USA: Bidenovi úradníci dodatočne vysvetľujú, čo vlastne chcel v Poľsku povedať

28. marca 2022   Aktuality

Minulotýždňová návšteva amerického prezidenta Bidena v Poľsku mala byť zrejme vyznamenaním, ktorým chceli Spojené štáty odmeniť svojho najvernejšieho vykonávateľa americkej zahraničnej politiky v regióne. A v neposlednom rade aj povzbudením mediálno-bojovej nálady, ktorá sa v duchu štandardnej historickej averzie k Rusku šíri v niektorých politických kruhoch poľskej spoločnosti. Doposiaľ však bez priamej účasti týchto kruhov na ukrajinskom bojisku.

Výsledkom Bidenovej návštevy, okrem obligátneho mediálneho štrngania šabličkami, je však predovšetkým potvrdenie zvláštnosti súčasného administratívneho trendu, ktorý nepozorujeme len v okolí prezidenta Bidena, a síce: trendu vysvetľovania podriadených administratívnych pracovníkov, čo vlastne chcel ich nadriadený povedať, napriek tomu, že všetci počuli, čo povedal a všetci aj rozumejú tomu, čo povedal. Tento trend sa bohužiaľ netýka len vodcov politických, ale zasiahol aj sféru náboženskú.

Vo svojom emotívnom prejave na poľskej pôde, označil americký prezident za vinníka vojny Vladimíra Putina, pričom zakončil dôrazne svoj prejav zvolaním: „Preboha, tento človek nemôže zostať pri moci.“

Je skutočne ťažko interpretovať tieto slová inak, ako im všetci rozumejú. Ide s veľkou pravdepodobnosťou o emocionálne nezvládnuté (veľmi neštátnické) „prehrávanie“ vlastnej roly, ktorú tomuto prezidentovi píšu jeho úradníci. V určitom veku a s určitou mentálnou výbavou, pochopiteľné. Preto sa musia úradníci, s chladom skutočných režisérov, nakoniec ujať zase svojej úlohy a zahrať trápnu rolu „ošetrovateľa starého pána“, ktorý v spoločnosti robí drobné a „roztomilé“ faux pas.

Hneď na druhý deň preto americký minister zahraničných vecí, Anthony Blinken, musel zahryznúť do kyslého diplomatického jablka a upokojiť svet a Rusko, že: „Stratégiou Spojených štátov nie je zmena režimov v Rusku ani inde na svete.“ Čomu samozrejme môže veriť ten, kto chce veriť podobným do očí bijúcim popieraniam reality, avšak v každom prípade to vysiela ďalší signál smerom k Ukrajine, východoeurópskym členom NATO a všetkým potenciálnym spojencom, že: USA, pokiaľ ich prevaha nie je zdrvujúca a ľahko vymáhateľná, nepôjdu do žiadneho rizika, kvôli komukoľvek. Skrátka: režimy sa budú meniť len tam, kde je to ľahké, lacné a ziskové.

Je to jeden zo série signálov, ktorú najrýchlejšie a najlepšie dokázal dešifrovať maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý so štátnickou rozvahou odmieta hru na štrnganie šabličkami a nový „hrdinský útok ľahkej brigády na Kryme“. Zhrnuté: pokiaľ chcú novodobí lordovia Tennysonovia získať námet na svoje nové hrdinské eposy, nech si tam pošlú svojich „hrdinov“ a nie potomkov karpatských sedliakov.

Zostáva už len dodať, že kyslé a nahryznuté diplomatické jablko museli od svojho šéfa Blinkena prevziať ďalší úradníci a dojesť ho „až do trpkého konca“. Nejde totiž len o to povedať, ako znie skutočná diplomatická „dogma“, ale zároveň v duchu veselej orwelliády občanom aj dokázať, že to, čo počuli, vlastne nepočuli. Byť úradníkom, znamená aj povinnosť urobiť zo seba hlupáka, pokiaľ je to nutné. Nota bene, keď sám najvyšší šéf berie na seba toto bremeno často a s očividnou chuťou.

Preto sa americký byrokrati odhodlali na tlačovej konferencii v Bielom dome k novej, prijateľnej interpretácii: „Slová prezidenta Joea Bidena vo Varšave, že Vladimír Putin nemôže zostať pri moci, neboli výzvou na zmenu režimu v Rusku. Prezident chcel povedať, že Putin nemôže mať moc nad svojimi susedmi alebo celým regiónom. Nehovoril o Putinovej moci v Rusku ani o zmene režimu.“

Je skutočne výborné, keď vaši podriadení vedia lepšie ako vy, čo ste vlastne chceli povedať. Problém totiž nastane vtedy, keď máte vládcov určitého slovenského typu, ktorých úradníci nevedia, nechcú alebo nemôžu pri všetkých šialených výrokoch miestnych géniov a géniovičiek vysvetliť, čo vlastne „chceli povedať“.

BM

Zdroj: E15, PCH24, titulný obrázok – flickr.com

PDF (formát pre tlač)