Vatikán má nový pracovný dokument pre októbrovú Synodu a ohlásil dokument o ženách v Cirkvi. Požadujú sa zmeny…

10. júla 2024   Krátke správy

Včera oficiálne vatikánske zdroje priniesli dve správy, na ktoré progresívne sily v Cirkvi už dlhšie čakali a z toho, čo doteraz vieme, sa môžeme domnievať, že ich modernistické nádeje nebudú sklamané.

Najprv kratšia správa: Dikastérium pre náuku viery včera ohlásilo skoré publikovanie dokumentu o postavení žien v Cirkvi. Dokument má objasniť kánonické právo (Doteraz nebolo dosť jasné?; pozn. red.) ohľadom základných teologických otázok na tému „konkrétnych cirkevných úradov“.

No a keďže sa bude hovoriť o ženách, Vatikán dodáva, že sem patrí aj otázka „nevyhnutnej účasti žien na živote a vedení Cirkvi“.

Progresivistický portál Katholisch.de, ktorý správu priniesol, sa k oznámeniu vyjadril nasledovne a s očividným uspokojením:

„Oznámenie je nezvyčajné v dvoch smeroch. Vatikán doteraz väčšinou hovoril len o účasti žien „na živote Cirkvi“; teraz sa hovorí aj o účasti na „vedení Cirkvi“. A nikdy predtým Dikastérium pre náuku viery a Synoda neoznámili spoločný dokument.“

Pretože, a to je druhá časť správy: dikastérium vypracuje tento dokument „v dialógu so sekretariátom Synody“. Čiže spoločne. A nálady v Synode (údajný hlas ľudu) budú zrejme zohľadnené pri koncipovaní dokumentu, práve s odvolaním sa na novo prebudenú demokratickosť v Cirkvi.

Druhá správa sa týka včerajšieho publikovania nového pracovného dokumentu (instrumentum laboris) pre druhé kolo Svetovej synody. Dominantným slovom v dokumente je termín, ktorý je súčasťou zlatého fondu demokratickej frazeológie – transparentnosť. Tá, podobne ako: prosperita, udržateľný rozvoj, inkluzívnosť, rovnosť, sloboda, bratstvo, antikorupčnosť a ďalšie perly, zdobí už celé desaťročia oslňujúci náhrdelník na krku bohyne Demokracie:

„Synodálny zbor potrebuje kultúru a prax transparentnosti a zodpovednosti, ktoré sú nevyhnutné na podporu vzájomnej dôvery potrebnej na to, aby kráčali spolu a prevzali spoločnú zodpovednosť za spoločnú misiu.“

Ďalej sa dozvedáme, že Cirkev má byť – ústretová. Dokonca sa tu už otvorene používa spojenie synodálna Cirkev, namiesto katolícka Cirkev:

„Ak chce byť synodálna Cirkev ústretová, potom zodpovednosť a transparentnosť musia byť stredobodom jej konania na všetkých úrovniach a nielen na úrovni autority.“

Približne 50-stranový dokument s názvom Ako môžeme byť synodálnou misijnou Cirkvou v úvode reflektuje doterajší priebeh Svetovej synody. Ďalej sa zaoberá vzťahmi medzi veriacimi, spôsobmi posilňovania synodálneho spolunažívania v Cirkvi a napokon úlohou miestnej cirkvi. V dokumente sa uvádza, že nejde len o zlepšenie cirkevných štruktúr a postupov, ale aj o obnovenie misijného nasadenia každého. Otvorene sa už pripúšťajú aj návrhy na zmeny v kánonickom práve. To bude asi to tzv. objasnenie:

„Môžeme očakávať prehĺbenie spoločného chápania synodality, lepšie zameranie sa na prax synodálnej Cirkvi a dokonca aj návrh niektorých zmien v kánonickom práve.“

Že budú zmeny je teda už jasné, ale zaujímavé je, čím sa v dokumente zdôvodňujú:

„Bez konkrétnych zmien nebude vízia synodálnej Cirkvi vierohodná, a to odcudzí tých členov Božieho ľudu, ktorí čerpali silu a nádej zo synodálnej cesty.“

Vzhľadom na to, že je účasť „Božieho ľudu“ na synodálnom procese podľa všetkých štatistík (vrátane slovenských) povážlivo nízka, však vzniká otázka: Koľko vlastne údajných synodálnych pútnikov by „odcudzil“ fakt, že Synoda neschváli žiadne zmeny? To nás privádza k ďalšej otázke: Kto má vlastne na tejto údajnej „ľudovej“ synodalite záujem? Masy obyčajných veriacich alebo úzka progresivistická klika, ktorá sa snaží za každú cenu presadiť zmeny, nech by boli v akomkoľvek rozpore s tradíciou Cirkvi a maskuje sa údajnými požiadavkami „ľudu“?

Dokument ďalej uvažuje o rozšírení právomoci laikov pri nahrádzaní kňazov. Už teraz môžu laici podľa dokumentu vo výnimočných situáciách prevziať výkon krstu či sobáša:

„Dáva zmysel ďalej premýšľať o tom, ako možno tieto úradné úkony zveriť laikom v stabilnejšej forme.“

Text následne kreslí víziu zdemokratizovanej Cirkvi, v ktorej by sa postupne stieral jej hierarchický charakter. V budúcnosti by už kňazi, biskupi a pápež nemali robiť žiadne individuálne rozhodnutia. Namiesto toho by sa na všetkých úrovniach mali zaviesť synodálne poradné štruktúry. Na rozdiel od minulosti by však už výbory nemali mať „len poradný hlas“. Z toho logicky vyplýva, že budú mať hlas – rozhodovací.

Konečné rozhodovanie biskupa má byť údajne zachované, avšak cieľom má byť podľa textu „spoločné rozhodnutie, ktoré poslúcha Ducha Svätého“. To je samozrejme contradictio in adjecto, pretože rozhodnutie je buď individuálne alebo je spoločné. Nemôže byť zároveň spoločné aj individuálne. Z toho môžeme usudzovať na ďalšie obmedzenie suverenity biskupov. Dokonca sa na portáli Katholisch.de uvádza, že „tento princíp by mal platiť aj pre pápeža: V budúcnosti by mal zákony vyhlasovať len po konzultáciách komunity“.

To však, pokiaľ by to bola pravda, nápadne pripomína blud konciliarizmu a navyše to spochybňuje dogmu o primáte pápeža v tej podobe, ako bola ustanovená počas I. vatikánskeho koncilu.

O tom, že liberálne kruhy v Cirkvi sú z dokumentu spokojné svedčia aj reakcie najväčších propagátorov progresu v Cirkvi, ktorí sa momentálne (ale zároveň tradične) nachádzajú v Nemecku. Predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK) Irme Stetter-Karpová na margo dokumentu uviedla, že Cirkev je v pohybe a v súčasnom procese smerom k väčšej synodalite zápasí (?) s transformáciou svojej tradície. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie (DBK) biskup Georg Bätzing označil dokument za dobrý základ, s ktorým sa dá pracovať.

A oni budú na tejto „transformácii tradície“ usilovne pracovať. O tom pochybovať nemusíme…

BM

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com

PDF (formát pre tlač)