Talianske kňazské semináre sa majú otvoriť pre homosexuálov. Rozhodli o tom talianski biskupi a Vatikán to schválil

13. januára 2025   Krátke správy

Homosexualizácia Cirkvi pokračuje. Konferencia biskupov Talianska sa podľa agentúry Reuters rozhodla urobiť radikálne zmeny v otázke prijímania kandidátov na kňazstvo do talianskych seminárov.

https://www.reuters.com/world/europe/vatican-approves-italian-guidelines-allowing-gay-men-become-priests-2025-01-10/

Doteraz v celej katolíckej Cirkvi museli muži, ktorí chceli vstúpiť do seminára, jasne deklarovať, že nemajú homosexuálne sklony. Tieto ustanovenia boli jasne uvedené, okrem iného: v dokumente, ktorý od roku 1996 pripravovala Kongregácia pre katolícku výchovu a napokon v roku 2005 schválil pápež Benedikt XVI.

Nešlo len o zákaz prijímania aktívnych homosexuálov, ale aj tých, ako uvádza agentúra Reuters, ktorí mali „hlboko zakorenené sklony k homosexualite“. Agentúra ďalej uviedla:

„Nové usmernenia, zverejnené vo štvrtok bez fanfár na webovej stránke Biskupskej konferencie Talianska, hovoria, že riaditelia seminárov by mali brať do úvahy sexuálne preferencie kandidáta na kňaza, ale len ako jeden aspekt ich osobnosti.“

Talianski biskupi uviedli, že dokument schválili v novembri. K textu je pripojená nóta vatikánskeho úradu, ktorá potvrdzuje účinnosť smerníc na skúšobnú dobu troch rokov.

Biskupi sa tak rozhodli porušiť tradíciu a príkazy nariadené pápežom Benediktom XVI. Jedinou „sťažujúcou“ podmienkou prijatia homosexuálov má byť ich vyhlásenie, že napriek homosexuálnym sklonom budú žiť v čistote.

Biskupi síce vo svojom dokumente pripúšťajú, že Cirkev nemôže sprístupniť semináre aktívnym homosexuálom a nemôže dovoliť, aby boli vysvätení ľudia, ktorí sú aktívnymi homosexuálmi alebo tí, čo „podporujú tzv. gay kultúru“, avšak biskupi zároveň uvádzajú, že samotné homosexuálne sklony by nemali byť prekážkou vstupu do teologického seminára:

„V procese formovania, pokiaľ ide o homosexuálne sklony, netreba pozerať iba na tento aspekt, ale ako u každého kandidáta chápať jeho význam vo všeobecnom rámci osobnosti mladého človeka, aby vzájomné spoznávanie a integrovanie cieľov špecifických pre povolanie, ľudské a kňazské, mohlo dosiahnuť všeobecnú harmóniu.“

Vskutku by nás mohlo zaujímať, akú „všeobecnú harmóniu“ možno dosiahnuť pre „kňazské a ľudské povolanie“ medzi „cieľmi špecifickými pre povolanie“ a „homosexuálnymi sklonmi“? Ako má v praxi vyzerať táto „harmónia“?

Pripomeňme, že v roku 2005 schválil pápež Benedikt XVI. konečnú verziu dokumentu s názvom – Poučenie o kritériách rozlišovania povolania osôb s homosexuálnymi sklonmi v kontexte prijímania do seminárov a prijímania na vysviacku. V tomto dokumente bola homosexualita ako tendencia a sklon považovaná za prekážku kňazskej vysviacky a rehoľného života:

„Vo svetle takéhoto učenia táto Kongregácia, v zhode s Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí považuje za potrebné jasne vyhlásiť, že Cirkev s hlbokou úctou k osobám, ktorých sa tento problém týka, nemôže prijímať do seminára alebo do posvätných reholí osoby, ktoré praktizujú homosexualitu, prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú tzv. gay kultúru.“

Ako vidíme, z uvedenej definície boli v Taliansku momentálne vyradené osoby, ktoré majú homosexuálne sklony, pričom talianski biskupi, ako sa zdá, hrajú známu hru na postupné krájanie salámy, tvrdiac zatiaľ, že zvyšné dva prvky – praktizujúci homosexuáli a podporovatelia gay kultúry – do seminárov prijímaní byť nemôžu. Avšak vzhľadom na to, že predtým nemohli byť prijímané ani osoby s homosexuálnymi sklonmi, čo odrazu už neplatí, je adekvátne sa pýtať: Dokedy?

Navyše je zrejmé, že podpora tzv. gay kultúry je už dnes bežnou formou pastoračnej činnosti v tzv. synodálnej Cirkvi. Mená ako James Martin SJ, kardinál Timothy Radcliffe OP, hnutia New Ways Ministry, Out in Church, ako aj podobné aktivity na podporu LGBT komunít od rôznych významných prelátov netreba zvlášť predstavovať. Takže v praxi a de facto platí už len písaný zákaz prijímania praktizujúcich homosexuálov.

Lenže aj to len takých, ktorí sa k tejto praxi otvorene a deklaratívne priznajú. Pokiaľ nie, tak potom ako a kto im bude dokazovať, že nemajú len homosexuálne sklony, ale aj prax? A pokiaľ by išlo pri tejto praxi podľa nich len o jednorazové zlyhanie, ako budú možno tvrdiť, kto by sa opovážil im povedať v modernej Cirkvi, že ich obrátenie z praxe k čistote (s homosexuálnymi sklonmi) je len pretvárkou?

Toto nebezpečenstvo Cirkev vždy poznala, ako aj riziko recidívy a preto je zrejmé z akých dôvodov odmietala ľudí s homosexuálnymi sklonmi v seminároch a v kňazskom povolaní. Nikto totiž nemôže garantovať, že sa v seminároch s čisto mužským osadenstvom nepremenia homosexuálne sklony na prax. Následkom je potom jednak vznik rôznych homosexuálnych klík v Cirkvi, keď sa aktívni homosexuáli pod rúškom utajenia ďalej spolčujú, aj na základe skúseností zo seminára a zvnútra rozvracajú Cirkev, ako aj hrozba sexuálneho zneužívania pri pastorácii. Kauza kardinála McCarricka je toho dostatočným dôkazom.

Prípad nového generálneho predstaveného františkánskej rehole v Nemecku, ktorý sa otvorene priznal k svojej homosexuálnej orientácii, je dostatočnou výstrahou pred tým, čo nastane v už aj tak dostatočne rozvrátenej Cirkvi, pokiaľ bude liberalizácia pokračovať:

https://christianitas.sk/provincial-nemeckych-frantiskanov-otvorene-vyhlasuje-ze-je-homosexual-je-to-podla-neho-dar-od-boha/

BM

Zdroj: Reuters, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – DeviantArt

PDF (formát pre tlač)