Príručka doktrinálnych dokumentov Cirkvi, tzv. Denzinger má byť opäť doplnená: V rámci objavovania synodality majú byť začlenené aj dokumenty Kostnického koncilu!

29. septembra 2025   Aktuality

Viac ako 170 rokov už v katolíckom prostredí existuje publikácia Príručka vyznaní viery, definícií a deklarácí o viere a mravoch (Enchiridion symbolorum, definitionum et declarationum de rebus fidei et morum), ktorej zostavovateľom bol v roku 1854 nemecký teológ Heinrich Denzinger:

https://librinostri.catholica.cz/download/Denzinger1911-r0.pdf

Zbierka obsahuje súhrn doktrinálnych textov a uľahčuje ich vyhľadávanie a štúdium. Každý text je sprevádzaný stručným úvodom a bibliografickými odkazmi. Považuje sa za základnú referenčnú prácu pre teológiu vo výskume a výučbe. Pravidelne ju používa aj samotné cirkevné Magistérium.

Keďže nás od jej prvého vydania delí viac ako 170 rokov, postupne do nej pribúdali s ďalšími vydaniami aj nové dokumenty. Až do 31. vydania buď redigoval príručku sám Denzinger, alebo po jeho úmrtí nové vydania vychádzali z jeho redakcie. Neskôr, v druhej polovici 20. storočia, sa ujímali redigovania ďalší poverení teológovia a tak sa preto tieto vydania nazývajú Denzinger–Schönmetzer (od 32. po 36. vydanie) alebo Denzinger–Hünermann (od 37. po 45. vydanie).

Momentálne prichádza ďalšia zmena a novým zostavovateľom má byť profesor dogmatiky z Münsteru, Michael Seewald, ktorý nahradí Petra Hünermanna. Ten dohliadal na prácu viac ako 30 rokov.

Portál Infocatholica zároveň prináša správu, že vzhľadom na povesť Michaela Seewalda môžeme očakávať, zjednodušene povedané: ďalšiu infiltráciu katolíckeho učenia novým sviežim vetrom.

https://www.infocatolica.com/?t=noticia&cod=53473

Vydavateľ úctyhodnej publikácie nešetrí pri opise osoby nového zostavovateľa slovami chvály:

„Michaela Seewalda sme si vybrali za nového redaktora Denzingera, pretože spája detailnú znalosť teologických dejín so systematickou teologickou jemnosťou. Jeho práca o vývoji dogmatiky sa považuje za referenčné dielo v tejto oblasti a vďaka nej sa stal jedným z najvyhľadávanejších nemecky hovoriacich teológov na svete.“

Portál Infocatholica je však trochu skeptickejší, pokiaľ sa nadšenia zo Seewalda týka:

„Máme veľa príkladov Seewaldovej „jemnosti“, keďže je presvedčeným kritikom Katechizmu katolíckej Cirkvi, ktorý napísal svätý Ján Pavol II. a ktorý vtedajší kardinál Ratzinger vypracoval po celosvetovej konzultácii.“

Podľa vyhlásenia vydavateľa Seewald plánuje zahrnúť do doktrinálnej príručky aj texty z pontifikátov Františka a Leva XIV., ako aj z pontifikátov Pavla VI. a Jána Pavla II. Tým však inovácie nekončia, pretože Seewald podľa vydavateľa odkryl údajné staré doktrinálne poklady v minulosti a to priamo na Kostnickom koncile, ktorý sa vďaka presadzovaniu bludu „konciliarizmu“, ktorý bol Cirkvou odsúdený, netešil doteraz tej najlepšej povesti.

Konciliarizmus odsúdil pápež Pius II. bulou Exekrabilis v roku 1460 a v roku 1816 odsúdil Pius VII. konciliaristické učenie Germana Adama. Avšak duch synodality, ktorý niektorými svojimi prvkami pozoruhodne pripomína konciliarizmus, dovanul až do 21. storočia a podľa vydavateľa Denzingera dogmatik Seewald objavil na Kostnickom koncile dogmatické perly, ktoré boli doposiaľ (viac ako 500 rokov) „dogmaticky neznáme“ (!):

„Do nového vydania Denzingera by sme mali pridať texty z pontifikátov Františka a Leva XIV.; iné menej akceptované texty, najmä z pontifikátov Pavla VI. a Jána Pavla II., by sa mohli vylúčiť. Bolo by tiež vhodné zahrnúť nové historické texty, ktoré ešte nie sú v Denzingerovi obsiahnuté. Cirkev v súčasnosti hľadá synodálnu štruktúru. Reformné koncily neskorého stredoveku, ako napríklad Kostnický koncil (1414 – 1418), vydali k tejto téme priekopnícke vyhlásenia. Dlho to zostalo dogmaticky neznáme, ale dnes to môže znovu vzbudiť záujem. Preto si to v Denzingerovi zaslúži viac priestoru.“

– A ktoré že to „priekopnícke vyhlásenia“ vydal ten Kostnický koncil? Nebudú to náhodou práve tie, o ktorých tak nepokrokovo referoval Pius II.? Dúfajme, že nie. Avšak ruku na srdce: Kto by sa už v súčasnej situácii odvážil príliš dúfať práve v opatrnosť synodálnych dogmatikov?

Veď už predchádzajúci redaktor Denzingerovej príručky Hünermann, vskutku nebol žiadny spiatočník. Na portáli Katholisch.de, sa prezentoval ako zástanca svätenia žien:

https://www.katholisch.de/artikel/ 60070-dogmatiker-huenermann-frauen-sollen-endlich-in-den-klerus

Je teda zrejmé, ktoré dokumenty z pontifikátov Pavla VI. a Jána Pavla II. by nakoniec mohli byť odložené do naftalínu, aby príliš nerozrušovali pamäť synodálne napredujúcich katolíkov. Dokumenty o sexuálnej morálke (napr. Humanae vitae) alebo o nemožnosti svätenia žien (Ordinatio sacerdotalis) sa na rozdiel od dokumentov kedysi zatracovaného a dnes opäť šťastlivo objaveného Kostnického koncilu zrejme ukazujú byť ako menej načúvajúce, sprevádzajúce a inkluzívne.

Branislav Michalka

Zdroj: Infocatholica, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com

PDF (formát pre tlač)