Prvá asistovaná samovražda v katolíckom Taliansku

17. júna 2022   Aktuality

44-ročný Federico Carboni z Talianska zomrel včera predpoludním po tom, ako sa rozhodol pre asistovanú samovraždu. Ako prvému človeku z tejto krajiny mu to povolil „etický“ výbor.

Federico, ktorý pracoval ako vodič nákladného auta, si pred desiatimi rokmi následkom ťažkej nehody zlámal chrbticu a zostal ochrnutý. Médiám povedal, že urobil všetko preto, aby sa s ťažkým postihnutím naučil žiť, ale podľa vlastných slov bol fyzicky aj psychicky na konci so silami. Napriek tomu krátko pred smrťou vyhlásil:

„Nepopieram, že mi je ľúto siahnuť si na život. Keby som tvrdil niečo iné, klamal by som, lebo život je skvelý a máme ho len jeden.“

Muž si podal smrtiacu látku sám, pretože podľa talianskych zákonov je pomáhanie pri samovražde trestné a kto to spraví, môže si vyslúžiť 5 až 12 rokov za mrežami. Federico sa však kvôli tomuto zákonu odvolal na Ústavný súd a ten pred tromi rokmi rozhodol, že „pomôcť niekomu, kto neznesiteľne trpí a zároveň je schopný samostatne sa rozhodovať, nie je vždy trestný čin.“

Za smrtiacu látku a zdravotnícke pomôcky si musel Talian zaplatiť 5000 eur. „Etický“ výbor schválil jeho žiadosť o ukončenie života koncom minulého roka, no toto rozhodnutie neprijala spoločnosť s pochopením. V Taliansku sa stále búrlivo diskutuje o tom, kde sú vlastne hranice toho, čo môžu zdravotníci urobiť pre zmiernenie utrpenia chorého človeka. My, katolíci, v tom našťastie máme jasno.

Katechizmus katolíckej Cirkvi v článkoch 2276 – 2279 uvádza, že tí, ktorých „životná sila sa zmenšila alebo oslabla, vyžadujú si osobitnú úctu. Choré alebo telesne či mentálne postihnuté osoby treba podporovať, aby mohli, pokiaľ je to možné, viesť normálny život.“ (2276) „Priama eutanázia nech by na ňu boli akékoľvek dôvody a použili sa akékoľvek prostriedky spočíva v usmrtení telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich. Je morálne neprijateľná. Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktoré samo osebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s cieľom skončiť bolesť, je vraždou, ktorá je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu, jej Stvoriteľovi. Omyl v úsudku, do ktorého možno s dobrým úmyslom upadnúť, nemení povahu tohto vražedného činu, ktorý treba vždy odsúdiť a vylúčiť.“ (2277)

Pripomíname aj vyhlásenie Komisie pre otázky bioetiky Konferencie biskupov Slovenska z roku 2000:

„Eutanázia ako úmyselné usmrtenie ťažko chorého, trpiaceho človeka lekárom zvyčajne na priamu žiadosť pacienta, úplne popiera ľudskú dôstojnosť i hodnotu života chorého. To sa navyše deje v čase, keď je chorý vzhľadom na svoj stav fyzicky, psychicky i duchovne najzraniteľnejší. Eutanázia predstavuje dezerciu (útek) lekára, zdravotníkov i rodinných príslušníkov od chorého práve vtedy, keď ich prítomnosť, pomoc a solidaritu najviac potrebuje.“

MM

Zdroj: TASR, AFP, TK KBS, titulný obrázok – pixabay.com

PDF (formát pre tlač)