Svedectvá našich podporovateľov o Božej milosti: Klepte a bude vám otvorené…

13. apríla 2024   Spoločnosť

Tak ako už niekoľkokrát predtým, chceme sa s vami podeliť o fascinujúce autentické svedectvá našich podporovateľov a čitateľov, v ktorých sme mali možnosť presvedčiť sa, že Božia milosť a ochrana nás neustále sprevádza. V čase osobných bolestí, ale aj rozvratu v odkresťančenej spoločnosti, sú pre nás a dúfame, že budú aj pre vás, posilou a pomocou.

Dva príbehy z nemocnice vo Vranove

Moja mama mala veľmi rada Pannu Máriu a bola jej zasvätená. Ale pred Vianocami sa necítila dobre, a tak nestihla predvianočnú spoveď. Odišli sme na svätú omšu v Adventnú nedeľu a keď sme sa vrátili, mamu sme našli spadnutú v kúpeľni, po masívnom infarkte. Odviezli ju a skončila na oddelení ARO vo vranovskej nemocnici. Vyzeralo to tak, že sa už nepreberie. Trápilo nás, že má odísť bez potrebných sviatostí. Dostala však veľkú milosť. Boh pozdržal jej smrť, aby mohla prijať všetky potrebné sviatosti. Po viac ako hodinovom oživovaní, sa mama prebrala. Otec Michal jej udelil všetky sviatosti, dal jej rozhrešenie s plnomocnými odpustkami, pomazal ju olejom sv. Charbela, dostala sväté prijímanie, pomodlila som sa pri nej Korunku k Božiemu milosrdenstvu a ona v pokoji zomrela. Bol to pre nás zázrak, pretože ona odkladala sv. spoveď, ale Pán sa o ňu postaral.

Išla som sa potom poďakovať záchranárom: „Zachraňujte život aj naďalej, je dobré, že nie sme v Belgicku alebo niekde, kde starých ľudí presviedčajú o dobre eutanázie. Ďakujem, že ste to nevzdali, že ste ju hodinu oživovali, ešte aj pri prevoze. Zachráňte život, aj keby ten človek mal žiť iba jednu, dve hodiny navyše. Pre moju mamu a všetkých veriacichje tento čas navyše neskutočne dôležitý, lebo ona odišla zmierená s Bohom a stihla sa rozlúčiť s nami, deťmi. Nikdy to neberte to tak, že čo budem človeka pre jednu hodinu zachraňovať. Keby ste to vzdali, moja mama by sa nestihla zmieriť s Bohom. Ten krátky čas bol pre ňu veľmi dôležitý. Ďakujem Vám.“

Na tom istom nemocničnom oddelení (ARO) ležal aj môj synovec Ondrej, ktorý bol v kóme po páde zo stavby, z piatich metrov a úraze hlavy. S ním sme zažili druhý zázrak. Mal ťažký úraz, spadol rovno na hlavu, mal opuch mozgu a krvácanie do mozgu, štyri roztrieštené driekové stavce, dokonca otravu krvi, preto doktori povedali, že neprežije. No on dnes chodí, žije, funguje.

V tom čase, keď zápasil o život, zomierala jedna rehoľná sestra na covid a povedala, že obetuje svoje utrpenie za to, aby on žil. Ona zomrela 3. mája a v ten istý deň sa môj synovec z hlbokej kómy prebral! A 11. mája, na sviatok bl. sestry Sáry Salkaháziovej, ku ktorej sa modlila s nami za tento zázrak, z nemocnice odišiel. Lekári nám povedali, že toto presahuje hranicu vedy a chápania, lebo on chodí, šoféruje, žije. Mal mať problémy s rečou, monitor ukazoval, že rečové centrum bolo zasiahnuté, lekári neverili, že bude riadne rozprávať, lebo testy im ukazovali, že je tam vážny problém, no on teraz nemá žiadne problémy s rečou! Lekári sami nám povedali, že toto nikto neprežije, že jeho uzdravenie je vymodlené a že to, čo sa stalo, je neuveriteľné.

Ľudmila z Vranova

***

Úcta k Eucharistii, túžba po dieťati a pomoc Pátra Pia ma priviedli do katolíckej Cirkvi

Narodila som sa do evanjelickej rodiny, ale vydala som sa za katolíka. Nedalo mi to a spolu s jeho rodinou som začala chodiť na sväté omše. Čoraz viac ma priťahovala Eucharistia, pretože som spoznala, že v nej skutočne prebýva Všemohúci Boh. Jemu vďačím za moje šťastie.

Mala som totiž po svadbe problém s otehotnením a neskôr, žiaľ, aj dva spontánne potraty. Preto sme sa s manželom po čase rozhodli podstúpiť lekárske vyšetrenie, aby sme zistili príčinu nášho problému. Nakoniec manželovi diagnostikovali zriedkavú genetickú poruchu, istú anomáliu v chromozómoch, ktorou trpí len 0,05 % ľudí! Boli sme smutní a s obavami sme očakávali ďalšie tehotenstvo.

Moja zbožná svokra, vediac dobre o našom trápení, raz ku mne prišla a darovala mi relikviu Pátra Pia. Uviedla pri tom, že „má taký zvláštny pocit a nabádanie, že mi ju má dať“. A tak som sa začala k tomuto svätcovi s nádejou modliť.

Ubehli len tri týždne, znova som otehotnela a na moju nesmiernu radosť som vďaka príhovoru tohto svätca tentokrát dieťa aj úspešne donosila! Narodilo sa zdravé a v poriadku!

Neskôr sme znova zatúžili po dieťati a ja som znova na príhovor tohto svätca otehotnela, donosila a porodila ďalšie zdravé dieťa. Bohu vďaka! Všetky tieto milosti a poznanie, že pri svätej omši je v Eucharistii skrytý sám Boh, celý, ma nakoniec priviedli do katolíckej Cirkvi. Stala som sa katolíčkou.

Deo gratias!

***

Boh dopustí, ale neopustí!

Keď som bola mladá, môj muž pil a často prepil všetky peniaze a tak som hladovala. Chodila som sa najesť aspoň k rodičom, ale otec ma vyhnal, že keď mám za muža alkoholika, nech k nim nechodím. Prosila som Boha o pomoc a tak som dostala vnuknutie, aby som sa šla poprechádzať. Prešla som pri záložni a napadlo mi, že mám doma nejaké elektrospotrebiče a tak som ich založila. Dostala som za ne potrebné peniaze. O niečo neskôr na pošte, som však zistila, že ma okradli aj o tieto posledné peniaze a bola som zúfalá. Kričala som nahlas, ani som si snáď neuvedomovala, čo hovorím, nech mi peniaze zlodej vráti. A skutočne peniaze som našla položené pred mojimi vonkajšími dverami, poskladané do malého štvorčeka.

Mali sme manželský úver, ktorý môj muž však nesplácal a tak to musel zaplatiť môj brat, ako ručiteľ. Keď prišiel za mužom, on mu síce dal peniaze, ale keď brat odišiel, tak ma muž zbil. Nemohla som o tom ani hovoriť. Našla som si prácu u bohatých Rómov za jedlo. U mojej matky som si všimla, že hoci mala päť detí a málo peňazí, vždy jej to stačilo, aj keď otec pil. Nevedela som pochopiť, ako to dokázala.

Prezradila mi, že sa modlieva k sv. Brigite a tak som to začala robiť aj ja. A bolo mi to veľkým požehnaním. Ježiš je živý a počuje naše volania. Hľadajte ho a nájdete. On je dobro, on je celý Láska.

Keď môj muž chodieval domov opitý, vzpriečila som vždy kľúč, aby som vedela, kedy príde. A tak sa raz stalo, že som počula zvonenie a šla otvoriť. Môj rozzúrený muž sa na mňa vrhol. Na chvíľu sa mi zazdalo, že som nad jeho hlavou uzrela škľabiacu sa tvár démona. Vedela som, že je zle a vedela som, že sa nedá ujsť, tak som sa sklonila k zemi, chytila som si hlavu rukami a čakala na údery, ako to bývalo tak často. Na moment som si pomyslela: Prečo?!

No nič neprichádzalo dlhú dobu, tak som si bojazlivo zložila z tváre ruky a pozrela sa na muža. Stál ako socha, mal zdvihnuté ruky a výraz netvora. S údivom som na neho hľadela a bojazlivo prešla okolo neho do mojej izby a premýšľala som nad všetkým. Boh ma takto ochránil. V tom som začula rachot a buchli dvere. Môj muž odišiel. Vrátil sa o dve hodiny a povedal, že ho zasiahol blesk do srdca. Nemohol sa pohnúť a potom sa zrútil na zem. Odvtedy na mňa prestal útočiť. Ježiš je živý.

Aj teraz žijem v domácnosti s dobrým, no často agresívnym zaťom, ktorý na mňa ziape ako zmyslov zbavený. Už ma niekoľkokrát napadol. A tak, keďže máme toto i mnohé iné trápenie, neprestávam v modlitbách za jeho obrátenie. Verím tomu veršu z Evanjelia: „Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať. A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.“

Deo gratias!

PDF (formát pre tlač)