Relikvie sv. Terézie z Avily vystavené v Alba de Tormes si boli uctiť už stovky katolíkov

Branislav Krasnovský
20. mája 2025   Cirkev História

Chystal som sa písať ďalší článok zo série o záhrobí, keď ma na portáli Aleteia zaujala informácia o tom, že v Alba de Tormes Španieli vystavujú ostatky svätice Terézie z Avily, a prednosť teda dostala táto téma. Tí, ktorí by mali záujem prečítať si pôvodný článok, nájdu ho na tomto odkaze: https://aleteia.org/2025/05/13/santa-teresas-relics-draw-thousands-in-alba-de-tormes-photos Autor článku uviedol odkaz aj na fotografie ostatkov svätice, ktoré boli doposiaľ vystavené len trikrát, obdivovať ich môžete, keď si spustíte prezentáciu (obrázok na konci článku na portáli Aleteia).

V 16. stor. mesto Alba de Tormes patrilo vplyvnému rodu Alba (vojvodovia z Alby), ktorí podporovali reformy a rehoľný život. Vďaka týmto patrónom sa mesto stalo duchovným centrom karmelitánskej reformy.

Čo sa týka mesta Alba de Tormes, ide o malé historické mesto v provincii Salamanca v Španielsku, je to dôležité pútnické a duchovné centrum katolíckej viery, a to najmä vďaka svätej Terézii z Avily, ktorá tu zomrela a je tu pochovaná. Mesto je úzko späté s karmelitánskou spiritualitou a dodnes priťahuje pútnikov i milovníkov kresťanského umenia. Hlavnými katolíckymi pamiatkami v Alba de Tormes sú: Bazilika svätej Terézie z Avily (Basílica de Santa Teresa), zasvätená patrónke mesta, sv. Terézii. Jej výstavba sa začala v 19. stor., avšak nikdy nebola úplne dokončená. V interiéri sa nachádza relikvia ľavého ramena a srdca sv. Terézie, ktoré sú uctievané veriacimi.

Ďalšou významnou pamiatkou v Alba de Tormes je karmelitánsky kláštor Vtelenia (Convento de la Anunciación), kláštor, kde sv. Terézia strávila posledné dni svojho života (zomrela 4. októbra 1582). V kláštornej kaplnke sa nachádza jej hrob s relikviárom. Kláštor je otvorený pútnikom a má aj múzeum venované jej životu, vrátane osobných predmetov, listov a rukopisov. Gotický kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu (Iglesia de San Juan) je chrámom, kam sv. Terézia často chodila na svätú omšu, keď bola v meste. Dnes je to historická stavba s barokovým a renesančným interiérom. Pútačom je tiež pútnická trasa po stopách sv. Terézie. Alba de Tormes je jedným zo zastavení tzv. „Terézskej cesty“ (Ruta Teresiana), ktorá spája miesta jej života: Avila, Medina del Campo, Salamanca, atď. Toto pútnické miesto je zvlášť navštevované na sviatok svätej Terézie (15. október).

Alba de Tormes a vojvoda z Alby

Ako už bolo naznačené vyššie, Alba de Tormes je malé historické mesto v provincii Salamanca v západnom Španielsku. Leží na brehu rieky Tormes, odkiaľ pochádza jeho meno a v 16.storočí bolo súčasťou majetkov španielskeho vojvodského rodu Alba, z ktorého, mimochodom, pochádza aj môj obľúbený vojvodca a katolík Fernando Álvarez de Toledo y Pimentel, vojvoda z Alby, kalvínmi a luteránmi označovaný v rámci ich propagandy aj ako „krvavý pes z Alby“. Dovolím si preto tohto milého katolíckeho vojvodu aspoň v krátkosti predstaviť a niekedy v budúcnosti by som mu, keďže si v mojich očiach zaslúži, venoval samostatný článok.

Fernando Álvarez de Toledo y Pimentel, tretí vojvoda z Alby (1507 – 1582), bol významný španielsky generál, štátnik a diplomat, ktorý slúžil pod cisárom Karolom V. a jeho synom, kráľom Filipom II. Bol známy svojou tvrdosťou, lojalitou k habsburskej španielskej monarchii a nemilosrdným potláčaním protestantských a najmä kalvínskych povstaní, čo mu v protestantských krajinách vynieslo prezývky ako: „Železný vojvoda“, „Krvavý pes z Alby“ (v holandčine „de IJzeren Hertog“ a „de Bloedhond van Alva“).

Od mladosti bojoval vo väčšine španielskych vojen, vynikol najmä v bitke pri Mühlbergu (1547) proti protestantskej Šmalkaldskej lige. V roku 1567 bol Filipom II. poslaný do Španielskeho Nizozemska, aby potlačil kalvínsku revoltu. Zaviedol tzv. Radu pre poriadok, známejšiu však ako „Rada krvi“ (Raad van Beroerten), pretože desiatky až stovky kalvínov – vrátane šľachticov – boli odsúdení na smrť. Nechal popraviť aj Egmonta a Hoorna, ktorí stáli v čele protikatolíckeho odboja a besnenia v Nizozemsku. Zriadil represívnu správu a súdne orgány a aj keď Španieli stratili územie dnešného Holandska, územie tvoriace približne dnešný štát Belgicko si udržali.

Nizozemskí kalvíni ho nenávideli a považovali ho za symbol španielskej tyranie. Propagandistické označovania vojvodu z Alby ako „krvavého psa“ či „španielskeho démona“ sú však nadnesené. Kalvíni, tváriaci sa ako neviniatka, boli známi svojím besnením a vraždením namiereným voči katolíkom, najmä voči kňazom, mníchom a mníškam. Keď na ich teror odpovedali katolíci rovnakým spôsobom, z kalvínskej strany sa vždy zdvihla vlna hystérie a obviňovania.

Vojvoda z Alby pôsobil v Nizozemsku až do roku 1573, potom ho španielsky panovník Filip II. odvolal a do roku 1580 žil v ústraní. V roku 1580 ho však Filip II. poslal do Španielska, aby sa po smrti portugalského panovníka Sebastiana IV. (môj ďalší obľúbenec, zahynul v boji proti Arabom v Afrike v bitke pri pri Alcazar-Quibire) podieľal na pričlenení Portugalska k Španielsku. V rámci Španielska potom Portugalci existovali de facto až do roku 1640, kedy pri otrasoch súvisiacich s tridsaťročnou vojnou (1618 – 1648) získalo Portugalsko opäť samostatnosť.

Španielska kampaň pod vedením vojvodu z Alby v Portugalsku bola úspešná, no v roku 1582 vojvoda umrel. Aby som jeho pôsobenie zhrnul, protestanti a liberáli ho priam hystericky vykresľujú ako krutého tyrana, fanatika a nástroj katolíckej represie, mlčia však už o tom, že kalvíni brutálne a cieľavedomo vraždili predovšetkým zasvätené osoby, ničili katolícke kláštory a kostoly. S neskrývaným až perverzným sadizmom prenasledovali hlavne jezuitov, františkánov, kapucínov či kartuziánov.

Kto vie aké sú historické fakty a teda vie, ako sa kalvíni správali ku katolíkom, tak pozná osudy sv. Pierra de Brézé († 1562), francúzskeho kňaza a mučeníka, zavraždeného kalvínmi počas masakrov v rámci tzv. Prvých hugenotských vojen vo Francúzsku. Upálili ho zaživa v kostole. Blahoslaveného Jacquesa l´Hermite († 1562), francúzskeho augustiniána zabili kalvíni v meste Caen, sv. Augustína z Langoiran († 1572), rehoľníka a priora dominikánskeho kláštora v Paríži zavraždili kalvíni krátko pred Bartolomejskou nocou, jezuitského pátra Jeana de la Brosse († 1567) beštiálne zavraždili kalvíni v oblasti Poitiers.

Vo Švajčiarsku mali kalvíni na svedomí brutálnu smrť sv. Fidelisa zo Sigmaringenu (1577–1622), kapucína pôsobiaceho v kantóne Glarus (zlynčovali ho a rozrezali po kázni), neskôr bol vyhlásený za mučeníka protireformácie, svätorečil ho pápež Benedikt XIV. Svätých mučeníkov z Gorkumu v roku 1570 kalvíni brutálne umučili (19 katolíkov z toho 11 františkánov, 4 svetských kňazov, 2 regulárnych kňazov, 1 dominikána a 1 augustiniána), pretože odmietli zaprieť prítomnosť Krista v Eucharistii a pápežskú autoritu. Svätorečil ich pápež Pius IX. v roku 1867. K najznámejším patrili sv. Nikolas Pieck (guardián františkánov), sv. Hieronym z Weert (františkánsky kazateľ), sv. Leonard Vechel (svetský kňaz).

Košických mučeníkov († 1619) umučených kalvínskymi hrdlorezmi Gabriela Bethlena asi netreba slovenským katolíkom zvlášť predstavovať. Sv. Marek Križin – chorvátsky kňaz a kanonik, sv. Štefan Pongrácz – jezuita uhorského pôvodu, sv. Melichar Grodecký – poľský jezuita, všetci odmietli konvertovať na kalvinizmus. Kalvíni ich preto utýrali na smrť, rozsekali a ich ostatky nahádzali do latríny. Košických mučeníkov blahorečil pápež Pius X. v roku 1905 a svätorečil pápež Ján Pavol II. v roku 1995.

Toľko v rámci základných informácií o vojvodovi z Alby, nevinných kalvínoch a surových katolíkoch. Nizozemskí kalvíni, ktorí boli presvedčení, že brutálne vraždenie kňazov, mníchov, mníšok a katolíkov v Španielskom Nizozemsku prejde, boli vyvedení z omylu vojvodom z Alby a španielskymi a neapolskými vojakmi.

V španielskej monarchistickej a tradičnej katolíckej tradícii je naopak vojvoda z Alby vnímaný ako verný obranca poriadku, viery, koruny, ktorý nemohol nekonať. Väčšina korektných historikov uvádza, že jeho represie boli jednak účinné a v čase náboženských konfliktov v 16. a 17. stor. nepredstavovali nič výnimočné. Pre mňa, samozrejme, vojvoda z Alby nie je kontroverznou postavou, ale verným katolíkom, obrancom viery a poriadku.

Sv. Terézia z Avily

Svätá Terézia z Avily (vlastným menom Teresa de Cepeda y Ahumada), tiež známa ako sv. Terézia Ježišova, bola významná španielska mystička, spisovateľka, zakladateľka reformovaných bosých karmelitánok (Carmelitas descalzas), spolu so sv. Jánom z Kríža. Posledné dni jej života sú späté práve s mestom Alba de Tormes, v roku 1582 bola na ceste z Avily, počas cesty ochorela a uchýlila sa do tunajšieho kláštora, kde aj zomrela ako svätica (4. októbra 1582) v kláštore, ktorý sama predtým založila. Zomrela v povesti svätosti počas reformy kalendára (prechod z juliánskeho na gregoriánsky systém), takže deň smrti sa oficiálne zapisuje ako 15. október.

Narodila sa 28. marca 1515 v španielskom meste Avila. Pochádzala zo židovskej rodiny a stala sa najvýznamnejšou španielskou mystičkou a reformátorkou karmelitánskeho rádu. Pápež Pavol V. ju blahorečil 24. apríla 1614 a už 12. marca 1622 ju pápež Gregor XV. svätorečil. Pápež Pavol VI. menoval sv. Teréziu z Avily, ako prvú ženu, 29. septembra 1970 učiteľkou Cirkvi. Dnes poznáme štyri učiteľky Cirkvi: sv. Teréziu z Avily, sv. Hildegardu z Bingenu, sv. Katarínu Sienskú a sv. Teréziu z Lisieux. Patrí medzi najväčších svätcov kresťanstva, spolu so sv. Jánom z Kríža, sv. Františkom z Assisi a sv. Tomášom Akvinským. Je patrónkou Španielska, spisovateľov a mystikov.

Atribútmi sv. Terézie z Avily sú písmená IHS, anjel s ohnivým šípom, ktorý prebodáva jej srdce a holubica. Je patrónkou Španielska, Chorvátska, mexického arcibiskupstva Ávila, španielskeho mesta Alba de Tormes a Neapola v Taliansku. Je tiež patrónkou všetkých karmelitánskych spoločenstiev.

Jej telesné pozostatky sú pochované v karmelitánskom kláštore, ktorý je dodnes pútnickým miestom. Mesto uchováva jej neporušené srdce a rameno ako relikvie, ktoré sú vystavené vo zvláštnom relikviári. Jej neporušené srdce nesie podľa tradície viditeľné znaky mystickej transverberácie (duchovného prebodnutia srdca Božou láskou).

Ako som spomenul vyššie, spolu so sv. Jánom z Kríža založila reformovanú vetvu karmelitánov – tzv. bosých karmelitánov a karmelitánky (Carmelitas descalzas). Založila 17 ženských a niekoľko mužských kláštorov. Vrátila sa k prísnejšej klauzúre, chudobe, mlčaniu a kontemplácii, ako to pôvodne zamýšľal prorok Eliáš, ktorého karmelitáni považujú za svojho duchovného otca.

Jej spiritualita má tri piliere: Modlitba a kontemplácia – ako cesta zjednotenia s Bohom. Pokora a pravda o sebe – spoznávanie seba ako nástroj na spoznávanie Boha. Láska k Cirkvi – vernosť učeniu, pápežovi a kňazstvu. Mala nesmierne bohaté mystické zážitky – transverberácia – mystické „prebodnutie srdca“ ohnivým šípom Božej lásky; prežila množstvo vnútorných vízií či extáz. Svoje skúsenosti však opísala vecne, s hlbokou psychologickou múdrosťou, bez nánosov sentimentality.

K jej najznámejším dielam patria knihy, z ktorých mnohé vyšli aj v slovenskom alebo českom jazyku. Ide najmä o nasledujúce diela: Kniha môjho života (Libro de la vida) – autobiografia s opisom jej mystických zážitkov. Cesta k dokonalosti (Camino de perfección) – návod pre jej sestry, ako žiť autentický duchovný život, Vnútorný hrad (Las Moradas o Castillo interior) – vrchol jej mystického učenia, v ktorom je duša predstavená ako hrad so siedmimi príbytkami – cesta k zjednoteniu s Bohom. Kniha o zakladaní (Las Fundaciones) – opisuje zakladanie kláštorov a ťažkosti s tým spojené.

Listy sv. Terézie z Avily – napísala ich takmer 15-tisíc, pričom sa zachovalo niekoľko stoviek, ktoré sú preložené do angličtiny či španielčiny. Okrem toho sv. Terézia z Avily napísala aj 31 básní, z ktorých niektoré sú preložené do češtiny (Černý Václav, Kéž hoří popel můj. Z poesie evropského baroka. Vyd. 1. Praha: Mladá fronta, 1967. 280 s. (Preklad básní sv. Terézie je na str. 9–11).

Mala výnimočný literárny štýl – živý, jednoduchý, obrazný, plný španielskej ľudovej múdrosti. Sv. Ján Pavol II. ju označil za duchovný maják tretieho tisícročia.

A na záver ešte niekoľko výrokov sv. Terézie z Avily, s niektorými ste sa už na našom portáli mohli zoznámiť:

„V pokore je pravda. A pravda je Boh.“

„Svätý, ktorý je smutný, je smutný svätý.“

„Najlepšou a najsilnejšou zbraňou na dobytie Neba je trpezlivosť v skúškach. Komu Boh nedá telesné sily, ten ich nepotrebuje. Pán je spokojný, keď každý dá to, čo má.“

„Je len jediná cesta k dokonalosti, a tou je modlitba. Ak vás niekto vedie iným smerom, klame vás.“

„V čase zármutku nezanedbávaj svoje modlitby. Zlý nepriateľ sa pokúsi zmiasť ťa, aby si ich zanedbával. Naopak, modli sa ešte viac ako inokedy a uvidíš, ako rýchlo ti Pán príde na pomoc. Kto sa modlí, nezotrvá dlho v hriechu. Pretože buď zanechá modlitbu alebo hriech, lebo modlitba a hriech nemôžu existovať vedľa seba.“

„Odporúčala som sa vrúcne sv. Jozefovi. Nepamätám sa, žeby som ho bola dosiaľ prosila o niečo, čo by nebol splnil. Iným svätým dal Pán milosť prispievať na pomoc v jednej potrebe, viem však zo skúsenosti, že tomuto svätcovi dal milosť pomáhať vo všetkých potrebách.“

„Nesmieme dôverovať každému teológovi. Nasledujme iba tých, ktorí verne napodobňujú život Krista.“

„Nech ťa nič netrápi, nech ťa nič neľaká. Všetko pominie, Boh sa nemení. Trpezlivosť dosiahne všetko. Kto má Boha, tomu nič nechýba. Jedine Boh postačuje.“

„Modlitba nie je nič iné, ako dôverné priateľstvo, časté rozjímanie s tým, o ktorom vieme, že nás miluje.“

„Kde niet lásky, vlož lásku – a nájdeš lásku. Boh nežiada od nás veľké skutky, ale veľkú lásku.“

„Duša, ktorá túži po Bohu, musí mať odvahu, nie zbabelosť. Diabol sa najviac bojí duše, ktorá si nič neželá okrem Boha.“

A celkom na záver ešte informácia z článku z roku 2021 na portáli Christianitas: sv. Terézia z Avily nosila so sebou neustále sošku Jezuliatka, čo bolo možné vidieť aj v seriáli Terézia od Ježiša (Teresa de Jesús), ktorý začal vznikať v roku 1984. Režisérom filmu bola Josefina Molina, v úlohe sv. Terézie sa predstavila španielska herečka Concha Velasco. Seriál bol mimoriadne obľúbený nielen v Španielsku, ale aj vo Francúzsku a Taliansku a všetky diely sa nachádzajú na youtube.com.

Nádherný je však čiernobiely film Santa Teresa de Jesus z roku 1961, ktorý režíroval Juan de Orduña a ktorý už stihli skritizovať aj katolícki liberáli, takže možno povedať, že je to určite dobrý film. 🙂 Film na youtube.com je v španielčine, kto teda nevie po španielsky, žiaľ asi nebude mať plnohodnotný zážitok. Záujemcovia si ho môžu pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=0aY44SYNFiA. Film sa však od 90. rokov nachádza aj v databáze portálu – https://www.csfd.cz/film/202900-teresa-de-jesus/galerie/plakaty/, takže je možné si ho zakúpiť alebo stiahnuť aj s českými titulkami.

PDF (formát pre tlač)