„Štúr“ Čengel Solčanskej sa zjavne nevydaril. Čo však čakať od filmárky, ktorá sa pravidelne vysmieva viere našich predkov?

16. januára 2026   Aktuality

Denník Pravda udelil filmu 1,5 hviezdičky z 5! Pani Čengel Solčanská je stabilnou prispievateľkou do jedného z červených denníkov. A ak je slovenský duch historicky pretkaný katolicizmom, potom táto pani o slovenskom duchu nevie absolútne nič. Alebo lepšie povedané, z hĺbky srdca ním pohŕda. Veď posúďte sami.

„Snímka predstavuje Ludovíta Štúra (Lukáš Pelč) ako rozvážneho, inteligentného a tichého muža, ktorý má veľmi jasne stanovené hodnoty a je ochotný bojovať za ne stoj čo stoj.

Napriek týmto obdivuhodným vlastnostiam je pre diváka náročné naskočiť na jeho vlnu, nadviazať s ním emocionálne prepojenie – zdá sa byť totiž priveľmi vzdialený… Nenapomáha tomu ani strnulý herecký prejav Lukáša Pelča, ktorý sa naňho síce fyzicky podobá, no chýba mu charizma – možno ju aj má, no hlavný problém tkvie v tom, že sa nemal o čo oprieť,“ zhrňuje svoje dojmy redaktorka denníka Pravda Sofia Prétorová vo svojej recenzii s veľavravným nadpisom „Solčanskej Štúr je sklamanie zabalené do vizuálnej pozlátky. Najviac zo všetkého mu chýba emócia“.

Podľa Prétorovej sa nevedela Čengel Solčanská rozhodnúť, či chce mať historický film alebo vymyslenú romancu na pozadí historických udalostí a s historickými postavami. A tak, podľa jej slov, vznikol „akýsi nepodarený zlepenec“. Paradoxne, najvýraznejšou postavou je istá slúžka (?), ktorá je však na svoju dobu až „neprimerane drzá“. Recenzentka je neúprosná: Štúrovi Čengel Solčanskej udeľuje 1,5 hviezdičky z 5, čo film radí doslova do čiernych čísel.

Ešte hlbšiu analýzu filmu poskytol pronárodne orientovaný komentátor Eduard Chmelár. A z jeho opisu sa nám už začínajú stavať vlasy dupkom. Chmelár na úvod chváli „veľkolepú výpravu a novátorský prístup“, ale to je všetko. „Prvú polovicu filmu som mal dojem, že pozerám pokračovanie Slúžky. Rovnaké scény, rovnaké banálne príbehy uprostred chladných múrov nevykúreného kaštieľa, problémy s menštruáciou (?!?), a tak podobne,“ píše publicista. Film má ďalej veľa trápnych historických nepresností, kedy sa napríklad historické udalosti konali na iných miestach, než ako ich prezentuje film. Chmelár, ktorý určite nie je nejaký presvedčený katolík, dokonca kritizuje Čengel Solčanskej antikatolicizmus zakomponovaný nenápadne do filmu:

„No a vrcholom všetkého bola scéna, kedy sa štúrovci (v roku 1851!) zhovárali, že katolíci s nimi do projektu spisovného jazyka nepôjdu. Pritom s nimi rokovali minimálne od roku 1847 v Čachticiach, keďže kodifikácia slovenčiny (ako som už neraz upozorňoval) bol proces, nie udalosť… A hádali sa viac Štúr s Hodžom ako evanjelici s katolíkmi.“

Za „najviac poburujúcu“ však Chmelár považuje scénu, ktorá indikuje, že medzi Štúrom a Ostrolúckou (obe osoby v skutočnosti nikdy nemali žiaden romantický vzťah) došlo k sexuálnemu styku. „Táto divoká fantázia je zbytočnou dehonestáciou samotného Štúra,“ hnevá sa autor.

No, takto. Dušu pani Čengel Solčanskej dobre poznáme, vylieva si ju pravidelne na stránkach denníka SME. A vo svojich názoroch dokonca prekonáva (v najnegatívnejšom slova zmysle) väčšinu jeho prispievateľov.

V článku „Poľskej mníške sa zjavil Ježiš“ sa Čengel Solčanská vysmieva sv. Faustíne Kowalskej s dôvetkom, že „na mnohé z Faustíniných trápení už existuje medikamentózna liečba“. Ďalší jej príspevok nesie názov „Nanebovzatie Panny Márie nemá oporu v biblickom texte“, v inom zas drmolí čosi o „mytológii Máriinho počatia“ a v ďalšom sa zas pokúša znižovať zásluhy solúnských bratov. Ale aby sme boli spravodliví, jeden pápež jej bol predsa len sympatický. Presne tak, pápež František. Je pozoruhodné ako tí, čo nenávidia katolícku vieru, tak zvyknú zbožňovať práve tohto jedného pápeža.

Sám som autorom románovej knihy a na ďalšej pracujem. A môžem dosvedčiť, že duša autora je dušou jeho kultúrnej tvorby. Nebudem vo svojom diele vyzdvihovať niečo, s čím vnútorne nesúhlasím. Veci, ktoré osobne považujem za škodlivé a zlé, takými aj vykreslím, kým veci, ktoré považujem za dobré, vykresľujem v dobrom.

Všetci vieme, že duša Leonarda Da Vinciho musela byť veľká, lebo jeho diela sú veľké. Pokým teda slovenská spoločnosť aj naďalej bude dávať takéto projekty ľuďom s nízkymi dušami, nech sa nečuduje, že aj finálne produkty budú mať takú nízku kvalitu.

A človek, ktorý sa vo filme o Štúrovi zaoberá menštruáciou a vymyslenými sexuálnymi aktami, ktorý spochybňuje Pannu Máriu a vysmieva sa sv. Faustíne, veľkú dušu skrátka nemá. 1,5 hviezdičky z 5 je teda v konečnom zmysle ohodnotenie veľkosti duše autorky diela.

Matej Gavlák

Zdroj: denník Pravda, fb Eduard Chmelár, denník SME, titulný obrázok, zdroj – fb Štúr film

PDF (formát pre tlač)