Sigrid Undsetová: Zabudnutá katolícka spisovateľka z Nórska, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru

15. novembra 2024   Krátke správy

V roku 2023 získal Nobelovu cenu za literatúru nórsky katolícky spisovateľ Jon Fosse. Ten má pritom zaujímavú predchodkyňu…

Životný príbeh Sigrid Undsetovej je taký dobrodružný, ako len môže byť život nórskej katolíckej spisovateľky. 🙂 Sigrid sa narodila v roku 1882 v Dánsku do protestantskej rodiny dánskej matke a nórskemu otcovi – slávnemu archeológovi svojej doby, Ingvaldovi Undsetovi, ktorý bol navyše osobným priateľom s objaviteľom Tróje, Heinrichom Schliemannom. Bol to práve otec, kto vo svojej dcére prebudil záujem o nórske dejiny a staroseverskú literatúru. Žiaľ, zomrel, keď malo dievča iba 12 rokov.

Od roku 1907 začala mladá autorka produkovať svoje romány. Vďaka získanému štipendiu mohla študovať v Miláne i Ríme, vydala sa, no po pár rokoch sa rozviedla (jej manželstvo bolo dokonca vyhlásené za neplatné). Zatiaľ čo jej prvé romány boli z jej súčasnosti, v rokoch 1920 až 1922 pracovala na románe z nórskych stredovekých dejín s názvom Kristína Vavrincová. Trilógia je dodnes považovaná za vrcholné dielo nórskej literatúry. O dva roky neskôr, len niekoľko mesiacov po krachu jej manželstva, nastal v jej živote zásadný zlom – Sigrid Undsetová vstúpila do katolíckej Cirkvi.

Všetky jej diela sa od tej doby dotýkajú katolicizmu. Medzi najvýznamnejšie knihy z tohto obdobia, ktoré vyšli aj v českom jazyku, patria Ida Alžbeta a predovšetkým prvý diel jej ságy Olav Audunsson. Portál Catholic Herald o románe Olav Audunsson uvádza:

„V knihe Undsetová rýchlo vtiahne čitateľa do zvláštneho a pohlcujúceho sveta fjordov, hôr, borovicových lesov, kláštorov, sviatostí, manželských problémov, bojových zrážok, rodičovstva, pokánia, rybích vnútorností a krvnej pomsty v Nórsku 13. storočia.

V tomto prostredí sa nám predstavuje mladý Olav Audunsson, osirelý drobný šľachtic, ktorého v tejto 900-stranovej tetralógii sledujeme od chvíle, keď sa ho ujme rodina Steinfinnssonovcov, cez jeho prudkú mladosť a skúšky manžela a otca až po hrob.“

Podľa Catholic Herald v románe, ktorý v angličtine nesie odlišný názov a to The Master of Hestviken, nechýbajú duchovia, preklínania, anjeli, kňazi, vojna, romantika… „Napriek tomu nie je toto dielo ambiciózne nad svoje sily,“ píše autor Thomas Colsy. „Je to uveriteľná kronika celkom bežného života jedného muža. Je to rovnako tak o vzťahu človeka s Bohom, Cirkvou a blížnymi.“ V diele tiež nechýbajú politické ani náboženské konflikty stredovekého Nórska, rieši sa napríklad aj dnes aktuálna téma celibátu rímskokatolíckych kňazov a mníchov.

Predovšetkým za toto dielo získala Sigrid Undsetová v roku 1928 Nobelovu cenu za literatúru len ako tretia žena vôbec.

Jej posledné roky boli však ešte nepokojnejšie ako tie prvé. Pre svoje protinacistické postoje boli jej knihy najprv zakázané v Nemecku a po nacistickom obsadení Nórska v roku 1940 musela zo svojej vlasti utiecť za dramatických okolností do susedného Švédska. Tam sa dozvedela o smrti svojho najstaršieho syna (mala tri deti), ktorý padol v boji proti nacistom. Ani vo Švédsku však dlho nezostala a po ďalšom strastiplnom cestovaní cez Sovietsky zväz a dokonca Japonsko (!) sa dostala až do USA, kde v miestnych médiách naďalej burcovala proti Hitlerovej mašinérii. Do Nórska sa vrátila hneď po skončení II. svetovej vojny. Zomrela v roku 1949 v meste Lillehamer, ktoré sa preslávilo predovšetkým konaním zimných olympijských hier v roku 1994.

V Nórsku však na svoju rodáčku nezabudli. Nielenže sa jej podobizeň nachádza na poštových známkach, ale dokonca aj na nórskej 500-korunovej bankovke.

MG

Zdroj: Catholic Herald, Encyklopédia Britannica, databazeknih.cz, titulný ilustračný obrázok, zdroj – mujeresenlahistoria.com

PDF (formát pre tlač)