V Trnave chcú pred katedrálou osadiť pamätnú tabuľu odkazujúcu na pôsobenie arcibiskupa Bezáka

7. decembra 2020   Aktuality

Svojrázny spôsob, ako ešte počas života osláviť pamiatku bývalého cirkevného hodnostára, sa rozhodli predviesť členovia občianskeho združenia Kampanila, so sídlom v Bratislave. Obrátili sa na mesto Trnava so žiadosťou, aby im umožnilo umiestnenie „ďakovnej tabule“ emeritnému arcibiskupovi Mons. Róbertovi Bezákovi.

Aby bol účinok ich „vďaky“ dokonalý, rozhodli sa inštalovať tabuľu s rozmermi 30×30 cm čo najbližšie ku Katedrále sv. Jána Krstiteľa, doslova niekoľko metrov od sochy sv. Jána Pavla II. Táto pozícia, neďaleko hlavného vstupu do katedrály, má zrejme všetkým veriacim vychádzajúcim z chrámu, pripomínať, akého skvelého pastiera mala Trnavská arcidiecéza v Róbertovi Bezákovi a ako si ho Cirkev a veriaci nevedeli zrejme vážiť.

Poslanci majú hlasovať o osadení tabule 8. decembra.

A aké dôvody osadenia uvádza štatutárka OZ PhDr. Mgr. Alena Heřmánková:

„Napriek tomu, že pán arcibiskup Mons. Róbert Bezák je spojený s Trnavou len krátke tri roky, zanechal v životoch mnohých Trnavčanov hlbokú stopu a jeho duchovnou službou pozitívne ovplyvnil životy mnohých.

Rozhodne sme proti stavaniu pomníkov žijúcim osobnostiam. Týmto smerom vôbec neuvažujeme. Naša iniciatíva je motivovaná úplne inak. Chceli by sme len – za všetkých vďačných nemenovaných ľudí – vyjadriť vďaku za vyššie spomenuté dobrá, ktoré vzišli z pôsobenia pána arcibiskupa Bezáka v Trnave. Veď vyjadriť vďaku sa patrí človeku, kým žije. A preto ďakujeme teraz, kým je čas.“

Odhliadnuc od diskutabilnosti „pozitívneho ovplyvnenia“ života Trnavčanov, je zrejmé, že aj pani štatutárka si uvedomuje určitú zvláštnosť „stavania pamätníkov žijúcim osobám“. Napriek tomu ho chcú postaviť, ale nazvú ho inak „ďakovná tabuľa“, a tým je problém pre nich zrejme vyriešený.

Pamätníky sa počas života stavali panovníkom a veľkým vojvodcom. Nič proti tomu, samozrejme. Tieto pamätníky však mali úplne inú funkciu: boli vyjadrením štátnosti v monarchistickom politickom systéme, tak ako sú dnes pamätníky 17. novembra, či SNP vyjadrením liberálno-demokratického zriadenia. Predstava, žeby napríklad sv. Klimentovi Mária Hoffbauerovi postavili vo Viedni pamätnú tabuľu už počas jeho života a pred katedrálou vo Viedni, je trochu bizarná.

Pani štatutárka tvrdí, že: „S Krajským pamiatkovým úradom v Trnave i s autorom tabule sme dlho a citlivo hľadali vhodné miesto tak, aby tabuľa nijako nerušila ani umelecký zámer autora sochy Jána Pavla II., ani historický charakter celého priestoru.“

Je to skutočne prejavom nesmiernej citlivosti, keď tabuľa oslavujúca arcibiskupa, zbaveného úradu samotnou vatikánskou kúriou, a neustále po tomto zbavení úradu podporujúceho rôzne osoby a hnutia s postojmi odporujúcimi katolíckemu učeniu, bude strčená veriacim priamo pod nos, aby sa ňou mohli pokochať vždy, keď pôjdu z katedrály. Nazvať ľahko identifikovateľnú provokáciu „citlivým hľadaním vhodného miesta“, to môže byť len buď svojský druh humoru alebo pokračovaním provokácie.

Bývalý arcibiskup Bezák, podľa štatutárky Heřmánkovej, o ničom nevie. Chcú ho asi pred Vianocami milo prekvapiť.

BM

PODPORTE NÁS! Pomôže nám každé EURO! Spoločnými silami prebuďme svedomie Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať. Ďakujeme!

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299

PDF (formát pre tlač)