Rakúsky kancelár Kurz odmieta prijímať nelegálnych utečencov z Afganistanu
23. augusta 2021
Aktuality
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz vyhlásil v televíznej stanici Puls 4, že Rakúsko už nebude prijímať žiadnych nelegálnych imigrantov z Afganistanu.
„Jednoznačne odmietam, že by sme teraz mali dobrovoľne prijať viac ľudí, to sa počas môjho funkčného obdobia nestane. Nemyslím si, že by sme mali prijímať viac ľudí, skôr naopak.“
Tento prístup, pokiaľ budú kancelárove slová zodpovedať aj skutkom, sa diametrálne líši od postoja, ktorý Rakúsko zajalo počas veľkej migračnej vlny v roku 2015. Sebastian Kurz vyhral v roku 2017 voľby a následne sa dostal do funkcie, práve vďaka svojmu odmietaniu ústretového prijímania nelegálnych migrantov. Tí sa dovtedy tešili v Rakúsku mimoriadnej empatii zo strany predchádzajúcej, socialistickej vlády, ktorá v tomto smere predstavovala zrkadlový obraz utečeneckej politiky nemeckej kancelárky Merkelovej.
Kurz, ktorý je predsedom Ľudovej strany, zdôraznil, že Rakúsko už prijalo dosť migrantov. V súčasnej dobe sa nachádza na území Rakúska 40 000 migrantov, len z Afganistanu. Je to vôbec druhá najväčšia skupina členov afganského etnika, v pomere k počtu obyvateľov hostiteľskej krajiny, žijúca v EÚ.
Podľa Kurza by sa mali tí, ktorí chcú utiecť z Afganistanu pred víťazným Talibanom, uchýliť do krajín s ním susediacich. Ako príklad neproporčného riešenia utečencov z Afganistanu, uviedol počet migrantov, ktorý prijali dve krajiny susediace s Afganistanom – Turkménsko a Uzbekistan. Bolo ich celkovo – 27.
Podľa Kurza predstavujú Afganci v Rakúsku problém, kvôli ich „mimoriadne náročnej integrácii“. Kurz dokonca hovoril o nemožnosti ich integrácie: „Prijať ľudí, ktorých nemožno integrovať, je pre nás ako krajinu obrovský problém.“
Pokiaľ však nemožno 40 000 Afgancov, ktorí už sú momentálne v Rakúsku integrovať, alebo ak je ich schopnosť integrácie minimálne pochybná, tak čo vlastne do budúcnosti chce Rakúsko s týmito ľuďmi robiť? Plánuje im, a taktiež ďalším moslimským etnikám vytvoriť za Viedňou autonómnu oblasť? Vzhľadom na vysokú natalitu týchto etník, a ich minimálnu prispôsobivosť, to bude zrejme nutné. Ďalšia možnosť, ktorá by prichádzala do úvahy, je zriadenie Rakúskeho kalifátu.
Kurz síce pripustil, že Taliban je krutý a že životné podmienky v Afganistane sú „hrozné“, avšak riešenie tejto situácie prenechal medzinárodnému spoločenstvu. Uviedol, že Rakúsko si musí priznať, že „nie všetko je v jeho moci“.
Rakúšanom, ktorí sú už za desaťročia liberálnej migračnej politiky svojich vlád dostatočne deprimovaní a zúfalí, zostáva teraz len čakať, či nejde zase len o bežnú politickú rétoriku a skutočne bude afganským utečencom zabránené, dostať sa do Rakúska. Mnohí z rakúskych občanov afganského pôvodu, totiž môžu mať rodinných príslušníkov, ktorí sa rozhodnú z Afganistanu utiecť. Pokiaľ by následne argumentovali tým, že v Rakúsku už žije ich rodina, tak by šance na ich prijatie nemuseli byť, napriek sľubom Sebastiana Kurza, až také márne. Mimovládne organizácie a politici z Bruselu, už vedia ako na to.
BM
Zdroj: PCH24., wpolityce.pl, TASR, titulný obrázok – Flickr

