V Bruseli progresívci z radnice inštalovali inkluzívny betlehem s postavami bez tvárí a z handier. Kresťania sú rozhorčení

4. decembra 2025   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Radnica v Bruseli nainštalovala na Grand Place „súčasný“ betlehem s postavami bez tvárí, ktoré nahradili kúskami látok. Dielo, ktoré stálo nehoráznych 65 000 eur, malo byť podľa svojich obhajcov „inkluzívnejšie“, v skutočnosti však vyvolalo len kontroverzie.

Portál InfoCatólica hovorí otvorene o vojne proti Vianociam. Hoci sa advent len začína, mnohé európske mestá už majú za sebou nechutnosti namierené voči katolíckemu chápaniu Vianoc. O jednej z nich sme už písali: https://christianitas.sk/vo-viedni-otvorili-cez-advent-za-statne-peniaze-ruhavu-protikrestansku-vystavu-perverzne-parodujucu-krista-pannu-mariu-a-svatcov-pojdu-do-vazenia-za-nenavistne-prejavy/

Jedným z prvých výsmešných a blasfemických vstupov predstavuje betlehem v Bruseli. Radnica plná progresívcov nainštalovala na historickom Grand Place betlehem, ktorý zakrýva tváre Svätej rodiny kúskami látky (kvôli „inklúzii“) a to v jednej z európskych metropol, ktoré si svoje vianočné oslavy tradične veľmi chránia.

Inštalácia, ktorú vytvorila interiérová dizajnérka Victoria-Maria Geyerová, predstavuje postavy bez tváre, zhotovené výlučne z ústrižkov látok. Dá sa len intuitívne tušiť, že ide o jasličky, podľa oblečenia jednotlivých postáv. Dielo s názvom „Tkaniny Betlehema“ nahrádza tradičné vyrezávané drevené figúry, ktoré celé desaťročia zobrazovali Jezuliatko, Pannu Máriu a sv. Jozefa na najznámejšom mieste belgickej metropoly.

„Absencia tvárí má ponechať priestor predstavivosti divákov, zatiaľ čo voľba textilu vzdáva poctu belgickej textilnej histórii,“ vysvetlila autorka počas piatkovej prezentácie. Umelkyňa tvrdila, že figúry sú navrhnuté tak, aby sa s biblickým príbehom mohol identifikovať ktokoľvek, bez ohľadu na pôvod či identitu. Nie je to vtip, belgická velikánka ducha to myslela skutočne vážne.

Primátor Philippe Close rozhodnutie obhajoval (napokon, „on“ to zaplatil) a uviedol, že starý betlehem bol desiatky ráz rozoberaný a po 25 rokoch používania už nebol v dobrom stave. „Žiaľ, musel byť nahradený. Rozhodli sme sa zachovať kresťanský symbol, ale v obnovenej verzii,“ povedal počas predstavenia nového betlehema.

Ako inak, inštalácia má podporu aj viacerých liberálnych cirkevných činiteľov. Otec Benoît Lobet, ktorý sa zúčastnil na výbere projektu betlehemu zdôraznil „vedome súčasnú“ interpretáciu scenérie Svätej rodiny. Podľa neho textilné materiály a siluety evokujú neistotu (?) spojenú s príbehom Kristovho narodenia a robia ho „prístupným všetkým ľuďom“.

O otca Benoita Lobeta sa samozrejme netreba obávať, je zdravý, chutí mu jesť, nemal mŕtvicu a aj keď sa to nezdá, je pri plnom vedomí. Je len liberál, modernista a progresívec, to dokonale vysvetľuje úplne všetky jeho čudné názory.

Najzábavnejšie je, že nový betlehem z handier a dreva stál mesto 65 000 eur a zostane nainštalovaný na turisticky najnavštevovanejšom námestí belgickej metropoly počas najbližších piatich Vianoc (až do roku 2030). Rozhodnutie zapadá do kontextu mesta, ktoré je známe tým, ako píšu médiá, že si svoje vianočné osvetlenie a trhy obzvlášť „starostlivo“ pestuje.

Zneucťujúci počin z Bruselu si môžete pozrieť na tomto videu:

Katolíci kritizujú „handrový“ betlehem v Bruseli: Je to anonymný symbol a ideologická estetika

Inštalácia netradičného betlehema na bruselskom Grand Place, v ktorom postavy Svätej rodiny nemajú tváre a sú vytvorené z útržkov látok, vyvolala v katolíckych kruhoch výraznú kritiku. Podľa ich predstaviteľov ide o ďalší krok v dlhodobom procese „vyprázdňovania“ kresťanských symbolov pod zámienkou moderného umenia a takzvanej inklúzie.

Najtvrdšia kritika smeruje k samotnému výtvarnému riešeniu. Tradiční katolíci zdôrazňujú, že zobrazenie Svätej rodiny bez tvárí odporuje základnej teologickej skutočnosti Vianoc: vteleniu Boha do konkrétneho človeka, s konkrétnou ľudskou podobou. „Kristus prišiel na svet ako dieťa, nie ako abstraktný tieň alebo neidentifikovateľná figúra,“ uvádzajú viacerí komentátori na katolíckych portáloch. Podľa nich anonymné postavy z handier nielenže nepôsobia dôstojne, ale priamo rozmazávajú podstatu narodenia Ježiša Krista, ktorý prijal skutočnú ľudskú tvár.

Rozsiahla diskusia sa rozvinula aj okolo odôvodnenia, podľa ktorého anonymita figúr má umožniť „identifikáciu pre všetkých“. Tento argument katolíci odmietajú ako ideologicky motivovaný. „Vianoce nie sú o tom, aby si v Kristovi každý predstavoval seba. Sú o tom, že Boh sa stal človekom, konkrétnym a jedinečným,“ tvrdia kritici. Podľa nich je takýto prístup prejavom širšieho trendu: neutralizovať kresťanský obsah verejných symbolov, aby nikto nebol „vylúčený“, čo však podľa nich paradoxne vedie k úplnému vyprázdneniu významu.

Sakrálne umenie má byť krásne, realistické a symbolicky jasné – to je zásada, ktorú tradiční veriaci vo svojich reakciách opakujú. Minimalistická a abstraktná tvorba, bežná v súčasnom dizajne, podľa nich nemá miesto v zobrazovaní najsvätejších tajomstiev kresťanskej viery. Ak sa má Svätá rodina podobať na tri handrové figuríny bez tvárí, potom radšej žiadny betlehem. Pokojne pritom môžeme hovoriť o pokračujúcej estetickej degenerácii sakrálneho prostredia v Bruseli.

Cena diela (65 000 eur) je ďalším terčom kritiky a posmechu. Tradicionalisti považujú sumu za neadekvátnu vzhľadom na to, že ide o inštaláciu z látok a drevených konštrukcií. „Za verejné peniaze sa dnes kupuje ideológia, nie krása. Je paradoxné, že moderné konceptuálne riešenie stojí niekoľkonásobne viac ako tradičné, umelecky hodnotné vyrezávané betlehemy.“ (To vyzerá na závisť z ich strany, velikánka ducha a umelkyňa Victoria-Maria Geyerová predsa tiež potrebuje z niečoho žiť).

Tieto trápne modernistické zásahy do vianočných symbolov sú pre veriacich katolíkov nehorázne. Betlehem bez tvárí pripomína dnešnú Európu, ktorá už rovnako nemá žiadnu normálnu tvár. Modernisti sa vo svojej arogancii rozhodli odstrániť aj tvár Kristovi. To, čo predviedli v Bruseli je viac než estetický problém. Je to prejav a symbol degenerovaného kultúrneho a duchovného úpadku.

Záverom možno povedať, že „inkluzívny“ betlehem v Bruseli sa stal ďalším z mnohých európskych prípadov, kedy sa tradičné kresťanské prostredie cíti vytlačené abstraktnými a ideologizovanými interpretáciami vlastných symbolov. A reakcie ukazujú, že konflikt medzi tradíciou a modernou estetikou je v otázke Vianoc živší než kedykoľvek predtým.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoCatolica, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)