V Nemecku už ženy krstia deti namiesto kňazov a odkazujú do budúcnosti: „Krst je pre ženy prvou sviatosťou.“ Ktorá bude ďalšia?

12. januára 2024   Aktuality

Florentský koncil (1438 – 1445) v Dekréte pre Arménov uvádza o sviatosti krstu:

„Vysluhovateľom tejto sviatosti je kňaz, ktorému služobne prislúcha krstiť. V prípade nevyhnutnosti však môže udeliť krst nielen kňaz, alebo diakon, ale aj laik, žena, ba aj pohan a heretik, len nech zachováva formu Cirkvi a má úmysel robiť, čo robí Cirkev.“

Podobne hovorí aj Kódex kánonického práva – Kán 861.

Avšak, ako vždy pri aplikácii cirkevných pravidiel v katolíckom modernizme, aj pri interpretácii toho, kto dnes môže krstiť, sa problém skrýva v detailoch. Stačí relativizovať slovo „nevyhnutnosť“. Ak sa o tom, čo to znamená nevyhnutnosť a kedy nastáva rozhodne v pokrokovom duchu, litera zákona je (pre modernistov) naplnená a k slovu sa dostanú tí, ktorí by inak sviatosti vysluhovať nemohli.

Veď či nie je dostatočnou nevyhnutnosťou doterajšia údajná diskriminácia žien v Cirkvi? Alebo synodálne napredovanie?

V nemeckej diecéze Rottenburg-Stuttgart o tom niečo vedia. Miestny biskup poveril ženy (na portáli Katholisch.de, ktorý priniesol túto správu, už niektoré otvorene volajú – farárky, pretože spravujú farnosti), aby krstili. Pani „farárka“ Christine Göttler-Kienzleová (59) pred niekoľkými dňami oslávila svoj prvý krst. Dievčatko dostalo meno Amelie.

Správkyňa farnosti uvádza, že ako matka dvoch detí chce byť pri kontakte s inými ľuďmi a najmä deťmi – citlivá. Najmä v čase, keď sa píše o zneužívaní v Cirkvi. Preto navštívila rodičov doma pred krstom, rozprávala sa s nimi o zneužívaní v Cirkvi, pretože je podľa nej dôležité povedať ľuďom, „že ako Cirkev si uvedomujeme ich pochybnosti a obavy“.

Či sa s rodičmi rozprávala o splnení podmienok krstu, vierouke a morálke, to portál neuvádza. Ale nedá sa to vylúčiť, pretože pani farárka spolu s ďalšími 20 pastoračnými asistentmi navštevovala kurzy organizované Diecéznym inštitútom vzdelávania a prípravy pre pokročilých v Rottenburgu – za prítomnosti kňazov ohľadom kánonického práva a katechéz.

Portál nazval správne tento jej krst „revolučným“ a vysvetľuje, čo hovorila rodičom pani farárka, ktorá podľa neho pri krstnom obrade „veľa vecí povedala slobodne a od srdca“. V jednom bode hovorila o Bohu, ktorý „je pre nás ako otec a matka“. Na inom mieste zase o „Bohu ako materskom zdroji života.“ Prečo? Pretože „ako farárke mi obzvlášť leží na srdci ženská forma liturgického jazyka.“

Na fotografii z portálu ju môžeme vidieť ako stojí vedľa miestneho kňaza, ktorý z nejakých „nevyhnutných“ príčin prenechal krstenie ženám:

https://katholisch.de/artikel/49885-gemeindereferentin-taufe-ist-das-erste-sakrament-fuer-uns-frauen

Nejakí kňazi by sa teda v Rottenburgu určite našli. A tých detí na krstenie, čo si budeme nahovárať, zase nebude tak veľa. Tak akáže to „nevyhnutnosť“ primäla angažovať na krstenie ženské pastoračné pracovníčky? Bude to pravdepodobne synodálne napredovanie.

Pani farárka však už vidí ďalej za roh. Podľa nej by Cirkev mala laikom povoliť aj vysluhovanie ďalších sviatostí, resp. mala by „prehodnotiť svoju teológiu sviatostí“ komplexne. Navrhuje napríklad – pomazanie chorých. A to z jasných dôvodov – „aby ľudia nemuseli sakramentálne hladovať“. A to údajne „aj pre nedostatok kňazov v Cirkvi“.

Skutočne? Nedostatok? Čítajme ďalej: ona, ako pastoračná pracovníčka, často sprevádza chorých a umierajúcich ľudí a potom musí priviesť kňaza špeciálne pre udelenie sviatosti krizmovým olejom. Ale akého kňaza dovedie, veď tých predsa niet? Alebo sú, a len súdružka farárka túži ako potomok stáročiami „utláčaných“ žien prevziať kňazskú úlohu?

Má však na to aj právne vysvetlenie, ktoré svedčí o jej skromnosti. Tým, že musí volať kňaza, „sa porušuje aj jej kompetencia farárky“! A ona predsa „miluje svoju prácu“, ako vzápätí dodáva.

Chápem. Tak prečo jej to má kaziť nejaký kňaz, že? Ale nebojme sa, ona a jej spolupracovníci sa len tak ľahko nedajú. Ako povedala ďalej pre portál Katholisch.de o kolektíve pastoračných pracovníkov:

„Každý sa vystrieda a nielen vtedy, keď kňazi chýbajú alebo nechcú“ (a smeje sa, uvádza portál Katholisch.de).

A ďalej: veľmi sa teší, že ju ako darcu krstu podporuje celý tím, vrátane duchovenstva. (!) Akého? Veď tam kňazi predsa chýbajú?! Aj keď, ako dodáva, sa „nájdu jednotliví farníci, ktorí by boli najradšej, keby pohrebu alebo krstu predsedal (!) kňaz alebo diakon.“

Povážte, čo to musia byť za tmárov! Ale pani farárka sa nevzdáva:

„My novodarcovia (???) krstu sme priekopníci. Robíme to preto, aby sme ako Cirkev zostali dôležití pre ľudí, a pretože to tak chce mnoho rodín.“

A synodálne putovanie pokračuje…

BM

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com

PDF (formát pre tlač)