Prof. Legutko: Poľsko a Maďarsko posledné bašty slobody
28. mája 2020
Krátke správy
Ryszard Antoni Legutko (1949 – ) je označovaný za jedného z najväčších konzervatívnych európskych mysliteľov súčasnosti. Je profesorom filozofie na Jagellonskej univerzite v Krakove, v súčasnosti je poslancom v Európskom parlamente za stranu Právo a Spravodlivosť.
V rozhovore, ktorý pred niekoľkými dňami poskytol portálu wpolityce.pl komentuje situáciu, v akej sa nachádza Poľsko, ktoré je (spolu s Maďarskom) vytrvalo obviňované, že likviduje právny štát. Legutko hovorí o pozadí tejto kampane a vyjadruje sa veľmi otvorene, povedali by sme, že nediplomaticky či politicky nekorektne.
O poslednej správe Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci hovorí, že je to správa, ktorá Poľsko kritizuje „za to, že jestvuje“. Komisia LIBE je – rovnako ako celý EP – v rukách ľavice. Poľská vláda je pre nich smrteľným nepriateľom, ktorého treba stále otravovať, koľko sa len dá. Je to správa očividne písaná v zlej viere. Je v ňom veľa nezmyslov.
Obhajuje svoju krajinu a tvrdí, že Poľsko má pravdepodobne najlepšiu legislatívu v celej EÚ, pokiaľ ide o potraty a nemá barbarské právne predpisy ako iné krajiny, a že táto správa aj ďalšie správy budú vyzerať vždy viac-menej rovnako. Prečo? Jednoducho preto, lebo pre ľavicu sme smrteľným nepriateľom, ktorého treba zničiť a ktorému treba život sťažovať.
Nerobí si ilúzie a vie, že v budúcnosti treba očakávať to isté, pretože máme do činenia s čistým ideologickým fanatizmom, ktorý vidno aj v obvineniach, že Poľsko údajne nie je právny štát, pričom sa používajú slogany skopírované od poľskej opozície bez toho, aby aspoň pokúsili prezentovať argumenty druhej strany. Podľa profesora, pre socialistov je vrcholom nelegitímnosti už len to, že pravicová vládnuca strana by mohla mať akýkoľvek vplyv na inštitúcie.
Legutko zdôrazňuje, že tento dvojitý meter sa netýka iba Poľska či Maďarska. Týka sa všetkého, čo súvisí s konzervativizmom. Lebo keď všetky hlavné médiá na Západe píšu, že v Poľsku neexistuje právny štát, je to presná kópia situácie v časoch Solidarity, ibaže v opačnom garde. Aj vtedy všetky komunistické médiá v NDR, Maďarsku, Československu písali rovnako, že v Poľsku vyčíňa kontrarevolúcia a hrozí krviprelievanie atď.
Na otázku redaktorky, či sa nenachádzame na akejsi naklonenej rovine, ktorá nás vzďaľuje od demokratického systému k akémusi centralizovanému, smerujúcemu k totalite, odpovedá, že túto tézu už dlho opakuje, ba o tom aj písal knihy. Smerujeme k akémusi novému despotizmu … v ktorom existuje unifikovaný jazyk, ktorý je falošným jazykom – zmysel slov je zmenený do opačného významu. Takže keď sa hovorí o diverzite, diverzita neznamená „diverzitu“, ale „unifikáciu“. Despotizmu, kde je jeden názor, kde je prijateľný jeden svetonázor a dokonca začínajú vznikať medzinárodné inštitúcie, ktoré pomaly preberajú vládu a z toho už niet úniku.
Profesor Legutko vidí, že v západnom svete je takáto tendencia k despotizmu očividná a tvrdí, že prežitie slobody závisí od prežitia krajín ako sú Poľsko a Maďarsko. V Poľsku máme veľmi vplyvné kruhy, ktoré o ničom inom tak nesnívajú než o tom, aby sme sa podriadili tomuto novému despotizmu a vtedy toto oni budú nazývať demokraciou, čiže znovu budú používať tento klamlivý jazyk.
A na záver hovorí:
Opäť sa nachádzame v prelomovej situácii, v situácii krízy. Buď obránime to, čo máme, alebo nás pohltia. A mnohí v Európe sa na nás takto pozerajú – tí, ktorí sú si vedomí závažnosti situácie. Prežitie Poľska a prežitie Maďarska je teraz prežitím slobody v Európe. Ak prehráme, .. opäť bude treba čakať niekoľko desaťročí na novú „Solidaritu“, nové vzbury … Alebo možno ani nie. Pokiaľ si uvedomíme závažnosť situácie, v ktorej sa nachádzame, musíme sa snažiť brániť to, čo máme, stoj čo stoj. Vidíme, že protivník je veľmi brutálny a bezohľadný. …
MH
Zdroj: wpolityce.pl
