Premonštráti v Rožňave slávia svoje jubileum

11. mája 2021   Aktuality

Rád premonštrátov v Jasove oslávil v sobotu 8. mája 2021 svoje jubileum diecéznou púťou. Program pútnického dňa sa začal modlitbou posvätného ruženca, ktorej predsedali prior kláštora v Jasove Peter Ján Budzák, O. Praem. a subprior a zároveň rektor Opátskeho chrámu sv. Jána Krstiteľa Imrich Richard Rédli, O. Praem.

Po modlitbe nasledovala svätá omša, ktorú celebroval rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik spolu s jasovskými premonštrátmi, zástupcami ostatných rehoľných spoločenstiev v diecéze a diecéznymi kňazmi. V úvode svätej omše privítal biskupa jasovský opát Ambróz Martin Štrbák, O. Praem.

Mons. Stanislav Stolárik v homílií upriamil pohľad na oltár v kontexte Božieho slova, ktoré zaznelo. „Pri oltári sa začína všetko dianie sveta.“ Táto myšlienka sa ako hlavný motív niesla celou liturgiou. Hlavný celebrant tiež priblížil dôležité momenty dejín premonštrátov v Jasove.

Pripomenul, že „len niečo vyše 50 rokov po založení rehole, sa premonštráti pohybovali v okolí Jasova a iste už mali postavený oltár a jednoduchý, drevený chrám.“ Hospodársky a sociálny význam premonštrátov pre okolie Jasova počas dejín prirovnal k významu najdôležitejších zamestnávateľov v súčasnosti.

Po vyznaní viery nasledovala konsekrácia nového oltára, ktorý pre Opátsky chrám navrhol a zhotovil Jaroslav Halmo. Po krátkej prestávke nasledovala prednáška o sv. Norbertovi a dejinách Rádu premonštrátov, ktorú predniesol Angelus Štefan Kuruc, O. Praem., farár farnosti Poproč. Program uzavrela Májová pobožnosť.

Ďalším podujatím v rámci jubilejného roka Rádu premonštrátov budú Dni sv. Norberta v dňoch 5. a 6. júna 2021.

Rehoľu založil v roku 1121 svätý Norbert (1082 – 1134) zo Severného Porýnia-Vestfálska. V rokoch 1119 – 1120 postavil v Prémontré malý kláštor. Už v roku 1126 potvrdil novú rehoľu bulou pápež Honorius II.

Ešte za života svojho zakladateľa sa rehoľa rozdelila na tri časti: mužskú, ženskú a na laickú vetvu, ktorá je prvou laickou vetvou vôbec. Riadia sa augustínskymi regulami s pridanými vlastnými stanovami. Prvé stanovy pridal svätý Norbert.

Rehoľa spojila monastický, duchovný život mníchov s kanonickými, pastoračnými povinnosťami. Činnosť rehoľníkov bola zameraná na výchovu na školách, na misijnú činnosť, rozvoj vedy a aj hospodárske podnikanie. Na svojich územiach ľudí priúčali remeslám, vinohradníctvu a záhradníctvu. Dokonca budovali aj cesty, vodovody a odvodňovali močariská. V oblasti slúžili aj ako bezplatní lekári a radcovia. Preto sa stávali veľmi obľúbenými. Vyslúžili si tiež povesť ako výborní kazatelia. Premonštráti sú veľkí ctitelia Panny Márie Nepoškvrnenej a Eucharistie.

Rád premonštrátov sa veľmi rýchlo rozšíril v celej Európe. U premonštrátov bola po prvýkrát v dejinách Cirkvi uskutočnená aj myšlienka tretieho rádu – spojenie laikov mimo kláštora s duchovným životom bratov a sestier.

Do Uhorska prišli prví premonštráti priamo z Premontré v roku 1130 ešte počas života zakladateľa, pravdepodobne na pozvanie uhorského kráľa Štefana II. Svoj prvý kláštor postavili vo Váradhegyfoku (dnes Veľký Varadín – Nagyvárad v Rumunsku). O sto rokov existovalo na území Uhorska už 45 kláštorov. Najvýznamnejšie boli Csorna, Jánoshida, Šahy (Ság), Jasov, Türje, Kláštor pod Znievom (Túróc) a Leles.

BK

PDF (formát pre tlač)