Sv. Genevieva

Plinio de Oliveira
3. januára 2021   Svätec týždňa

Životopisné údaje:

Svätá Genevieva (422 – 512), ktorá sa stala patrónkou Paríža, bola slávna po celom svete už za svojho života. Na Východe aj na Západe bolo známe jej meno a všeobecne chválené jej cnosti. Z vrcholu svojho stĺpu v Malej Ázii pozdravoval svätý Simeon Stylita svoju sestru v Kristovi a chválil jej dokonalosť v kresťanských cnostiach. Pod jej ochranu bolo zverené hlavné mesto Francúzska.

Bola to jednoduchá pastierka, ale chránila osudy Paríža, podobne, ako chudobný a prostý roľník, svätý Izidor, bdel nad hlavným mestom španielskeho ľudu. O tom, ako si ju náš Pán vyvolil za svoju nevestu, ešte keď bola mladým dievčaťom v Nanterre, rozpráva svätý Germain z Auxerre, jeden z najväčších galských biskupov 5. storočia. Pápež svätý Bonifác poslal Germaina niekedy okolo roku 430 do Veľkej Británie, aby tam bojoval proti Pelagiovej heréze. Sprevádzal ho svätý Lupus, biskup z Troyes. Cestou cez Francúzsko sa zastavili v dedine Nanterre. Po príchode zašli do kostola pomodliť sa za úspech svojej cesty. Ľudia ich obklopili zbožnou zvedavosťou a prosili o požehnanie.

Germain, osvietený božskou inšpiráciou, uzrel v dave mladé dievča, asi sedemročné a vnútorným hlasom dostal upozornenie, že si ju náš Pán vybral pre jedinečné poslanie. Spýtal sa na jej meno a kázal ju priviesť. Ľudia mu povedali, že sa volá Genevieva a otec s matkou ju priviedli pred biskupa. „Je toto dieťa vaše?“ spýtal sa Germain. Odpovedali: „Áno.“ A svätý muž povedal: „Blahoslavení ste, že vám Boh dal toto dieťa. Vedzte, že v deň jej narodenia spievali anjeli a v nebi sa slávil veľký sviatok. Toto dievča bude mať pred Pánom veľké zásluhy. A z jej dobrého života a slov si budú mnohí brať príklad, opustia okovy hriechu a obrátia sa k Bohu.“ Potom sa obrátil k dieťaťu a ona mu povedala: „Požehnaný Otče, tvoja služobnica počúva.“ Biskup sa opýtal: „Povedz mi a nehanbi sa, či sa v čistote zasvätíš Kristovi, aby si bola bez poškvrny ako jeho nevesta?“ Dievča odpovedalo: „Požehnaný buď, Otče. To, čo odo mňa žiadaš, je najmocnejšia túžba môjho srdca. Prosím len o to, aby na tvoj príhovor a modlitbu Pán splnil moje želanie.“ „Maj dôveru, dcéra moja,“ povedal Germain. „Buď pevná vo svojom rozhodnutí. Dokáž svojimi skutkami dobré veci, ktorým veríš vo svojom srdci, a hlásaj ich ústami, a náš Pán ti dá silu i cnosť.“

Komentár profesora Plinia:

Po tomto proroctve dieťa vyrastalo vo svätosti a stala sa z nej veľká svätá Genevieva, ktorá zachránila Paríž pred útokom Attilu a jeho barbarskými hordami v roku 457. Keď sa Huni priblížili k Parížu, Genevieva povedala ľuďom, aby neutekali z mesta, ale aby zostali. Na jej príhovor a jej modlitby Attila, úplne opačne, ako sa očakávalo a z dodnes neznámeho dôvodu, zmenil svoju trasu a nechal Paríž nedotknutý. Bola skutočne jednou z najväčších postáv tej doby.

V tejto epizóde vidíme, že základy stredoveku položilo množstvo takýchto svätých duší. Pozrime na postavy tohto príbehu. Najprv to bol pápež svätý Bonifác. Germaina z Auxerre poslal do Anglicka, aby ho bránil proti pelagiánom. Svätého Germaina sprevádzal ďalší svätý, svätý Lupus, biskup z Troyes. Máme tu dvoch biskupov – dvoch svätých – ktorých poslal pápež, ktorý bol tiež svätým, na záchranu krajiny, ktorej hrozilo ovládnutie kacírmi. Z toho možno pochopiť atmosféru svätosti, intenzitu duchovného života, ktorá bola základom stredoveku.

Na svojej ceste cez Francúzsko doputovali dvaja svätí biskupi do dedinky Nanterre. Čo prvé urobili po príchode? Nezastavili sa v hostinci, aby si oddýchli a dali si niečo pod zub. Ich prvou starosťou po namáhavej ceste bolo ísť do kostola a modliť sa.

Ich správanie a svätosť boli také, že keď vstúpili do kostola, obstúpili ich ľudia, aby ich pozorovali pri modlitbách a prosili o požehnanie. Skúsme si predstaviť obyčajných ľudí, veriacich z dediny, stojac okolo biskupov, ktorí boli pohrúžení do modlitby pred Najsvätejšou sviatosťou. Ako málo príležitostí máme dnes pozorovať, ako sa dvaja svätí biskupi takto modlia v kaplnke k Najsvätejšej sviatosti.

Potom zrazu v tomto prostredí vrúcnej oddanosti dostal jeden z týchto biskupov prozreteľné vnuknutie z Neba. Nemyslím niečo, čo možno vidieť okom, ale bolo viditeľné, pretože mu ukázalo v dave dieťa, ktoré sa malo stať veľkou sväticou. Bolo to sedemročné dievča. Zavolal si ju k sebe a pred ohromeným davom vyriekol biskup proroctvo o budúcnosti tohto malého dieťaťa. Začal týmito slovami: „Vedzte, že v deň jej narodenia spievali anjeli a v nebi sa slávil veľký sviatok.“

Ľahko si môžeme predstaviť údiv a obdiv všetkých dedinčanov. Nie je ťažké si predstaviť, že pre malú dedinu to bola dôležitá správa. Už príchod biskupov bol pre nich veľkou vecou. Zrazu biskupi vybrali dievča, ktoré vídali hrať sa na ulici bosé a sem-tam pobehovať s ostatnými deťmi. Teraz sa dozvedeli, že v nebi bola veľká radosť, keď sa toto dievča narodilo. Nikto o tom nepochyboval. Nikto nežiadal dôkazy a potvrdenia. Všetci verili. Prečo? Pretože patrili do skupiny blahoslavených, ktorí nevideli a uverili.

Všetci uverili. Dievča spolu s rodičmi tiež uverilo. Bolo úplne prirodzené, že v nebi bola radosť, pretože sa narodilo dievča, ktoré bude sväté! Svätci boli v tom čase tak častí, tak početní! Mali taký blízky a nepretržitý kontakt s Nebom, že ľudia boli zvyknutí na túto nadprirodzenú komunikáciu.

Aké iné je to dnes, keď dnešného človeka od nadprirodzena delí veľká vzdialenosť. Míle a míle ho delia od Neba. Dnes nerád pripúšťa, že niečo vôbec môže pochádzať z Neba. Vyzbrojil sa každou zbraňou, ktorú si možno predstaviť, aby mohol poprieť nadprirodzeno. A ak sa stretne zoči-voči niečomu nepochybne nadprirodzenému, potom súčasný človek bez nadšenia rezignuje a pripustí, že niečo môže pochádzať aj z Neba.

V čase sv. Germaina to bolo opačne – on si okamžite uvedomil budúcnosť dievčaťa. Zavolal ju k sebe a spýtal sa jej, či sa chce zasvätiť nášmu Pánovi. Odpovedala: „Otče, toto je najsilnejšia túžba môjho srdca.“ A to bolo všetko.

Neskôr odišla do Paríža. A čo zostalo v Nanterre? V tej dedine, ktorá zaujala miesto v histórii, zanechala brázdu svetla. Nanterre sa narodilo pre Dejiny, pretože sa tam stala veľká nadprirodzená udalosť. Boh prostredníctvom svätého Germaina zjavil svoj plán so svätou Genevievou.

Vieme si predstaviť, čo sa stalo po návšteve sv. Germaina. Dievča rástlo vo veku a svätosti. Vzrástlo ako libanonský céder a svojou prítomnosťou prevoňalo krajinu. Kvitlo ako kvet uprostred Západu. Chýbala tlač, rádio, televízia – o aké šťastie! Napriek tomu sa jej sláva šírila. Aj keď vtedajší ľudia cestovali väčšinou pešo, mali medzi sebou spojenie, ktoré si dnes nevieme ani predstaviť.

Jeden malý dôkaz. Dnes je jedna z najväčších zbierok byzantských mincí v múzeách Nórska a Švédska. Prečo? Pretože barbari, ktorí tam žili v stredoveku, cestovali pešo, cez Rusko, aby predali svoje kožušiny a iný tovar v Konštantínopole. Späť sa vracali s byzantskými mincami. Keďže nemali banky, bolo ich zvykom zakopávať tieto mince do zeme na tajných miestach. Po mnohých storočiach vojen, sťahovaní atď. zostalo veľké množstvo týchto mincí stále v zemi, a preto sa ich v tejto oblasti našlo veľa. V Byzancii už nemajú veľa mincí, pretože sa stratili pri moslimských inváziách, ale niektoré z najlepších zbierok sa uchovávajú v múzeách v Nórsku a vo Švédsku.

Vidíte, že títo ľudia kedysi veľa cestovali a komunikovali. Stalo sa to tak, že na Východe, druhom póle kresťanského sveta, v Malej Ázii počul sv. Simeon Stylita o sv. Genevieve. Bol to slávny svätec, ktorý žil na vrchole stĺpa a nikdy z neho nezostúpil. Neustále sa modlil, ako pustovník. Počul o cnostiach svätej Genevievy a spoznal, vďaka istému „radaru“, ktorým svätí navzájom poznávajú, že je to jeho duchovná sestra a z diaľky ju pozdravil. Pomyslite na ten nadprirodzený kontakt týchto dvoch svätcov, ktorý sa klenie akoby oblúk nad oceánom, ostrovmi, horami, púšťami a mestami.

Potom si uvedomíme, aké šťastie bolo v tých dňoch žiť medzi toľkými svätcami, ktorí prinášali nadprirodzenú prítomnosť Neba a aké smutné je žiť v našich dňoch, keď je tak ťažké nájsť svätosť.

PDF (formát pre tlač)