V Berlíne broja proti inštalácii sôch svätých, pretože sú údajne znakom „infiltrácie bieleho nemeckého etnika“

25. marca 2024   Krátke správy

To nevymyslíš, to je Nemecko. Inštalácia sôch siedmich starozákonných prorokov je kritikmi označovaná za „tichú infiltráciu bieleho nemeckého etnika“. Tým vlastne nechcene potvrdzujú slová katolíckeho autor Hilairea Belloca, že bez viery Európa (ako ju poznáme) zanikne.

Liberálny Guardian opäť raz priniesol zaujímavú sondu do (čiernych) duší súčasných bojovníkov za „rovnosť“. Článok nesie názov „Máme do činenia s fundamentálnymi pravičiarmi“: sochy v Berlíne sú najnovším bojiskom v nemeckých kultúrnych vojnách“. Ak by ste čakali, že spomínané sochy „fundamentálnych pravičiarov“ zobrazujú nejakých „protofašistov“, nuž mýlili by sta sa – ide totiž o sochy starozákonných svätcov.

Pred niekoľkými dňami inštalovali osem sôch starozákonných prorokov na kupolu Kráľovského paláca v centre metropoly. Sochy sú neveľké, merajú len 3 metre, no vážia 3 tony. Noviny upozorňujú, že ide o najnovší diel v „kultúrnych vojnách“ (akoby kresťanstvo po tisícročie nedominovalo Európe) ohľadom budúcnosti krajiny, ktorý strhol „divokú debatu“. Guardian:

„Kritici hovoria, že inštalovanie sôch Izaiáša, Ezechiela a ďalších je symbolom tichej manipulácie prestížneho architektonického projektu skrze skupinu donorov s nacionalistickými sklonmi.“

„Zdá sa, že máme do činenia s cielenou infiltráciou berlínskeho paláca fundamentálnymi pravičiarmi, ktorí ho chcú obrátiť na symbol kresťanského – a teda „bieleho“ – etnického Nemecka,“ hovorí pre noviny Jürgen Zimmerer, profesor globálnej histórie na univerzite v Hamburgu. Profesor „upozorňuje“ na islamofóbne komentáre jedného z donorov sôch.

Berlínsky Stadtschloss bol od začiatku projektom, ktorý sa pozerá do minulosti aj do budúcnosti zároveň. Keď nemecký parlament v roku 2002 odhlasoval výstavbu repliky paláca z 18. storočia, ktorý po druhej svetovej vojne zbúrala východonemecká socialistická vláda, rozhodol, že fasáda orientovaná na východ by mala byť zachovaná v modernistickom tzv. „mriežkovom“ štýle.

Pôvodne išlo o kráľovský zámok a medzi rokmi 1443 až 1918 bol sídlom rodu Hohenzollernovcov a teda aj pruských kráľov. Počas bombardovania v 2. svetovej vojne bol ťažko poškodený. Komunistická vláda ho v roku 1950 strhla a na mieste postavila modernistický parlament – Palác republiky. Po zjednotení bol Palác republiky zbúraný a začala sa stavať verná replika zámku. Dokončená bola v roku 2020.

Budova dnes slúži ako múzeum – neeurópskej kultúry.

Na zámku je kupola s krížom na vrchu (ako bola na pôvodnom), čo je podľa „kritikov“ problém, vzhľadom na výstavy, ktoré sa nachádzajú vo vnútri. Ako ďalší problém vnímajú aj nápis pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV. z 19. storočia, ktorý vyzýva všetkých ľudí, aby sa dali na kresťanskú vieru. Budova tiež nesie veľký erb s pruskou čiernou orlicou, čo je tiež znak „nemeckej nadradenosti“. „A potom tu máme fasádu, ktorá úplne nekriticky obdivuje protestantské kresťanstvo, z ktorého nemecká ríša čerpala vieru vo svoju nadradenosť,“ hovorí Zimmerer britským progresivistom.

„Nabádanie na protestantizmus a imperiálne ambície pod Hohenzollernovcami nie je ľahká vec,“ upozorňuje historik a odborník na architektúru Philipp Oswalt. „Ak dnes hovoríme o islamských svätých bojovníkoch, tak toto boli kresťanskí svätí bojovníci.“

Môže ešte niekto pochybovať o tom, že títo ľudia nenávidia nielen kresťanstvo, ale aj svoj vlastný národ? Zdá sa, že sú si dobre vedomí toho, že ak chcete zničiť národ a západnú civilizáciu, najprv musíte zničiť kresťanstvo. Druhým krokom je podpora nenávisti a pohŕdania k vlastným dejinám, ako aj tvrdé pretláčanie morálnej degradácie. Posledným, tretím, krokom sú potom už len otvorené hranice…

MG

Zdroj: The Guardian, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com/micharl foto

PDF (formát pre tlač)