Premiér Matovič chce rozdeliť peniaze z eurofondov podľa výsledkov vo voľbách, Sulík s Remišovou sú proti

4. februára 2021   Krátke správy

Na Slovensko sa už pravdepodobne blíži 6 miliárd eur z tzv. európskeho plánu obnovy a medzi politikmi sa začína pravidelný „boj o zrno“. Práve v takýchto situáciách vychádza na povrch to podstatné – peniaze. Premiér Igor Matovič totiž požaduje, aby peniaze pridelené ministerstvám odrážali volebný výsledok. A keďže najviac hlasov dostala práve strana Igora Matoviča, OĽaNO, tak by najväčší kus euro-koláča mala dostať práve ona.

Voči tomu sa ohradili Richard Sulík (SaS) a Veronika Remišová (Za ľudí) a s delením podľa volebných výsledkov nesúhlasia.

Ťahanica okolo európskych peňazí začala už v lete, ako to údajne Denníku N potvrdilo viacero najvyšších predstaviteľov strán, ktorí vyniesli tieto informácie z koaličných porád. Už vtedy sa pod dojmom lákavej vidiny eurofondov začalo diskutovať o tom, že financie sa budú rozdeľovať podľa počtu poslaneckých miest v parlamente. Tento návrh však neprešiel a nakoniec minister financií Heger vypracoval plán, podľa ktorého ministerstvá, na čele ktorých stojí nominant OľaNO, dostali menej.

Po novom je však zase všetko inak. Minister Heger potvrdil, že plán musia prerábať a to údajne kvôli požiadavkám EÚ. Podľa Remišovej však iniciátorom zmeny plánu bolo OĽaNO na zasadnutí koaličnej rady 18. januára 2021, pričom deklarovala svoj nesúhlas s týmto rozhodnutím. Keďže sa hádky okolo financií stupňujú, vrátil sa premiér Matovič k svojmu pôvodnému plánu, ktorý mu pripadá zrejme spravodlivý, k rozdeleniu podľa volebných výsledkov.

A opäť sa stretol s nesúhlasom koaličných partnerov. Richard Sulík uviedol: „Bohužiaľ, ak má prísť k prerozdeľovaniu financií z plánu obnovy medzi ministerstvá podľa volieb spred roka, nezohľadňuje to ani transparentné hospodárenie, ani aktuálne potreby našej spoločnosti.“ Zároveň naráža na praktiky bývalej vlády: „Chceli sme vyslať občanom signál, že nám ide v prvom rade o dobro Slovenska a nie delenie si ‚koristi‘. Stále však máme šancu pomôcť svojej krajine bez ohľadu na politické tričká a v nádeji posunúť ju vpred.“

Áno, politické ilúzie sú zradná vec. Teraz nemáme na mysli ilúzie Richarda Sulíka, tie budú skôr rétorickej povahy ako reálnej, pričom hlavným motorom rozhorčenia bude zrejme fakt, že ani on ani jeho kolegyňa Remišová vo voľbách nezískali až toľko hlasov ako OĽaNO, ale ilúzie voličov. Tí musia každé štyri roky zažívať rovnakú tragikomédiu a nie sú ochotní pochopiť, že inak to nebude. V spoločnosti, ktorá rezignovala na morálku, konkrétne kresťanskú, žiadna morálna politika už z princípu nie je realizovateľná. Aj keby sa stal predsedom parlamentu svätec a nie sexuálny dobrodruh.

Sklamania, ktoré kedysi prichádzali po revolúciách, mali predsa len jednu výhodu – opakovali sa veľmi zriedka. Voľby sú však takou malou revolúciou, ktorá sa opakuje každé štyri roky. Každé štyri roky ľudia veria, že sa spoločnosť obrodí a očistí, lebo prišiel nový politický komparz.

Očisťovanie spoločnosti je však proces, ktorý trvá desaťročia alebo storočia, a predovšetkým je to proces, ktorý každý začína od seba, spytovaním svedomia a navštevovaním drevenej búdky v kostole, kde dostane rozhrešenie. Kým nie je ochota ľudu k tejto činnosti, tak môžu chodiť k urnám aj každý druhý deň. A stále budú prekvapení.

BM

PDF (formát pre tlač)