Sv. Herman Jozef
Plinio de Oliveira
31. marca 2019
Svätec týždňa
Svätec na apríl
Životopis:
Sv. Herman bol veľký ctiteľ Panny Márie a jeden z najpopulárnejších stredovekých kontemplatívnych svätcov. Narodil sa v roku 1150 v Kolíne v dobrej rodine, ktorá prišla o majetok. Od útleho detstva vyhľadával oltár sv. Panny aby s ňou hovoril. Jeho prostota bola očarujúca.
Raz priniesol Matke Božej jablko a prosil ju, aby ho prijala. Socha Panny sa pohla, natiahla ruku a prijala darček.
Inokedy prišiel do kostola a zazrel Kráľovnú neba vo veľkej nádhere v chóre. Po boku mala dve deti, malého Jána Krstiteľa a Krista, ako sa spolu hrali. Herman stál, rozjímal nad výjavom a Panna ho zavolala. Rýchlo vybehol po schodoch do presbytéria, ale oltárna mreža bola zatvorená a zamknutá.
„Nemôžem sa k tebe dostať,“ povedal Márii, „mreža je zamknutá a nie je tu rebrík, aby som preliezol.“
Svätá Panna mu potom ukázala, kam stúpiť a kde sa chytiť, aby preliezol mriežku. Vstúpil tak do chórového priestoru a tam mu kázala, aby sa hral s Kristom a sv. Jánom.
V jeden chladný zimný deň prišiel bosý do kostola sa modliť. Keď prechádzal okolo sochy sv. Panny, spýtala sa: „Prečo chodíš bosý v taký studený deň?“
„Lebo nemám topánky,“ odpovedal. Kázala mu potom pozrieť sa pod istý kameň, kde našiel trochu peňazí na pár topánok.
Život sv. Hermana bol plný zjavení a mystických vytrhnutí. Až do svojho posledného dňa sa tešil nepretržitej blízkosti nadprirodzena.
Vo veku 12 rokov vstúpil k Premonštrátom v Steinfelde, kde mal rôzne zamestnania. Neskôr ho vysvätili na kňaza a a stal sa riaditeľom niekoľkých konventov rehoľných sestier, pre ktoré napísal viaceré pojednania o zbožnosti a komentár k Piesni piesní. Skladal aj hymny a zložil úplne prvý hymnus ku cti Najsvätejšieho srdca Ježišovho.
Jeho život bol neustálym pokáním, trpel silnými pokušeniami a fyzickými chorobami.
Trápili ho nepretržité bolesti hlavy, ktoré prestávali, len, keď slúžil omšu. Keď sa blížili sviatky, bolesti sa stupňovali. Zostavil o tom slovnú hračku: Festa sunt mihi infesta [Sviatky ma ničia].
Mal veľký súcit s trpiacimi, ktorí u neho vždy našli útočisko. Zomrel v roku 1241, keď si na návod sv. Panny pridal k prvému menu meno Jozef. Jeho telo sa neskôr našlo neporušené.
Komentár Prof. Plinia:
Život sv. Hermana bola ako kúsok neba na zemi a počúvať o ňom v nás vyvoláva túžbu po nebi. Táto úžasná atmosféra, ktorá to sprevádza ostro kontrastuje a dáva nám vidieť, aká nečistá, deformovaná, agresívna a chaotická je atmosféra Revolúcie, v ktorej sme teraz ponorení.
Pre nás má tento opis podobný účinok, ako keď anjel navštívi očistec a prinesie trochu čerstvého vzduchu v ohni trpiacim dušiam.
Ak pozeráme na jeho život, môžeme povedať: Raz príde deň, keď aj ja prídem do neba a nebudem musieť už viac pozerať a žiť uprostred všetkých príšerností Revolúcie. Stretnem sv. Hermana a porozprávam sa s ním. To je kvapka nebeskej nádeje uprostred strašnej páľavy našich čias.
