Uznávaný ekonóm pre The European Conservative: „Francúzsko sa rúti do dlhovej krízy gréckeho štýlu“

11. septembra 2025   Aktuality

Sven Larson má doktorát z ekonómie a pôsobil ako poradca počas viacerých politických kampaní. Pre portál The European Conservative vyjadril svoje obavy predovšetkým z ekonomickej situácie Francúzska. Podľa jeho názoru hrozí krajine horšia kríza ako „akákoľvek domáca kríza za uplynulé desaťročia“.

Larson vo svojom článku upozorňuje, že tohto týždňový pád vlády je vlastne historická udalosť: od vzniku piatej republiky v roku 1958 sa ešte nestalo, aby hlasovanie o nedôvere neprežili dve po sebe nasledujúce vlády. Samozrejme, vláda, vznikla len minulú jeseň po tom, čo hlasovanie neprežila vláda jeho predchodcu Michela Barniera, ktorá navyše existovala iba jeden mesiac. Ako ekonóm upozorňuje, účelom piatej republiky bolo práve vyhnúť sa takémuto druhu politickej nestability, ktorá gniavila tretiu a štvrtú francúzsku republiku. A to nie je všetko. Larson pokračuje:

„Aby to bolo ešte horšie ako vo Francúzsku pred rokom 1958, premiéri 21. storočia musia nájsť spôsob, ako vyriešiť najneriešiteľnejší fiškálny problém našej doby: ako financovať sociálny štát, ktorý poskytuje dotácie na bývanie, zdravotnú starostlivosť, sociálne dávky a ďalšie daňovo platené výhody veľkým vrstvám obyvateľstva.“

Na jednej strane si Francúzska republika už vlastne ani nemôže dovoliť rozsiahly sociálny štát, no na druhej strane, politici si sľubmi o sociálnych zárukách de facto kupujú hlasy voličov. To však vytvára nezastaviteľnú špirálu:

„Keďže sociálny štát spomaľuje hospodársky rast, politici musia siahať hlbšie a hlbšie do vreciek daňových poplatníkov, aby našli nové príjmy. Čím viac zdaňujú, tým viac sa ekonomika spomaľuje; financovanie sociálneho štátu sa stáva začarovaným kruhom, v ktorom sa zákonodarcovia ocitnú v pasci – pokiaľ sľubujú, že sociálny štát zachovajú.“

Francúzsko sa vydáva na grécku cestu – a hrozia mu aj grécke postihy. V prvom rade, ako článok upozorňuje, grécky parlament pred 15 rokmi de facto stratil rozhodovaciu právomoc nad krajinou, ktorú prevzala „veľká trojka“: Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska únia. „Pre grécky ľud nasledoval priam makroekonomický masaker,“ upozorňuje ďalej ekonóm. A pokračuje:

„Politické dôsledky sú však prinajmenšom rovnako dôležité. Na základe rozpočtových diktátov MMF, ECB a EÚ grécky parlament v podstate pozastavil demokraciu na dlhé obdobie; bez ohľadu na výsledok volieb mali veritelia konečné slovo v tom, kto bude vládnuť Grécku.

Všetky právne predpisy s akýmkoľvek významom pre krajinu boli tiež podmienené schválením „veriteľskou trojkou“. Rozpočtové detaily, ako napríklad výška dávok v nezamestnanosti, ktoré školy by mali byť otvorené a ktoré by mali byť zatvorené, alebo počet lôžok v nemocniciach v krajine, podliehali ich fiškálnej kontrole (!!!).“

Francúzi sú na svoje „demokratické práva“ extrémne hákliví a je len málo pravdepodobné, žeby také niečo krajina založená na ideáloch krvavej revolúcie dopustila. Ani Larson si nemyslí, žeby si „veľká trojka“ dovolila vo Francúzsku to, čo svojho času v Grécku. Francúzsko je z pohľadu Európy i svetových bankárov ďaleko väčšie a prominentnejšie. Na druhej strane, bez opatrení hrozí krajine taká ekonomická kríza, akú ešte nezažila – a s ňou takisto prepad do politického a sociálneho chaosu.

Francúzsko pritom ešte ani nie je v najhoršom a krajina už teraz čelí hnevu davu. Podľa miestnej spravodajskej televízie BFMTV sa včerajšej celonárodnej akcie s názvom „Všetko zablokujte!“ zúčastnilo okolo 200-tisíc ľudí na 550 zhromaždeniach. Zatknutých bolo viac ako 500 ľudí, z toho 211 v Paríži.

Mimochodom, podľa Larsona sú v EÚ okrem Francúzska ešte ďalšie tri „hnijúce paradajky“ (z ekonomického pohľadu): Nemecko, Rumunsko a… Slovensko. Za krajiny nachádzajúce sa „vo veľkých problémoch“ označil aj Švédsko a Fínsko.

Matej Gavlák

Zdroj: The European Conservative, BFMTV, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com/Alfie Ianni

PDF (formát pre tlač)