Svätý Dismas, lotor na kríži, jeden z prvých ľudí, ktorý vstúpil do Raja (druhá časť)

Branislav Krasnovský
8. júla 2025   Cirkev

predchádzajúca časť:
Svätý Dismas, lotor na kríži, jeden z prvých ľudí, ktorý vstúpil do Raja (prvá časť)

***

Je Kristovo zostúpenie k zosnulým podľa Nikodémovho evanjelia v rozpore s katolíckym Krédom?

Nie, zostúpenie Krista k zosnulým podľa Nikodémovho apokryfného evanjelia nie je v rozpore so základnými dogmami katolíckej viery, ale spôsob, akým Nikodémove evanjelium dramaticky zobrazuje Kristovo zostúpenie k zosnulým (podľa Nikodémovho apokryfného evanjelia ide o zostúpenie do Pekla) a udalosti v ňom zobrazené prekračujú rámec oficiálnej katolíckej doktríny.

V Kréde sa hovorí, že Kristus trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych. Kristus však nezostúpil do Pekla, miesta, kde sú zatratení, ale obrazne povedané do „Očistca“, kde zosnulí čakali na príchod Spasiteľa (Adam, Dávid, Abrahám). Ježiš Kristus zostúpil k tým, ktorí očakávali vykúpenie, nie k zatrateným.

Pripomeňme si, čo hovorí o Kristovom zostúpení k zosnulým Katechizmus katolíckej Cirkvi:

632 Početné tvrdenia Nového zákona, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ (1Kor 15,20), predpokladajú, že pred svojím vzkriesením sa zdržiaval na mieste pobytu zosnulých. To je prvý význam, ktorý apoštolské ohlasovanie dalo Ježišovmu zostúpeniu do pekiel (čiže k zosnulým): Ježiš zakúsil smrť ako všetci ľudia a svojou dušou zostúpil na miesto pobytu zosnulých. No zostúpil tam ako Spasiteľ a ohlasoval dobrú zvesť duchom, ktorí tam boli uväznení.

633 Miesto pobytu zosnulých, kam po smrti zostúpil Kristus, volá Sväté písmo „predpeklie“ (po latinsky inferi), „šeól“ (po hebrejsky) alebo „hades“ (po grécky), lebo tí, čo sa tam nachádzajú, sú pozbavení videnia Boha. Taký bol totiž pred príchodom Vykupiteľa údel všetkých zosnulých, či už zlých, alebo spravodlivých. To však neznamená, že ich údel bol rovnaký, ako to ukazuje Ježiš v podobenstve o biednom Lazárovi, ktorý bol prijatý „do Abrahámovho lona“. „Duše týchto spravodlivých, ktoré v Abrahámovom lone očakávali Spasiteľa, oslobodil Kristus Pán, keď zostúpil do pekiel.“ (1033) Ježiš nezostúpil do pekiel (k zosnulým), aby vyslobodil zatratených, ani aby zničil peklo zatratenia, ale aby vyslobodil spravodlivých, ktorí ho predišli.

634 „Preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym…“ (1Pt 4,6). Zostúpenie k zosnulým je plným zavŕšením evanjeliového ohlasovania spásy. Je poslednou fázou Ježišovho mesiášskeho poslania, fázou zhustenou v čase, ale nesmierne rozsiahlou svojím skutočným významom, ktorým je rozšírenie vykupiteľského diela (605) na všetkých ľudí všetkých čias a na všetkých miestach, lebo všetci tí, čo sú spasení, dostali účasť na vykúpení.

635 Kristus teda zostúpil do hlbín smrti, aby mŕtvi počuli hlas Božieho Syna a aby tí, čo ho počujú, žili. Ježiš, „Pôvodca života“, svojou „smrťou zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2,14–15). Vzkriesený Kristus má odvtedy „kľúče od smrti a podsvetia“ (Zjv 1,18) a „na meno Ježiš“ sa zohýna „každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí“ (Flp 2,10) .

636 Slovami „Ježiš zostúpil k zosnulým (do pekiel)“. Symbol viery vyznáva. že Ježiš skutočne zomrel a že svojou smrťou za nás premohol smrť a diabla, „ktorý vládol nad smrťou“ (Hebr 2,14) .

637 Mŕtvy Kristus svojou dušou, spojenou s jeho božskou osobou, zostúpil na miesto pobytu zosnulých. Otvoril brány neba spravodlivým, ktorí ho predišli.

638 „A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša“ (Sk 13,32–33). Ježišovo zmŕtvychvstanie je vrcholná pravda našej viery v Krista. Prvé kresťanské spoločenstvo (90) ju verilo a prežívalo ako ústrednú pravdu, Tradícia ju podáva ďalej ako základnú pravdu, spisy Nového zákona ju potvrdzujú a spolu s krížom sa ohlasuje ako podstatná časť Veľkonočného tajomstva: (651, 991): „Kristus vstal z mŕtvych. Svojou smrťou premohol smrť a zosnulým daroval život“.

A čo hovorí Nikodémove evanjelium?

V Nikodémovom evanjeliu (v časti „Zostúpenie do podsvetia“): Ježiš dramaticky zostupuje do Hádesu, láme brány pekla, spútava Satana, vyslobodzuje Adama, Evu, Mojžiša, Dávida a iných. Kristus sa zobrazuje ako víťazný bojovník, ktorý oslobodzuje väzňov a poráža démonov.

Teologické jadro – Kristus zostúpil k zosnulým, aby vyslobodil spravodlivých. Rozdiel je vo forme, Nikodémove evanjelium používa symbolický, epický a dramatizovaný jazyk, nie historicko-dogmatický. Zostúpenie Krista do „pekla“ podľa Nikodémovho evanjelia nie je v rozpore s katolíckym Krédom, pokiaľ sa chápe správne – ako symbolické rozvinutie pravdy, že Kristus vstúpil medzi zosnulých a vyslobodil spravodlivých, čo je aj oficiálne katolícke učenie.

Cieľom Kristovho zostúpenia k zosnulým bolo vyslobodiť spravodlivých, ktorí umreli pred Kristom a otvoriť im znova Nebo. Nikodémove apokryfné evanjelium informuje o Kristovom zostúpení do podsvetia (Hádesu), kde Kristus láme železné brány Pekla, poráža Satana, vyvádza Adama, Evu, Dávida, prorokov a iných do Raja. Pokiaľ katolícka doktrína je stručná a teologicky korektná, Nikodémove evanjelium používa epickú a dramatizovanú dejovú výstavbu.

Katechizmus katolíckej Cirkvi sa zdržiava detailov, v centre nie je Kristus víťaziaci bojovník nad Satanom, zdôrazňuje sa v prvom rade záchranný akt vykúpenia duší. V Nikodémovom evanjeliu Kristus vedie dialóg s Hádom, spútava Satana reťazami, ničí moc smrti, démoni sa boja a zúria. Katechizmus katolíckej Cirkvi tiež bližšie neurčuje, ktoré duše boli Kristovým zostúpením k zosnulým vyslobodené, Nikodémove apokryfné evanjelium explicitne informuje o Adamovi, Eve, Abrahámovi, Dávidovi, Izaiášovi či Jánovi Krstiteľovi.

Podľa mnohých teológov Nikodémove apokryfné evanjelium vzniklo v 4. stor. po Kr. Kto by si chcel prečítať celé Nikodémove apokryfné evanjelium, môže kliknúť na tento odkaz: https://www.scribd.com/doc/115095900/Apokryfy-Nikodemovo-Evangelium. Tým, ktorí nemajú záujem alebo čas čítať celé Nikodémove apokryfné evanjelium, podčiarkujem základné motívy:

Zosnulí v podsvetí očakávajú Spasiteľa Duše zosnulých prebývajú v podsvetí, medzi nimi sú: Adam a Eva, Dávid, Izaiáš, Ján Krstiteľ, Simeon, proroci a iní. Adam a Ján Krstiteľ vedú dialógy. Ján Krstiteľ hovorí, že už videl Ježiša, keď zostupoval, a poznal ho ako Baránka Božieho, Dávid a Izaiáš citujú proroctvá o zostúpení Pána: „Otvorite brány, kniežatá vaše…“ (Ž 24).

Satan a Hádes sa hádajú Satan a Hádes (diabolské zosobnenie smrti) sa hádajú o tom, či je Kristus len človek alebo aj Boh. Satan tvrdí, že Kristus je smrteľný a preto do podsvetia patrí. Hádes má však obavy a obviňuje Satana: „Nevidíš, ako sa trasie zem, ako sa brány lámu? Ak je tento muž Boh, stratíme všetkých našich zajatých.“

Príchod Krista do podsvetia Kristus prichádza do Hádu ako Pán slávy – jeho sláva osvetľuje temnotu. Démoni sa chvejú, všetko sa trasie, brány Hádu sa lámu a padnú reťaze. Kristus volá mohutným hlasom: „Otvor svoje brány, Hádes, aby mohol vstúpiť Kráľ slávy!“ Hádes sa pýta: „Kto je to ten Kráľ slávy?“ a hlas odpovedá: „Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji!“ (Ž 24,8). Táto epická výmena je vlastne liturgická reč žalmu 24, použitá na dramatizovanie Kristovho príchodu.

Spútanie Satana a oslobodenie spravodlivých Kristus spúta Satana reťazami, aby ho zadržal až do Posledného súdu. Potom Kristus berie Adama za ruku a hovorí mu: „Prebúdzaj sa, ty spiaci, vstaň z mŕtvych a Kristus ťa osvieti!“ Adam odpovedá dojatý, že poznáva svojho Stvoriteľa. Eva padne k jeho nohám, všetci spravodliví volajú radostne na slávu Božiu. Kristus vyslobodzuje spravodlivých, medzi nimi: Adama a Evu, Abraháma, Izáka, Jákoba, Mojžiša, Dávida, prorokov a Jána Krstiteľa. Spravodlivý lotor Dismas (ktorý zomrel s Kristom na kríži – evanjelium ho tu označuje za jedného z prvých, čo vošli do Raja).

Kristus vyvádza spravodlivých z podsvetia Kristus odchádza z Hádu spolu so spravodlivými. Hádes zostáva prázdny. Satan je porazený, väzni sú slobodní. Text naznačuje, že Kristus vedie duše do Raja, kde ich odovzdá anjelom. Nikodémove evanjelium chápe zostúpenie Krista ako porážku smrti, Satana a Hádu, naplnenie proroctiev Starého zákona, spásu spravodlivých pred Kristom, prípravu na zmŕtvychvstanie a vstup do Neba.

Svätý Dismas a jeho miesto v katolíckej hagiografii

No a na záver nášho dvojdielneho článku o svätom Dismasovi a Nikodémovom evanjeliu sa vrátime opäť k svätému Dismasovi. Pokiaľ oficiálne katolícke pramene nespomínajú ani jeho meno a takisto ani neinformujú o jeho vyslobodení zo záhrobia, Nikodémove apokryfné evanjelium informáciami priam prekypuje.

Postave sv. Dismasa sa samozrejme venovali viacerí významní teológovia katolíckej Cirkvi. Dôvodom je jeho okamžité pokánie, doslova „v hodine dvanástej“, jeho úprimné pokánie a Ježišovo prisľúbenie, že sa dostane do Raja sa stali predmetom hlbokej teologickej reflexie:

Svätý Ambróz († 397) V homíliách na Lukášovo evanjelium chváli vieru lotra a ukazuje ho ako príklad okamžitého obrátenia. Hovorí, že Dismas bol prvý, kto „vstúpil do Raja“ – ešte pred Adamom, ktorý bol v podsvetí. „Lotor si zaslúžil večný život jediným vyznaním viery.“ (Expositio in Lucam)

Svätý Augustín († 430) V diele O Božom štáte i vo svojich kázňach sa zamýšľa nad milosťou a spravodlivosťou. Dismas je podľa neho dôkazom toho, že spása je čisto Boží dar. „Ten, kto bol ukrižovaný po pravici, rozpoznal Kráľa a dostal od neho kráľovstvo.“ (Enarrationes in Psalmos)

Svätý Tomáš Akvinský († 1274) V Summa theologiae (III, q. 69, a. 6) používa Dismasa ako príklad krstu túžby (baptismus flaminis). Dismas nebol pokrstený vodou, ale Ježišove slová potvrdzujú, že mal „krst túžby“ – a tak dosiahol spásu.

Svätý Ján Mária Vianney († 1859) V kázňach často spomínal Dismasa ako nádej pre všetkých hriešnikov. Tvrdil, že „v poslednej minúte môžeme prísť k Bohu, ak máme pravé pokánie“.

Fulton J. Sheen († 1979) V The Seven Last Words opisuje Dismasa ako prvého svätca, ktorý „ukradol nebo – ako zlodej“. Vidí v ňom obraz dokonalého pokánia a viery v poslednej chvíli. „On nezostal len zločincom – stal sa prvým, kto vstúpil do Božieho kráľovstva.“ (Seven Last Words, 1940)

Benedikt XVI. (Joseph Ratzinger, † 2022) V knihe Ježiš Nazaretský (2. diel) interpretuje rozhovor medzi Ježišom a Dismasom ako najväčší prejav dôvery hriešnika v Božie milosrdenstvo. Upozorňuje, že Dismas nežiadal nič okrem toho, aby na neho Ježiš nezabudol – a dostal všetko.

O sv. Dismasovi písalo aj mnoho iných teológov, ale ak sa nenahneváte, Hansa Ursa von Balthasara, Romana Guardiniho, Raniera Cantalamessu, pápeža Františka či giganta Mons. Tomáša Halíka s ich postojmi k sv. Dismasovi nespomeniem.

Na záver už len pár informácií o katolíckych spoločenstvách, ktoré sa hlásili k duchovnému odkazu sv. Dismasa. „Dobrý lotor“ (lat. latro bonus) bol uctievaný v rôznych obdobiach a miestach formálne aj neformálne, a vznikli tiež spoločenstvá a inštitúcie pod jeho patronátom – najmä s dôrazom na pokánie, nádej pre hriešnikov, väzňov a kajúcnikov:

Bratstvo svätého Dismasa (Confraternitas Sancti Dysmae, Taliansko) Existovalo už v stredoveku, pravdepodobne v Toskánsku alebo Umbrii. Cieľom bolo modliť sa za obrátenie zločincov a za milosť v hodine smrti. Členovia sa zúčastňovali popráv a modlili sa za odsúdencov, aby v poslednej chvíli prijali Krista – podobne ako Dismas.

Kostol sv. Dismasa v Gubbio (Taliansko) V 15. stor. bol v Umbrii postavený kostol zasvätený sv. Dismasovi (San Disma). Prevádzkovali ho františkáni, ktorí mali osobitnú úctu k pokániu. Slúžil aj ako útočisko pre kajúcnikov a prostriedok zmierenia pre bývalých zločincov.

Spoločnosť svätého Dismasa pre väzňov (USA, 20. stor.) Fr. Dismas Clark SJ, jezuita (1903–1963), založil Dismas House v St. Louis, Missouri – prvý katolícky dom pre prepustených väzňov. Názov zvolil vedome podľa sv. Dismasa, aby ukázal, že „nikdy nie je neskoro obrátiť sa k Bohu“. Dnes funguje viac ako 40 domov sv. Dismasa v USA aj Kanade – ako katolícke alebo ekumenické resocializačné zariadenia.

Služobníci svätého Dismasa Neformálne spoločenstvá. V 19. a 20. storočí vznikli pútnické bratstvá pod týmto názvom v Francúzsku, Mexiku a na Filipínach, zamerané na modlitby za väzňov, pomoc závislým a adorácie za umierajúcich zločincov v hodine smrti.

Kult sv. Dismasa v Mexiku a Latinskej Amerike

V Mexiku, Venezuele, na Kube či v Brazílii je prítomná ľudová úcta k sv. Dismasovi. Niektoré komunity ho uctievajú ako ochrancu „chudobných hriešnikov“; fresky, ikony a sochy sv. Dismasa možno nájsť vo viacerých katolíckych chrámoch.

V mnohých katolíckych väzenských pastoráciách (napr. v USA, Brazílii, Taliansku) je sv. Dismas oficiálnym patrónom kaplniek, modlitbových skupín a programov obnovy. Katolícki kapláni často hovoria o Dismasovi ako o nádeji pre všetkých „na kraji spoločnosti“. Sv. Dismas je obľúbeným svätcom neapolskej Camorry, sicílskej mafie či kalábrijskej Ndranghety.

El Domingo, Ndrangheta camurra e mafia-trascuranza:

Angelo Furfaro, Camorra E N’Drangheta:

Modlitba k sv. Dismasovi, kajúcemu lotrovi

Svätý Dismas, ty si na kríži poznal, že Ježiš je Kráľ,
a v poslednom dychu si Mu odovzdal svoje srdce.
Ty, ktorý si ukradol nebo jediným úprimným vyznaním:
„Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ –
oroduj za nás, hriešnikov, ktorí denne zápasíme medzi slabosťou a nádejou.

Vypros nám milosť pravého pokánia,
čisté srdce a dôveru v Božie milosrdenstvo –
aj keď sa zdá, že je neskoro.
Buď blízko všetkým väzňom, zatratencom,
tým, ktorí upadli, no ešte túžia vstať.

Pomáhaj nám zomrieť s Ježišovým menom na perách,
ako si zomieral ty – a prebudiť sa v raji.
Svätý Dismas, oroduj za nás, aby sme aj my boli raz pri Kristovi,
na jeho pravej strane milosrdenstva.
Amen.

Titulný ilustračný obrázok – Ukrižovanie Krista, sv. Dismasa a Gestasa, zdroj: wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)