Rozmach „nového sekulárneho náboženstva“ verzus obnovenie kresťansko-katolíckej kultúry

Jakub Tužinský
30. septembra 2025   Cirkev Spoločnosť

Sekularizmus sa tu neobjavil náhodou a ani náhle. Ide o postupný, dlhoročný proces. Ide o jedno z najrýchlejšie sa šíriacich „náboženstiev“ na svete, ktoré pred niekoľkými desaťročiami prakticky neexistovalo.

Naozaj je to tak? Ako je to možné? Ako to súvisí s iniciatívou Dr. Scotta Hahna či Dr. Taylora Marshalla na obnovenie kresťanstva v súčasnej (najmä západnej) kultúre? Práve na tieto otázky sa pokúsim odpovedať v tomto článku.

Rapídny nárast „sekularistov“

Začiatky systematického skúmania úpadku náboženstva začali až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Najmä vďaka sociológom ako Bryan Wilson či Peter Berger. V roku 1981 vznikla World Values Survey (prieskum hodnôt vo svete), ktorý dodnes patrí medzi svetovo uznávané merania. Nevieme preto uviesť presné čísla naprieč svetovými dejinami. Aj základné hodiny dejepisu nám ukazujú, že ešte pred pár storočiami by ste márne hľadali sekularistov.

Agentúra Pew Research Center zverejnila tento mesiac správu o tom, ako sa zmenilo globálne náboženské prostredie v rokoch 2010 až 2020. Údaje sú čerpané z rôznych prieskumov v rokoch 2008 – 2023. Zahŕňajú milióny respondentov zo 111 krajín a teritórií (pokrývajú viac ako 90 % svetovej populácie).

Z výsledkov vyplýva, že počet nábožensky nepríslušných vzrástol až na 1,9 miliardy, teda 24,2 % svetovej populácie. Celkovo zaznamenáva druhý najrýchlejší nárast „členov“. Rýchlejšie narastá len počet moslimov, čo je spôsobené najmä pôrodnosťou. Avšak v oblasti zmeny náboženstva (graf č.1) má táto skupina jednoznačne najväčší nárast – na jedného odídeného pribudne až 3,2 nových. Podobne, ale v opačnom smere je to u kresťanov – na jedného nového kresťana je 3,1 odídených. Pričom až vyše 50 % nových zástupcov nábožensky nepríslušných je spomedzi kresťanov.

Vzrast je markantný predovšetkým v „Euromerike“. Podľa Etnografického výskumu nenáboženskosti a sekularizmu v modernej slovenskej spoločnosti populácia cirkevne neafiliovaných a nenáboženských ľudí v Európe (ale i v USA) za posledné dekády prudko rastie. Aktuálne ide vo veľkej časti európskych krajín o druhú najpočetnejšiu skupinu. Podľa posledných zistení v populácii tzv. mladých dospelých (16 – 29 rokov) ide dokonca o najpočetnejšiu skupinu ľudí (Česká republika, Estónsko, Veľká Británia). Podľa štatistických a iných medzinárodných výskumov sa jej početnosť na Slovensku pohybuje niekde medzi 13 a 22 %.

Vyššie uvedené prieskumy nám ukazujú jasný trend. Je zaujímavé, že najväčší vzrast nenáboženskej príslušnosti je práve v Európe a Severnej Amerike.

Otázka pre kresťanov

Otázkou „O“ pre kresťanov je, ako zmeniť momentálny trend. Zdá sa, že „aggiornamento“ vyhlásené pápežom Jánom XXIII., teda prispôsobenie sa svetu, nefunguje. Nielenže nepriťahuje nových ľudí ku katolíckej viere, ale mnohí z tých, ktorí ju už mali, ju opúšťajú. Nie nadarmo pápež Ján Pavol II. inicioval novú evanjelizáciu. Nie v zmysle novej náuky, ale potreby „reevanjelizovať“ krajiny, ktoré boli kedysi katolícke. Toto opätovné šírenie katolíckej viery je nanajvýš potrebné.

Žalostné výsledky prispôsobenia sa Cirkvi svetu nám indikujú niečo veľmi dôležité. Potrebujeme hľadať spôsoby blízke súčasnému človeku, ale zároveň si zachovať identitu a hĺbku katolíckej viery, ktorá počas storočí pritiahla toľko ľudí.

Kde sa vzal sekularizmus?

Pre lepší kontext urobíme malé intermezzo s historickým prierezom sekularizmu, tak ako ho uvádzajú samotní sekularisti na svojej stránke. Už v 12. storočí položil španielsko-arabský filozof Averroes (Ibn Rushd) základné princípy sekularizmu v podobe rozumu ako nástroja, ktorý je nezávislý od náboženstva. V 18. storočí nastal významný posun v podobe osvietenstva a Veľkej francúzskej revolúcie, kedy sa nezávislosť rozumu konkretizovala do podoby oddelenosti od štátu. K prvému reálnemu oddeleniu štátu od náboženstva prišlo práve vo Francúzsku zákonom o laicite z roku 1905.

Samotný pojem zaviedol britský mysliteľ George Holyoake v roku 1846, kedy ho definoval ako „systém myslenia nezávislý od náboženstva“.

Dôvody úspešnosti „evanjelizácie“ sekularistov

Prečo evanjelizácia? Pretože aj tak by sa dalo charakterizovať aktívne úsilie sekularistov o premenu sveta a ľudí.

Medzi najčastejšie dôvody ich úspechu by sme mohli zaradiť:

1. vzdelanosť a vedecký pokrok – tie nachádzame aj v samotnej podstate sekularizmu ako oddelenia rozumu od nadprirodzena;

2. ekonomickú stabilitu so zvyšujúcou sa životnou úrovňou, ktoré často spôsobujú, že človek verí, že si vystačí sám a nepotrebuje „záchrancu“;

3. politickú emancipáciu a demokratizáciu – teda presadzovanie sekulárnych myšlienok v politike a vlády zvrchovaného panovníka, ako aj zrovnoprávňovanie náboženstiev v jednotlivých krajinách;

4. globalizáciu a internetizáciu – myšlienky sa dnes omnoho rýchlejšie šíria a hľadá sa spoločná globálna cesta čo najpohodlnejšieho života, kde si človek môže žiť podľa seba;

5. mediálny pretlak a financovanie – sekularisti disponujú veľkými finančnými možnosťami a vedia pretláčať svoje myšlienky v médiách;

6. vytrácanie kresťanskej viery zo spoločenského života – stále menej výrazní kresťanskí zástupcovia;

7. difúziu identity katolíckej Cirkvi – snaha o prispôsobenie sa svetu, kde sa neraz prispôsobuje aj viera ako taká a stráca sa tak základná esencia nadprirodzena, ktorá vždy priťahovala.

Copilot jazykový modul poskytol k správe Pew Research Center zaujímavú parafrázu zistení. Z výsledkov správy vyplýva, že „kresťanstvo je najväčším „darcom“ populácie pre sekularizmus. Tento trend je obzvlášť výrazný v západných krajinách, kde sa kresťanská identita vytráca z verejného života a mladé generácie sa odvracajú od organizovaného náboženstva.“

Zaujímavý je aj fakt, že najväčšie zastúpenie je medzi mladými dospelými. To by mohlo súvisieť s propagovaním sekulárnych myšlienok, ktoré sa dnes šíria naprieč médiami, sociálnymi sieťami, ale aj univerzitami, kde práve táto veková kategória má najväčšie zastúpenie.

Ide len o pluralitu?

Prečo sú však tieto čísla a údaje alarmujúce? Ide o pluralitný jav v spoločnosti a každý má slobodu sa rozhodnúť, akou cestou sa v živote vydá. V tom teda hrozba nespočíva, nemôžeme totiž nikomu vieru vnucovať nasilu.

Problém spočíva v militantnosti a prostriedkoch ideologického prúdu sekularizmu, ktorému dal Dr. Marshall v knihe Christian Patriot meno „nové sekulárne náboženstvo“ a nazval ho dokonca „démonickým kultom“ – pre lepšie porozumenie viď predošlý článok.

Záver

Všetky vyššie uvedené informácie len potvrdzujú, že výzvy Dr. Marshalla, Dr. Scotta Hahna a iných na obnovenie kresťanskej kultúry sú skutočne namieste. Nové sekulárne náboženstvo sa zameralo predovšetkým na vytlačenie kresťanstva z verejnej sféry, ale zároveň povzbudzuje veriacich: „Kresťania stále majú značný vplyv na kultúrnu transformáciu. Pekelná agenda nového sekulárneho náboženstva naznačuje, že kresťania zostávajú silní. Nie sme v postkresťanskej ére. Môžeme získať späť pôdu a vyjsť víťazne v mene Krista,“ uviedol Dr. Taylor Marshall.

Zdá sa, že potrebujeme znovuobjaviť hĺbku a krásu katolíckej viery, aby sme ju potom o to horlivejšie mohli odovzdávať. Vždy potrebujeme začať od seba samých a postupne môže prísť zmena. Ak zmeníme seba, tak máme šancu postupne vychovať novú generáciu, ktorá opäť bude stáť na katolíckej identite a to bude mať dopad na všetky oblasti života.

Aj keď je situácia náročná, nezúfajme, veď tým, čo slúžia Bohu všetko slúži na dobré a vzkrieseniu vždy predchádza smrť…

PDF (formát pre tlač)