Slovenská environmentálna polícia láme rekordy: za minulý rok riešila 3865 trestných činov

21. apríla 2022   Aktuality

Napriek tomu, že sa obyvateľstvo Slovenska takmer dva roky ukrývalo do hygienických domácich bublín a pracovalo z veľkej časti z domácnosti, podarilo sa slovenskej environmentálnej polícii prijať zvýšený počet nahlásených trestných činov. Celkovo až 3865, z toho v prípade 1852 bolo už začaté trestné stíhanie. Táto gradujúca aktivita umožňuje niektorým formám dezolátov, ktorí ešte neboli odhalení ako antivaxeri alebo ruskí špióni, aby sa zaradili do ďalšej kategórie spoločenských škodcov – envirozločincov.

V minulom roku odhalila environmentálna polícia len 421 prípadov a v roku 2020 išlo dokonca len o 385 prípadov. Ako vidno z minuloročného nárastu, sanitárna diktatúra prospieva všetkým odvetviam kontroly nepriateľov spoločnosti.

Hovorca polície Michal Slivka uviedol pre agentúru TASR, že: „Tento trend pokračuje už päť rokov a priamo súvisí so zvýšenou aktivitou polície v tejto oblasti a tiež so zvýšenou aktivitou občanov.“ Dodal, že k nárastu počtu odhalených trestných činov došlo aj pri protiprávnych výruboch stromov a týraní zvierat.

Áno, zdá sa, že susedia a iní aktívni udavači majú skutočne širokospektrálne koníčky, takže ich bystrá a tekajúca myseľ nespočinie len na dodržiavaní nosenia rúšok, zločinoch tajných omší a tajných rodinných osláv, na odhaľovaní extrémistických číslic a písmeniek, ale nájdu si pre vás čas aj vtedy, keď porušujete zákon výrubom stromu vo vašej záhrade (ktorý ste sami zasadili), pálením lístia, či uväzovaním vášho psa na reťaz.

Je však ešte stále čo doháňať a štát (spolu so svojimi pomocníkmi) nesmie zaspať na vavrínoch. V počte hlásených zločinov, týkajúcich sa niektorých kategórií, totiž predsa len došlo regresu: zo zistených trestných činov eviduje polícia pokles u pytliactva a porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Ako je to možné? Žeby sa občania polepšili? Určite nie. Hovorca Michal Slivka to objasňuje:

„V obidvoch prípadoch však ide o problém takzvanej latencie, teda významné množstvo prípadov zostáva neoznámených alebo sú zatajené, čo, samozrejme,deformuje celkovú bezpečnostnú situáciu.“

Zdá sa, že environmentálne zločiny sú v predstavách našich pokrokových úradníkov natoľko závažné, že „deformujú celkovú bezpečnostnú situáciu“. Nie sú to teda zrejme neprispôsobiví občania, organizovaný zločin, drogy, obmedzovanie základných občianskych práv štátom, ako by si niektoré podvratné živly mohli vo svojej zášti namýšľať. Takže, po tomto objasnení zostáva už len otázka: Čo s tým?

Riešenie je jednoznačné: hlásiť, hlásiť a zase hlásiť… Čím viac aktívnych hlásičov bude medzi občanmi, tým krajšiu budúcnosť vybudujeme pre našich potomkov. Budúcnosť zelenú, budúcnosť inkluzívnu, budúcnosť tolerantnú, skrátka budúcnosť radostnú.

BM

Zdroj: TASR, titulný obrázok – flickr.com

PDF (formát pre tlač)