Psychiater Hunčík v Denníku N burcuje proti „skupine vzdorovitých“ a „kverulantom“ -

Psychiater Hunčík v Denníku N burcuje proti „skupine vzdorovitých“ a „kverulantom“


29. marca 2022
  Aktuality


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Liberálom na Slovensku sa podarilo v posledných dvoch rokoch zavŕšiť pozoruhodné ideologické salto mortale, ktoré je na prvý pohľad krkolomné, avšak v konečnom dôsledku len domýšľa logiku veci a mentálneho nastavenia liberálov do dôsledkov. Nakoniec pravdepodobne začínajú chápať aj postoj komunistického aparátu, k disidentom a odporcom totalitného režimu.

Tvárou v tvár novému nastupujúcemu režimu, začínajú totiž prezentovať postoje veľmi podobné oficiálnemu propagandistickému slangu, užívanému za komunizmu. Je to pochopiteľné: podobne ako vtedajšie „pracujúce masy“, aj oni chcú svoju kariéru konzumovať v pokoji a bez zbytočne znervózňujúcich myšlienkových a ideových otrasov. K tomuto odhodlaniu pristupuje fakt, že podobne ako v čase socializmu, sú v radoch odporcov súčasného režimu práve „nepriatelia pokroku a osvety“, takže pochopenie moderného liberála pre určité radikálne opatrenia „pokrokového tábora“ voči odporcom narastá. A pokiaľ sa navyše v liberálovej rodine nachádza ešte aj nejaký ten komunistický deduško, ktorý v 90. rokoch dvíhal varovne prst, hovoriac: „Vidíte, čierna totalita sa vrátila!“, tak liberál s pochopením uznáva, že onen ctihodný kmeť mal v mnohom pravdu.

Najnovšie prezentoval takýto definitívny zvrat v pocitoch slovenských liberálov, od pokroku radostne a voľne plynúcemu k pokroku ohrozenému nepolepšiteľnými, a teda potrebujúcemu ochranu, aj psychiater Péter Hunčík v Denníku N. Tento bývalý poradca prezidenta Václava Havla pre národnostné menšiny, sa pustil do psychiatrického vyšetrovania súčasných odporcov najlepšieho liberálno-demokratického režimu a v duchu socialistickej praxe im prisúdil určité psychické nedostatky, ktoré sú príčinou ich nespokojnosti. Nie je to samozrejme chyba systému:

Existuje skupina vzdorovitých. Oni presne vedia, čo sa tu deje, a chcú sa so mnou rozprávať preto, aby mi to povedali. Podstatou toho, čo mi chcú povedať, je približne to, že výrobcovia zbraní v Amerike ich nedokážu predať a Rusi museli zaútočiť na Ukrajinu preto, aby Američania mohli predať svoje zbrane. Toto sú veľmi závažné tvrdenia, ktoré som naposledy počul vtedy, keď sme sa hádali o covide.“

A z čoho pramení toto nutkavé „kverulantstvo“, ktoré v podstate odmieta dobro pokroku, Európskej únie, NATO a očkovania? Určite nie, podľa Hunčíka, z racionálnej úvahy:

Až teraz zisťujeme, že v prípade antivaxerov ani nebola reč o očkovaní, rovnako to ani teraz nie je o amerických zbraniach. Podstatou je skôr postaviť sa proti mainstreamu. Psychológia pozná tento jav veľmi dobre na individuálnej úrovni, najmiernejšou odrodou je kverulant, ustavične sa hádajúci alebo nespokojný človek. Kverulantstvo je odborný výraz v psychiatrii: človek, ktorý nie je ochotný prijať nikoho a nič bez toho, aby sa o tom nehádal.“

A je to vonku – sú to psychicky narušení ľudia. Nemajú pre svoj odpor žiaden racionálny podklad, sú skrátka postihnutí. Zrejme ich bude treba liečiť. Budeme ich zatvárať do blázincov? A rovno „liečiť“ elektrošokmi, ako za socializmu?

A teraz pozor, prichádza pomalé približovanie sa k zisteniu, že tí súdruhovia neboli v odpore k disidentom až tak mimo. K slovu sa dokonca dostáva aj klasické označenie „intelektuál“:

Takýto človek má ku každému poznámky a snaží sa ísť proti oficiálnemu stanovisku. Samozrejme, tvrdí, že je intelektuál, a tak sa aj správa. Úlohou intelektuála by naozaj bolo sledovať všetko dianie vo svete so skepticizmom, lenže intelektuálny skepticizmus sa usiluje nájsť riešenie.“

Už sa k tomu pomaly dostávame. Aj odporcovia režimu boli za komunizmu často, a najmä na konci 80. rokov účelovo označovaní za notorických „kverulantov“, na adresu ktorých sa predseda KSČ, súdruh Jakeš vyjadril: „Demokracia nie je anarchia!“, čím jednak potvrdil, že nechodil na „Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu“ nadarmo a osvojil si základné politické pojmoslovie, a zároveň naznačil, že máme do činenia s niekým nekonštruktívnym. Takým, čo len kritizuje a neprináša žiadne konštruktívne návrhy.

Čo sme sa len týchto fráz za socializmu napočúvali… A potom zrazu súdruhovia konštruktívne privatizovali, podnikali alebo bojovali za USA a liberalizmus.

Vyvrcholenie v analogickom prístupe Pétera Hunčíka prichádza vtedy, keď otvorene naznačuje psychickú poruchu aj u bývalých protikomunistických disidentov. Musíme ho chápať, veď sa len pozrime na takého Jána Čarnogurského, ktorého so zaťatými zubami museli pokrokoví liberáli (či postkomunisti) s úctou okiadzať za jeho odpor voči komunizmu. To je však, našťastie, teraz už za nimi…

Pozrime čo prezradil pán psychiater na protikomunistických disidentov:

V roku 1993 sme organizovali v Prahe konferenciu, kde holandskí kolegovia skúmali skupinu východoeurópskych disidentov, ktorí sa pred rokom 1989 postavili proti vtedajšej moci. Počas rokov 1992 – 1993 ich vyhľadali a vysvitlo, že viac ako 70 percent z nich bolo absolútne nespokojných aj s novým režimom. Holandskí kolegovia to naformulovali trochu drsne, no bola to uzatvorená konferencia: psychopata nezmeníš. Samozrejme, nechcem takýchto ľudí označiť za psychopatov, no to bol vtedy názor holandských psychiatrov.“

Paradoxne, sám Péter Hunčík je na stránkach Ústavu pamäti národa prezentovaný ako protikomunistický disident.

Salto mortale je dovŕšené: 70 % protikomunistických disidentov boli psychopati. Dnes to bude nepochybne ešte horšie: všetci, čo sú proti globalizovanému Veľkému resetu, sú určite psychopati. Pán psychiater samozrejme alibisticky zjemňuje, že „nechce takýchto ľudí označiť za psychopatov“, avšak čo teda tým všetkým vlastne chcel povedať? Že sa holandskí kolegovia mýlili?

A čo tak sa opýtať holandských kolegov, čo si myslia o transgenderizme, eutanázii či umelých potratoch? Určite zmýšľajú nanajvýš pokrokovo a podľa týchto pokrokových kritérií aj hodnotia kto je a kto nie je „psychopat“. Ergo, pokiaľ ste proti týmto krásnym liberálnym vymoženostiam, nechcete sa dať zaočkovať proti ochoreniu Covid-19 a nesúhlasíte s oficiálnou verziou o vojne na Ukrajine, tak ste nielen notorický kverulanti, ale aj psychopati.

A zrejme sa budete musieť liečiť…

BM

Zdroj: Denník N, titulný obrázok – wikimedia commons


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)





Zdieľať