Sviečková manifestácia bola statočným vystúpením slovenských katolíkov a dnes je jej odkaz ešte viac potrebný

25. marca 2023   Krátke správy

Pred 35 rokmi sa slovenskí katolíci postavili so sviečkami v rukách na obranu svojich práv a tisícročných kresťanských hodnôt nášho národa. Dnešná situácia začína byť pre kresťanov aj v našom štáte opäť neúnosná.

V komunistickom Československu bola situácia katolíkov na konci 80. rokov stále veľmi ťažká. Neustále bývali kádrovo posudzovaní, zapisovaní na rôzne zoznamy, bolo im odopierané vyššie štúdium či lepšie pracovné umiestnenie. 10 z 13 rímskokatolíckych diecéz v Československu nemalo svojho biskupa – posledný biskup bol menovaný ešte v roku 1973.

Aj preto sa skupina slovenských katolíckych intelektuálov okolo pánov Čarnogurského a Mikloška, bývalých politických väzňov pána Jukla a Krčméryho a kardinála Korca rozhodla usporiadať pokojný manifest na protest proti týmto pomerom. Manifestu predchádzala podpisová akcia, na ktorej bolo niekoľko stoviek tisíc podpisov. Bol tiež spísaný zoznam asi 25 požiadaviek adresovaných vláde ČSSR, ktoré okrem vymenovania chýbajúcich biskupov žiadali aj zastavenie praxe kádrových posudkov, zastavenie zasahovania komunistickými politikmi do cirkevných záležitostí, ako aj požiadavka zrušenia potratov: „… nech sa zruší vládne nariadenie o neľudskom ničení detí pred narodením“. (J. Ch. Korec: Bratislavský veľký piatok, s. 19)

Pokojná manifestácia bola naplánovaná na Veľký piatok 25. marca 1988 od 18:00 do 18:30 pred Slovenským národným divadlom. Bola riadne ohlásená, i keď sa ju komunistickí aparátčici pokúšali zakázať. Oznam o akcii bol odvysielaný tiež vo Vatikánskom rozhlase, Hlase Ameriky, ale predovšetkým sa nachádzal na výveskách v slovenských kostoloch.

Na podujatie síce prišlo asi 15-tisíc ľudí, priamo na námestie sa však kvôli zátarasám dostalo „len“ asi dvetisíc protestujúcich. Mnohí ľudia sa kvôli obmedzeniam dopravy do centra Bratislavy vôbec nedostali. Veriaci so sviečkami v rukách najprv zaspievali hymny Československa a Vatikánu, následne sa plánovali spoločne pomodliť svätý ruženec.

Zásah komunistickej vlády bol brutálny. Najprv asi tridsiatimi autami Verejnej bezpečnosti (VB) s hlasnými majákmi vošli do davu, ktorý sa snažili takýmto spôsobom rozohnať. Následne do do takto vzniknutých medzier prišli hasičské autá v počte asi 30, z ktorých na ľudí – medzi ktorými nechýbali ani starší obyvatelia, či dokonca matky s kočíkmi – začali z vodných diel striekať najprv čistú a potom dokonca kalnú vodu. Po tejto „sprche“ z áut vyskočili príslušníci VB a začali ľudí mlátiť gumenými obuškami.

Aj v dave sa nachádzali skrytí členovia VB, ktorí začali modliacich sa biť. Okrem už spomenutých príslušníkov dorazili ešte ďalší – asi 200 ťažkoodencov so psami, chránení obuškami a štítmi, ktorí dielo skazy dokonali. Posledné hlúčiky veriacich rozohnali vyššie spomenuté hasičské tatrovky pomocou vodných diel. „O 18:30 zostali na námestí už len policajti,“ uviedol jeden očitý svedok udalosti. Celú scénu pozorovali komunistickí pohlavári na čele s predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky, Petrom Colotkom, ktorí stáli priamo nad celou tragickou scénou – na balkóne hotela Carlton.

Ako to však býva, morálne víťazstvo pripadlo veriacim. Príslušníci totiž nezbili len ich, ale aj členov novinárskych štábov zo zahraničia. Reportér BBC dostal päsťou do hlavy a rakúski novinári si 8 hodín posedeli na bratislavskej stanici Verejnej bezpečnosti. Títo novinári potom podali celému svetu správy o tom, čo sa udialo, a ešte aj viac – hovorili o bití zadržaných na staniciach, čoho boli svedkami, ako aj o tom, že väčšina zasahujúcich príslušníkov páchla alkoholom.

Karl Gustav Ström, novinár z Die Welt, napríklad napísal: „Cirkev, ktorá stojí ako skala vo vlnobití, aj keď sa jej odopierajú biskupi a aj keď jej kňazi a biskupi sú perzekvovaní, komunisti nemajú pod kontrolou. … Tu sa potvrdzujú slová o viere, ktorá hory prenáša!“ Pridal sa aj Hlas Ameriky: „Manifestácia ukázala, že kresťanstvo je nosnou ideovou silou Slovákov. Ukázala, že jedine kresťanstvo dokáže chrániť národ pred neľudskými ideológiami.“ Západní diplomati československým komunistom taktiež nič nedarovali. Za spomenutie stoja tiež slová právneho poradcu organizátorov: „Kde inde na svete sa v modernej dobe uskutočnila demonštrácia žiadajúca vymenovanie biskupov?“

Presne tak: zrejme nikde. Iba na Slovensku. Náš národ sa opäť aj v týchto vskutku temných rokoch môže stať svetielkom nádeje pre západný svet – je opäť raz na nás, aby sme sa s vierou a odhodlaním postavili novej totalite, ktorá začína gniaviť svet: „woke“, LGBT a transgender progresivizmu, čo sú, mimochodom, vlastne deriváty marxizmu. Prvý protest proti učebniciam sexuálnej výchovy už Nadácia Slovakia Christiana zorganizovala. Budú aj ďalšie. Pridajte sa k nám!

MG

Titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)