Slávnosť Očisťovania Panny Márie, čiže Hromnice

2. februára 2025   Cirkev

Táto Slávnosť patrí medzi staršie cirkevné slávnosti. Jedni pripisujú jej ustanovenie pápežovi Gelasiovi (roku 494), iní vravia, že bola zavedená za cisára Justína alebo jeho nástupcu Justiniána (roku 542).

Slávi sa na pamiatku toho, že Mária Ježiša, ako prvorodenca, Pánovi v Jeruzalemskom chráme obetovala a tak sa podrobila Mojžišovmu zákonu. Mária náležala podľa svojho narodenia židovskému pokoleniu. V Starom zákone Boh skrze Mojžiša naložil Židom, aby každá žena po pôrode chlapčeka 40 dní, po pôrode dievčatka 80 dní bola považovaná za nečistú a zdržovala sa chrámu. Po tejto lehote sa musela matka, – ktorá sa celý ten čas nesmela verejne ukázať, do chrámu dostaviť a obetovať, ak bola zámožná, baránka, ak bola chudobná, dva holúbky alebo dve hrdličky. Po tejto obete bola matka vyhlásená za očistenú a mohla sa vrátiť k svojmu predošlému zamestnaniu.

Týmto prikázaním chcel Boh Židom na pamäť uviesť, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom. Mária, ktorá vždy a vo všetkom rada plnila vôľu Božiu, podrobila sa po narodení svojho božského Dieťaťa so všetkou ochotou tomuto príkazu; ona sa mu síce nepotrebovala podrobiť, súc bola pannou pred i po pôrode, chcela sa však cvičiť v pokore a poslušnosti, a ako jej božský Syn vo všetkom rovnať sa ľudom, okrem hriechu.

Mária sa teda dostavila do chrámu so svojím svätým Dieťaťom, a pretože bola chudobná a matkou Dieťaťa, ktoré sa chcelo v chudobe narodiť, v chudobe žiť a umrieť, priniesla obeť chudobných, totiž dve hrdličky. Keď dokonala svoju obetu, prišiel jej v ústrety ctihodný starec, ktorý bol spravodlivý a túžobne očakával Spasiteľa sveta. Jemu Boh prisľúbil, že neumrie, kým by prv neuzrel Vykupiteľa. I vzal božské Dieťa na ramená a chválil Boha a riekol: «Teraz prepustíš, Ó Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova; lebo moje oči uzreli spasenie, ktoré si pripravil všetkým národom, ako svetlo k osvieteniu pohanov a k osláveniu svojho ľudu izraelského.»

Jozef a Mária sa čudovali týmto veciam, ktoré boli o ňom predpovedané. I požehnal im Simeon a riekol Márii, Jeho Matke: «On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.» Sotva skončil Simeon slová, pre Máriu tak bolestné, pristúpila prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova z pokolenia Asser; tá zostarla v mnohých dňoch a žila s mužom sedem liet od svojho panenstva, a bola vdovou v rokoch okolo osemdesiatich štyroch, nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbou slúžiac Bohu dňom i nocou; i vzala Dieťa na svoje ramená a vzdávajúc vďaky Bohu za tú milosť, že mohla uzrieť Spasiteľa pred svojou smrťou, pohliadla, vrúcne sa modliac, k nebesiam. Mária a Jozef s úplným odovzdaním sa do vôle Božej prijali radostné i žalostné proroctvo Simeonovo, a vykonajúc všetko podľa zákona Pána, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazaretu. Dieťatko rástlo a posilňovalo sa v duchu, plné múdrosti, a milosť Božia bola na ňom.

Na pamiatku slov sv. starca Simeona, že Ježiš je svetlom k osvieteniu pohanov, svätievajú sa v tento deň voskové sviece, ktoré sa nazývajú «hromničky», (preto tak, lebo nábožní ľudia ich v čase hromobitia zapaľujú a pri ich svetle o odvrátenie nebezpečia Pána Boha prosia) a potom sa s týmito rozžatými sviecami koná slávny sprievod.

U nás, Slovanov, má táto slávnosť ešte i ľudové pomenovanie «hromnice». Naši slovanskí predkovia slávievali z jari slávnosť Perúna, boha hromu a blesku, s rozžatými pochodňami obskakujúc jeho modlu. Tak sa to stávalo na vrchu Sitno, ako aj na iných miestach uhorského Slovenska. Naši sv. apoštolovia Cyril a Metod zhodili našim predkom modlu Perúna a naučili ich poznať pravého Boha; pohanská slávnosť sa obrátila na kresťanský sviatok Hromnice, pochodne Perúna v sviece zasvätené ku cti Blahoslavenej Panny, ktoré vo všeobecnosti nazývame «hromničky».

Poučenie

Blahoslavená Panna vyplnila zákon očisťovania nie z donútenia, lež preto, že ako Matka Toho, ktorý prišiel zákon a prorokov nie vyzdvihnúť, lež splniť, chcela sa zákonu vo všetkom podrobiť. Týmto sa stala Panna Mária žiarivým príkladom poníženej poslušnosti všetkým ženám, ktoré sa nachodia v podobnom položení, ako ona; kiež by kresťanské matky takzvanú «vádzku» alebo «uvedenie» nepovažovali za obťažujúci zvyk! V Starom zákone bol tento obrad prikázaný zákonom, v Novom zákone je povinnosťou z vďaky; i kamže by aj ozdravená matka po prvýkrát mala obrátiť svoje kroky, kam by mala ísť, ak nie k Tomu, ktorý jej v čase bolesti a nebezpečenstva nielen vlastný život zachránil, lež ju ešte aj druhým, o mnoho vzácnejším životom požehnal?

Mária obetovala svojho prvorodeného Syna Pánovi. Ako Mária, tak aj nás raz obetovala a posvätila naša matka Bohu, ona nás tiež doniesla do chrámu a ako od Boha obdržaný záloh, ako dar lásky a milosti, dala nás pod Jeho ochranu, lebo Boh je naše jediné útočište. Každá matka sa v istom ohľade podobá Márii: každá prináša svoje, nie síce božské, lež na obraz Boží stvorené dieťa ako obetu Tomu, ktorý jej ho daroval.

V hlbokej pokore, lež v tichej blaženosti stála raz naša matka pri dverách kostola, milované dieťa k milujúcim prsiam pritískajúc, zaslzené oči z nemluvniatka vo vrúcnej modlitbe obracajúc k nebesiam, myslela na osudy jeho života; premýšľala, aké cesty a ciele mu označil Boh; duch jej rúško budúcnosti preraziť nemohol, jej srdce však ostalo pokojné, potešené, pretože vedela, že prozreteľná, všetko múdre spravujúca láska Božia bdie nad ním a nespí.

Modlila sa preto s vrúcnou dôverou: «Bože, Otče nebeský! Tebe venujem, Tebe posväcujem moje milované dieťa; sprevádzaj ho krížnymi cestami života, osvecuj ho lúčmi Tvojho svetla, naplňuj ho duchom pravdy a vedenia; zohrievaj ho plameňom Tvojej lásky; daj mu vľúdne, pobožné srdce; nech bude šťastlivé a dôjde spasenia; vylej Svoje požehnanie na jeho temeno a pokoj do jeho duše: Tebe, ó Otče nebeský, odovzdávam v bolestiach zrodený, milovaný plod môjho života!»

Drahý kresťan, pamiatka Bohorodičky ako príklad poslušnosti a pokory a pamiatka našej matky, ktorá nás pri svojom úvode Pánu Bohu obetovala, nás upamätúva v dnešný deň na našu hlavnú povinnosť: v pokore Bohu slúžiť a jeho sväté prikázania ochotne plniť, aby sme boli hodnými učinení Jeho ochrany. Zaumieň si, že plnenie tejto povinnosti nikdy neopustíš.

Modlitba

Všemohúci a večný Bože, s pokorou prosíme Teba, popraj nám, aby sme, ako niekedy Tvoj jednorodený Syn na dnešný deň v tele našom v Jeruzalemskom chráme predstavený bol, i my s očisteným srdcom k Tebe sa kedysi dostali, skrze Pána nášho, Ježiša Krista. Amen.

PDF (formát pre tlač)