, ktorý má byť usmernením pre biskupov z celého sveta, aké témy majú riešiť a akým spôsobom, vo finálnej etape tzv. synodálnej cesty.

https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/06/20/0456/01015.html

Tá sa uskutoční v októbri, na ich stretnutí v Ríme. Tomuto finálnemu stretnutiu predchádzali lokálne a kontinentálne „kráčania“ po tzv. synodálnej ceste, ktoré mali viesť k rozvíjaniu „synodálnosti“ a k budovaniu „synodálnej Cirkvi“. V novom texte sa píše:

„Toto Instrumentum Laboris (IL) bolo navrhnuté na základe všetkých materiálov zhromaždených počas fázy počúvania, a najmä záverečných dokumentov kontinentálnych zhromaždení. Jej zverejnením sa uzatvára prvá fáza synody s názvom – Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, účasť, poslanie – a otvára sa druhá fáza pozostávajúca z dvoch zasadnutí (október 2023 a október 2024), na ktorých sa uskutoční XVI. biskupská synoda.“

Už závery kontinentálnych „kráčaní“ nevzbudzovali u konzervatívnejších katolíkov dobrý dojem a včera zverejnený dokument potvrdil, že nastúpený trend bude zachovaný a presadzovaný aj na záverečnom stretnutí. Napriek tomu, že rímske centrum kritizovalo nemeckú variantu synodálnej cesty ako odklon od pripúšťanej strednej cesty, obsahuje nový dokument presne tie isté témy a rovnakú rétoriku akú sme počuli od nemeckého episkopátu.

Nie náhodou včerajšie zverejnenie dokumentu vyvolalo búrlivé nadšenie práve medzi nemeckými biskupmi. Podľa kľúčových nemeckých biskupov Georga Bätzinga, Bertrama Meiera a Franza-Josefa Overbecka „vatikánsky dokument zodpovedá skúsenostiam získaným v diskusii o budúcnosti Cirkvi v Nemecku a v rozhovoroch s kresťanmi z iných krajín a kontinentov“. A práve oni sú delegátmi Nemeckej biskupskej konferencie na Rímskej synode o synodalite. Poukázali okrem iného na silnejšie začlenenie žien do aktivít Cirkvi, reformu kňazstva a zmeny v sexuálnej morálke: „Tieto témy sú pálčivé a synodálna Cirkev ich nemôže ignorovať.“

A tak sa aj stane. Odhliadnuc totiž od toho, že dokument obsahuje záplavu ťažko definovateľných a nič nehovoriacich poetizmov a vágnych fráz, predostiera aj základne okruhy otázok, o ktorých sa bude rokovať počas dvoch zasadnutí v rokoch 2023 a 2024. Pri pohľade na tieto okruhy ľahko rozpoznáme, že ústredné témy sa kryjú s túžobne očakávanou liberalizáciou, ktorú presadzujú najmä pokrokoví členovia európskych episkopátov, kňazi očarení vyhliadkou na zrušenie celibátu, laickí členovia liberálnych hnutí typu Fokolare, laické feministické úderky, aktívni homosexuáli v Cirkvi a zástupy členov rozpadnutých manželstiev.

V dokumente sa nachádzajú tieto inštruktívne témy a otázky, naznačujúce smerovanie Synody:

B 1.4 Ako môže synodálna Cirkev lepšie plniť svoje poslanie prostredníctvom obnoveného ekumenického záväzku?
B 1.5 Ako môžeme rozpoznať a zhromaždiť bohatstvo kultúr a rozvíjať dialóg s náboženstvami vo svetle evanjelia?
B 2.3 Ako môže Cirkev našej doby lepšie plniť svoje poslanie prostredníctvom väčšieho uznania a podpory krstnej dôstojnosti žien?
B 3.5 Ako posilniť inštitúciu synody, aby bola vyjadrením biskupskej kolegiality v rámci úplne synodálnej Cirkvi?

Nasledujú ešte konkrétnejšie usmernenia, ktoré nenechávajú nikoho na pochybách kam sa zatáča tzv. synodálna cesta:

Túžba ponúknuť skutočné privítanie je cit vyjadrený účastníkmi synody v rôznych kontextoch:

a) v záverečných dokumentoch kontinentálnych zhromaždení sa často spomínajú tí, ktorí sa necítia akceptovaní v Cirkvi, ako sú rozvedení a znovu zosobášení, ľudia v polygamných manželstvách alebo katolíci LGBTQ+;
b) tiež si všímajú, ako rasová, kmeňová, etnická, triedna alebo kastová diskriminácia, prítomná aj v Božom ľude, vedie niektorých k tomu, že sa cítia menej dôležití alebo vítaní v komunite;
c) sú rozšírené správy o rôznych praktických a kultúrnych prekážkach, ktoré vylučujú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré treba prekonať;
d) objavuje sa aj obava, že najchudobnejší, ktorým je dobré posolstvo primárne určené, sú príliš často na okraji kresťanských komunít (napríklad migranti a utečenci, deti ulice, bezdomovci, obete obchodovania s ľuďmi a iní);
e) dokumenty kontinentálnych zhromaždení poznamenávajú, že je potrebné zachovať spojenie medzi synodálnym obrátením a starostlivosťou o tých, ktorí prežili zneužívanie a o tých, ktorí sú v rámci Cirkvi marginalizovaní. Kontinentálne zhromaždenia kladú veľký dôraz na to, aby sa naučili uplatňovať spravodlivosť ako formu starostlivosti o tých, ktorí boli zranení členmi Cirkvi, najmä obete a obete všetkých foriem zneužívania.

Ďalšie pasáže smerujú k presadeniu zosobášených laikov ako alternatívnych pastoračných a možno aj vysvätených pastierov:

Môžu laici vykonávať úlohu komunitných vodcov, najmä na miestach, kde je počet vysvätených služobníkov veľmi nízky? Aké dôsledky to má pre chápanie vysvätenej služby?

Ako navrhli niektoré kontinenty, mohla by sa otvoriť úvaha týkajúca sa disciplíny o prístupe ku kňazstvu pre ženatých mužov, aspoň v niektorých oblastiach?

Aké formy klerikalizmu pretrvávajú v kresťanskom spoločenstve? Vnímanie vzdialenosti medzi veriacimi laikmi a ich pastiermi pretrváva: čo môže pomôcť prekonať to? Aké formy výkonu autority a zodpovednosti by mali byť nahradené, pretože nie sú vhodné pre správne usporiadanú synodálnu Cirkev?

Čítame dobre. Ide sa budovať „správne usporiadaná synodálna Cirkev“. Je preto možné, že otrasy, ktoré nás na budúci rok čakajú nebudú spojené len s geopolitickým preskupením síl, ale zatrasú aj istotou Cirkvi. Mali by sme sa na to pripraviť a neutápať sa v naivnom optimizme.

BM

Zdroj: Vatican News, press. vatican.va, ilustračný obrázok, zdroj – pixabay.com

PDF (formát pre tlač)