Škola v Bratislave zrušila svoje pomenovanie po ruskom šachistovi. Kto bude ďalší?

20. apríla 2022   Aktuality

Ideologická čistka, ktorá vyhodnocuje negatívny dopad ruskej kultúry na demokraciu a toleranciu, zasiahla minulý týždeň základnú školu na Černyševského (dokedy ešte?) ulici a zrušila jej čestné pomenovanie po ruskom šachistovi Anatolijovi Karpovovi. Rozhodlo o tom Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré minulý týždeň prijalo návrh mestskej časti o odňatie čestného názvu školy. Návrh bol, podľa predkladateľov, reakciou samosprávy na ruskú agresiu na Ukrajine.

„Som rád, že škola nenesie čestný názov po osobe, ktorá svojím hlasovaním v Ruskej dume posvätila inváziu ruských vojsk na Ukrajinu. Zároveň si myslím, že je to jasným signálom, že aj my ako lokálna samospráva môžeme urobiť nejaké opatrenia proti ruskej agresii a ukázať, že stojíme za ukrajinským ľudom,“ uviedol pre TASR petržalský miestny poslanec a iniciátor návrhu Miroslav Dragun.

Ruský šachista a poslanec ruskej Štátnej dumy, ktorého meno škola niekoľko rokov niesla, je na sankčnom zozname EÚ v súvislosti s vojenskou inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu. Karpov ako poslanec Štátnej dumy RF, však nehlasoval za inváziu, ale za uznanie odštiepeneckých republík v Luhanskej a Doneckej oblasti. Taký detail však evidentne nehrá v posudzovaní jeho zločinnosti, u lokálnych kádrových funkcionárov, žiadnu rolu. Podľa nich tým legitimizoval vojnu v susednom štáte. A nielen to, podľa poslanca Draguna, ju Karpov „posvätil“, čo posúva jeho kauzu do sakrálnej polohy.

Odňatie čestného názvu označil poslanec Dragun za „doslova lokálne sankcie“. To nepochybne otrasie, ako všetky podobné lacné „hrdinstvá“, priebehom zmieneného konfliktu.

K pôvodnému premenovaniu školy došlo v roku 2018 počas 30. výročia existencie školy, na ktorej existuje dlhoročná tradícia šachových krúžkov a už niekoľko rokov poskytuje svoje priestory aj pre Šachový klub Slovan Bratislava.

Paradoxne, toto kádrovanie, ktoré pripomína kultúrne čistky hnutia Black Lives Matter, schvaľujú aj ľudia, ktorí sa považujú za „konzervatívnych“, pričom v minulosti im odstránenie alebo poškodenie sôch, napríklad Winstona Churchilla, hnutím BLM, veľmi prekážalo. Avšak použijúc na Churchilla rovnaké kritériá ako pri Karpovovi, z ktorého sa kvôli hlasovaniu (o oblastiach osem rokov „čistených“ ukrajinskou armádou a dobrovoľníckymi zväzmi, v rámci tzv. „protiteroristickej operácie“), stal vojnový zločinec, musíme sa pýtať, či bombardovanie Drážďan alebo hladomor v Indii boli prehreškami aspoň na takej úrovni, ako hlasovanie za uznanie separatistov?

A čo taký Cervantes, ktorý netolerantne bojoval pri Lepante proti moslimom? Nemáme po ňom pomenovanú nejakú inštitúciu? A čo taký Štúr, Hurban a Hodža, ktorí podporovali rakúskeho cisára vo vojne proti pokrokovej revolúcii v Uhorsku? Alebo J. A. Komenský, ktorý podporoval sedmohradské protestantské vojská v ich útoku na habsburskú monarchiu? Netreba premenovať školy, ktoré nesú ich mená? A čo školy a inštitúcie dodnes pomenované po komunistických básnikoch a umelcoch, ktorí schvaľovali inváziu Červenej armády do Československa v roku 1968? Alebo takých, čo schvaľovali iné invázie, iných armád: americkej, britskej, francúzskej, maďarskej, poľskej etc. etc.

Či pri týchto inváziách neumierali ľudia, nebola ničená infraštruktúra a kultúrne pamiatky? A napriek tomu, ich podporovatelia a sympatizanti z radov kultúrneho či vedeckého frontu, naďalej skrášľujú svojimi menami naše inštitúcie.

Preto môžeme zhodnotiť konanie miestnej samosprávy v Bratislave nie ako zásadový hrdinský akt odporu, ale ako konjunkturálnu vypočítavosť, lacnú propagandistickú eskamotáž, v ktorej sa stáva pohodlne a bez možných následkov „fackovacím panákom“ ten, ktorý má s reálnymi príčinami daného konfliktu spoločné čo najmenej.

BM

Zdroj: TASR, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)