Uruguaj legalizoval eutanáziu: Miestni biskupi odsudzujú „kultúru smrti“
20. októbra 2025
Aktuality
Uruguajský senát schválil 15. októbra 2025 zákon známy ako „Dôstojná smrť“, ktorý povoľuje eutanáziu pre osoby staršie ako 18 rokov, trpiace chronickými, nevyliečiteľnými a nezvratnými chorobami, sprevádzanými utrpením považovaným za neznesiteľné. Iniciatíva získala 20 hlasov za a 11 proti, čím sa Uruguaj stal prvou krajinou v Južnej Amerike, ktorá legalizovala eutanáziu parlamentnou cestou.

zdroj: wikimedia commons
Uruguajská biskupská konferencia reagovala okamžite vyhlásením, v ktorom odsúdila, že tento zákon nie je prejavom súcitu, ale kapituláciou pred kultúrou smrti. Biskupi pripomenuli, že krajina už trpí jednou z najvyšších mier samovrážd v regióne a vážnymi nedostatkami v oblasti duševného zdravia.
Preto, podľa ich slov, schváliť zákon, ktorý normalizuje odstránenie ľudského života v mene „dôstojnosti“, predstavuje dramatický rozpor. „Každý ľudský život sa nám javí ako niečo jedinečné, neopakovateľné a nenahraditeľné,“ uviedli, pričom upozornili, že dôstojnosť nezávisí od zdravotného stavu, veku ani spoločenského postavenia.
Voči politickému argumentu „dôstojnej smrti“ preláti dôrazne uviedli: „Zomrieť dôstojne znamená zomrieť bez bolesti alebo zle zvládnutej agónie; zomrieť v prirodzenom čase, bez zbytočného skracovania alebo predlžovania života; zomrieť obklopený milovanými, so slobodou hovoriť o tom, čo človek prežíva.“
Vo svojom posolstve zástupcovia Cirkvi v Uruguaji pripomenuli, že propagovanie eutanázie znamená zovšednenie hľadania smrti ako riešenia situácií, ktoré by bolo možné sprevádzať iným spôsobom. Biskupi zdôraznili, že naliehavé nie je otvárať dvere zabíjaniu chorých, ale zaručiť kvalitnú paliatívnu starostlivosť, primeranú lekársku pomoc a duchovnú oporu, ktorá sprevádza človeka na poslednej ceste života. Biskupi uistili, že budú naďalej pracovať na „ochrane života a dôstojnosti každej osoby“, opierajúc sa o ústavu a medzinárodné zmluvy, ktoré chránia právo na život ako základný princíp.
Výzva pre katolíkov zo strany uruguajských biskupov znie jasne – nad rámec parlamentného hlasovania schválenie tohto zákona predstavuje temný míľnik na kontinente. Zatiaľ čo sa hovorí o slobode a autonómii, Cirkev pripomína, že život nie je bremenom, s ktorým možno nakladať podľa ľubovôle, ale posvätným darom, ktorý treba chrániť až do konca. Biskupi vyzvali veriacich, aby nepodľahli zúfalstvu a aby aj v najťažších chvíľach objavovali transcendentný a hlboký zmysel existencie. S týmto zákonom sa Uruguaj stavia do čela kultúry smrti v Latinskej Amerike. Odpoveď biskupov – jasná a bez obalu – potvrdzuje, že pravá dôstojnosť nespočíva v urýchlení smrti, ale v živote prežitom v sprievode, starostlivosti a v nádeji kresťanskej viery.
Kolumbia a Ekvádor dekriminalizovali túto prax prostredníctvom rozhodnutí najvyšších súdov.
V Čile ľavicový prezident Gabriel Boric nedávno tiež oživil snahu o schválenie zákona o eutanázii, ktorý bol dlhý čas zablokovaný v Senáte. V posledných rokoch vášnivé debaty a aktivizmus okolo tejto otázky zasiahli celý región. „Verejná mienka nás žiada, aby sme sa tým zaoberali,“ povedala senátorka Patricia Kramerová z vládnej ľavicovej koalície Uruguaja poslancom v hlavnom meste Montevideo.
Zákon, ktorý sa v priebehu posledných piatich rokov pohyboval dopredu len pomaly, prekonal svoju poslednú prekážku v stredu, keď 20 z 31 senátorov hlasovalo za. Dolná snemovňa schválila návrh zákona už v auguste veľkou väčšinou. Všetko, čo teraz zostáva, je, aby vláda zaviedla vykonávacie predpisy.
Počas rozpravy senátori z vládnucej koalície Broad Front (Široký front) predniesli vášnivé obhajoby „práva zomrieť“, pričom porovnávali hnutie za eutanáziu s legalizáciou rozvodu a manželstiev osôb rovnakého pohlavia. V tomto sa paradoxne progresívni uruguajskí politickí tajtrlíci podľa môjho názoru nemýlili, eutanázia, interrupcie, nulita katolíckych manželstiev – to všetko patrí priamo na autodafé hranicu plnú narúbaného, smolou napusteného dreva, ktoré tak príjemne horí, hreje a radostne puká.
Väčšina odporu voči eutanázii v Uruguaji pochádzala z katolíckej Cirkvi. Pred hlasovaním arcibiskup Daniel Sturla z Montevidea vyzval Uruguajčanov, aby „bránili dar života a pamätali na to, že každý človek si zaslúži byť opatrený, sprevádzaný a podporovaný až do konca“. Sekularizácia však oslabila odpor voči tejto praxi v krajine s 3,5 milióna obyvateľov, ktorá zakazuje akékoľvek zmienky o Bohu v úradných dokumentoch a namiesto Vianoc v Uruguaji začali tajtrlíci používať názov „Deň rodiny“.
Ľavicoví a progresívni politici privítali prijatie zákona ako posilnenie povesti Uruguaja ako jednej z najliberálnejších krajín regiónu. Uruguaj bol prvou krajinou na svete, ktorá legalizovala rekreačné užívanie marihuany, a už pred viac ako desaťročím schválil priekopnícke zákony povoľujúce manželstvá osôb rovnakého pohlavia a interrupcie. „Toto je historická udalosť, ktorá stavia Uruguaj do popredia pri riešení hlboko ľudských a citlivých otázok,“ povedala viceprezidentka Carolina Cosseová.
Uruguajská legislatíva povoľuje eutanáziu vykonávanú zdravotníckym pracovníkom, ale nie asistovanú samovraždu, ktorá spočíva v tom, že si pacient sám podá smrteľnú dávku predpísaného lieku. Na rozdiel od zákonov v štátoch USA, Austrálii a na Novom Zélande, ktoré obmedzujú eutanáziu len na pacientov s očakávanou dĺžkou života najviac šesť mesiacov alebo rok, Uruguaj nestanovuje žiadny časový limit.
Zákon nevyžaduje ani čakaciu lehotu a umožňuje každému, kto trpí nevyliečiteľnou chorobou spôsobujúcou „neznesiteľné utrpenie“ požiadať o asistovanú smrť, aj keď jeho diagnóza nie je terminálna. Uruguaj vyžaduje, aby žiadatelia o eutanáziu boli duševne spôsobilí. Hoci zákon výslovne nezakazuje eutanáziu osobám s psychickými poruchami (ako je depresia), požaduje, aby pacienti získali posudky dvoch lekárov, ktorí musia potvrdiť, že sú psychicky dostatočne spôsobilí na takéto rozhodnutie. Na rozdiel od Belgicka, Kolumbie a Holandska, Uruguaj zatiaľ neumožňuje eutanáziu maloletým.
Branislav Krasnovský
Zdroj: InfoVaticana, CruxNow, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

