Prímas Anglikánskej cirkvi, arcibiskup z Canterbury, už schvaľuje aj homosexuálne pohlavné akty. Musia však byť v stabilnom partnerstve…

4. novembra 2024   Krátke správy

Anglikánska cirkev zažíva triumf pokrytectva. Jej prímas Justin Welby sa najnovšie vyjadril o homosexuálnych aktoch ako o povolených, pričom sa ale snažil vzbudiť dojem, že Anglikánska cirkev má všetko pod kontrolou a dokonca striktne bazíruje na morálnych princípoch!

Aby sa nezdalo, že katolícka Cirkev na tomto anglikánskom pachtení nemá žiaden podiel, aspoň duchovný, pripomeňme, že v decembri 2023, pár dní pred vydaním vyhlásenia Fiducia supplicans, anglikáni vo Veľkej Británii zaviedli (čírou náhodou) liturgické požehnania pre LGBT páry. Bola by to pozoruhodná zhoda náhod, a tak je skôr pravdepodobné, že v rámci synodálno-ekumenického napredovania boli odlúčení bratia informovaní vopred o meniacej sa nálade v katolíckej Cirkvi, neváhali, a to čo dlho odkladali, rýchlo zrealizovali.

Ako sa doba vyvíja rapídnym tempom môžeme vidieť už z toho, že v roku 2017 Justin Welby, anglikánmi titulovaný ako arcibiskup z Canterbury a prímas Anglicka ešte nedokázal jednoznačne odpovedať na otázky novinárov o hriešnosti homosexuálnych aktov. Samozrejme aj to je tristné, avšak evidentne sa vtedy ošíval priznať im legitimitu.

Na otázku novinára Alistaira Campbella, či je gay sex hriechom, odpovedal: „Ako dobre viete, na to neviem dať jednoduchú odpoveď. Nechcem všeobecne odsudzovať. Nemám dobrú odpoveď. Budem naozaj úprimný: Viem, že na túto otázku nemám dobrú odpoveď.“

Tento rok ju však už našiel. Koncom októbra dal Justin Welby tomu istému Alistairovi Campbellovi ďalší rozhovor. Novinár sa rovno opýtal, narážajúc na ich predchádzajúci rozhovor, či má dnes anglikánsky hierarcha lepšiu odpoveď.

A na počudovanie – áno. Počas ôsmich rokov sa zmenila tak katolícka Cirkev, ako aj Anglikánska cirkev natoľko, že Welby vyhlásil:

„Všetky sexuálne aktivity by sa mali odohrávať v oddanom vzťahu, či už ide o heterosexuálny alebo homosexuálny vzťah. Inými slovami, lipneme na myšlienke, že sex je v manželstve alebo v civilnom partnerstve.“

Tomu sa hovorí zásadovosť.

Welby zdôraznil, že nehovorí len za seba, ale aj za väčšinu anglikánskych biskupov Anglicka. No, možno aj za mnohých katolíckych, len o tom ešte nevieme. Anglikáni mali totiž vždy progresívny náskok, ktorý sa síce vďaka synodalite stále zmenšuje, ale v podstate zostáva medzi týmito dvoma organizáciami neprekročiteľná bariéra, ktorá spočíva v rozdiele medzi pravou Cirkvou (katolíckou) a falošnou cirkvou (Anglikánskou).

Už v roku 1939 anglikáni akceptovali používanie antikoncepcie, čo bolo vtedy široko kritizované katolíckou Cirkvou. Od tohto momentu dôsledne smerovali k sexuálnej liberalizácii, až do súčasnej fázy.

V tesnom závese za nimi sú katolícki liberáli, predovšetkým katolíci z nemeckej Synodálnej cesty, ktorí zastávajú veľmi podobné názory. Katolícka Cirkev v Nemecku de facto prijala antikoncepciu už v roku 1968. Dnes jej Synodálna cesta tvrdí, že akákoľvek sexuálna aktivita je prípustná, pokiaľ prebieha na základe konsenzu.

V katolíckej Cirkvi všeobecne sa doteraz takéto názory nevyjadrovali, avšak nechýbajú ani negermánski hierarchovia, ktorí majú podobné názory. Napríklad kardinál Robert McElroy zo San Diega v USA, ktorý navrhol prípustnosť homosexuálnych aktov v trvalých vzťahoch. A zdá sa, že blízko k tomu má aj novovymenovaný kardinál Timothy Radcliffe OP, ktorý sa nedávno vyjadril, že nevie, nakoľko by mali byť mladí homosexuáli verní učeniu Cirkvi.

Nevadí, hlavne aby tvorili pevný a stabilný pár. Lebo Cirkev, tá má svoje zásady a tie sa musia dodržiavať. Až do chvíle, kým nejaký nový dokument nestanoví inak.

BM

Zdroj: Catholic Herald, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)