Sv. Benezet z Avignonu
Plinio de Oliveira
7. apríla 2019
Svätec týždňa
Svätec na apríl
Životopisné dáta:
Benezet, vďaka svojej postave známy aj ako ”Malý Benezet”, bol len obyčajný pastier, keď prijal poslanie z Nebies. Podľa avignonských archívov mal v roku 1177 zjavenie, v ktorom dostal príkaz vystavať v Avignone most cez rieku Rhônu.
Vedel, že by mal ísť a povedať o tom biskupovi. Ale mal iba tri drobné mince a až do vtedy neopustil svoju dedinu, tak váhal, ale nakoniec pozbieral odvahu a vybral sa do Avignonu. Biskup si myslel, že ten chlap sa zbláznil a poslal ho za správcom mesta, aby ho potrestal. Ten, rozčúlený jeho opovážliovsťou Benetovi povedal, že to poslanie sa splniť nedá. “Ako môžeš ty, bedár bez znalostí a peňazí, postaviť most, ktorý doposiaľ ani Boh, ani jeho svätí a ani Karol Veľký nepostavili? Rhôna je tu dosť búrlivá. Ale, ak by si tento obrovský kváder dokázal preniesť z môjho hradu až na stavenisko, uverím ti.”
Benezet premiestnil veľký kameň, s ktorým nepohlo 30 mužov. Správca, ako prejav úcty, pobozkal Benezetovi ruku a dal mu 300 strieborných, aby začal so stavbou. Keď sa táto správa rozšírila, začali prúdiť dary a veľa ľudí prinieslo svätcovi peniaze. Prvý kameň avignonského mosta bol položený v tom istom roku 1177 v prítomnosti biskupa, ktorý ho požehnal. Stavba trvala 11 rokov. Počas stavby bolo založené laické bratstvo, nazvané Bratstvo staviteľov mosta (bratstvo pontifikov, pont je po francúzsky most, pontiffs je staviteľ mosta, latinsky pontifex), ktoré pri stavbe pomáhalo. Posväcovali svoju prácu spoločnou modlitbou a mali kaplnku, kde spievali breviár. Sv. Benezet, ktorého Boh obdaril darom činiť zázraky, ich riadil a pomáhal im.
Raz bol svätec v Burgundsku a diabol podkopal jeden z pilierov. Svätec to ihneď poznal a nechal ho po svojom návrate opraviť. Sv. Benezet zomrel v roku 1184. Pochovali ho v malej kaplnke na avignonskej strane mosta. Jeho telo tam ležalo asi 500 rokov. Keď sa v roku 1669 most zrútil a časť z neho zobrala voda, preniesli jeho ostatky do avignonskej katedrály. V roku 1674 otvorili truhlu a jeho telo našli neporušené a v dokonalom stave, dokonca aj dúhovka jeho očí mala prirodzenú farbu. Arcibiskup z Avignonu v sprievode šľachty a významných mešťanov preniesol jeho telo do kostol Sv. Didiera.
Komentár prof. Plinia:
Aby sme pochopili dielo tohoto svätca, musíme sa zamyslieť nad reáliami
stredoveku. Cestný systém zdedený po Rímskej ríši sa rozpadol. Rozvoj
stredovekej spoločnosti a populačný rast spôsobili, že ľudia obývali miesta v
divočine, kam sa Rimania nikdy nedostali. Preto jestvoval obrovský nedostatok
cestných komunikácií. Cestujúci preto museli podnikať veľké obchádzky, či peso,
či koňmo, aby sa dostali do svojho cieľa. Rieky boli boli veľkými a
nebezpečnými prekážkami a častokrát sa prekonávali len malými člnmi, čo bolo
nebezpečné. Cestovanie vtedy zvyčajne zahŕňalo nepohodlie, nehody a často
nebezpečenstvo od banditov, ktorí prepadávali pocestných. Tieto prekážky
spôsobovali hriech a nezriadenosť.
Preto chápeme, že Božská prozreteľnosť chcela túto situáciu ukončiť a povolala Svätca, aby postavil Avignonský most. Most by pomohol odstrániť tieto zlá. Ale viac než tento praktický cieľ, chcel Boh použiť most ako zámienku, aby ukázal svetu dušu jedného zo svojich svätých. A v tomto scenári sa zjavil sv. Benezet.
Sv. Benezet bol nízky muž. Vzťah medzi postavou osoby a jej svätosťou je zaujímavý. Vo vysokom a statnom mužovi žiari svätosť v harmónií s jeho zjavom. Je tam istá proporcia medzi majestátnosťou duše a postavy. V nízkom mužovi je majestátnosť duše neúmerná rozmerom tela a z toho dôvodu je majestátnosť duše oveľa zrejmejšia. Hovorí sa, že najvzácnejšie parfémy sa dávajú do najmenších flakónov. Veľa krát to platí aj o ľuďoch. Božia prozreteľnosť si teda vybrala malého muža, aby v ňom rozžiarila veľkého svätca.
Boh často poctí skromnejšie a nevinnejšie vrstvy spoočnosti a svojich vyvolených si vyberá v chudobných a nevýznamných vidieckych oblastiach. To bol aj Benezetov prípad, ktorý bol vzatý z malej francúzskej dediny, aby postavil veľký avignonský most. Úkon Božej prozreteľnosti bol v tomto mimoriadnom prípade evidentný.
Boh prikázal človeku postaviť most, ale nedal mu nič k tomu, aby to mohol urobiť. Veľa ľudí to nedokáže pochopiť, lebo sú presvedčení, že keď Boh niekoho povolá k nejakému veľkému dielu, dá mu vopred všetko potrebné. Ale Boh sa nespoliehal len na ľudské metódy. Chcel ukázať, že také veľké dielo nezávisí len na ľudských silách. Preto prikázal chudobnému pastierovi – dokonca ani nie veľmi silnému robotníkovi – postaviť monumentálny Avignonský most.
A tak sa Benezet vydal za biskupom, ktorý, ako sa zvyčajne stáva, nepočúval Boží hlas, ale zaujal k tomu neveriaci postoj. “Ty? Boží posol? Nikdy!” A poslal ho za svetskou autoritou, aby ho potrestala za tú opovážlivosť.
Prvý krok správcu bol výsmech. Ale iskrička svetla blysla v jeho duši. Tak čiastočne ironicky, čiastočne so sympatizujúcou pochybnosťou dal Svätcovi príležitosť sa ukázať. “Ak odnesieš tento obrovský kameň z môjho paláca, pomôžem ti postaviť most.”
Benezet odpovedal bez váhania. “Dobre.” Pristúpil k obrovskému kvádru a ľahko ho odgúľal k miestu, kde mal stáť most. Taký drobný muž by nič také nemohol urobiť sám. Tým, že Boh umožnil slabému človeku urobiť odvaliť taký veľký kameň, urobil na verejnosti zázrak.
Potom pozorujeme nádhernú reakciu správcu mesta, ktorý uznal, že toto je Boží muž, pobozkal mu ruku a dal prvý príspevok na stavbu mosta. Potom mu aj obyvateľstvo toho kraja pomáhlo v tejto krásnej práci, ktorou Svätec skrotil rieku Rhônu. Most bol dokončený, pocestní mohli prekračovať rieku bez nebezpečenstva a do regiónu dorazila prosperita. Bez revolúcie. To bolo víťazstvo tohoto Svätého. Bol to diabol, ktrý chcel most zničiť. Často vidíme ako diabol nenávidí každé dielo, ktoré vedie k skutočnému mieru.
Keď zomrel, pochovali ho na jeho moste. Mohlo by byť niečo dojímavejšie, ako pochovať ho tam? Na moste, ktorý budoval? Jeho telo tam zostalo stáročia, ale most sa začal po 500 rokoch rozpadať. Niekto by povedal: “A kde je teraz jeho sláva, keď je most preč?” Ale tento vonkajší rozpad bol len príležitosťou pre jeho plné oslávenie. Skaza mosta poskytla príležitosť preniesť jeho telo a následne otvoriť truhlu. Potom všetci videli, že jeho telo nie je ani v najmenšom porušené. A to viedlo k osláveniu.
Keď Boh vedie veľmi malých a veľmi biednych, vedia uskutočniť veľkolepé diela. Ako povedal správca: “Ani Boh, ani jeho svätí, ba ani Karol veľkí nepostavili ten most.” Ale sv. Benezet z Avignonu ho postavil. Biedny, drobný muž vykonal toto mimoriadne dielo.
