Premiér má pravdu: Liberalizmus a progresivizmus sú dnes hlavnými nepriateľmi nášho národa – a veľkou hrozbou

Matej Gavlák
9. júla 2025   Politika   Komentár

Môžeme si o premiérových osobných motívoch myslieť, čo chceme. Ale je pravdou, že liberalizmus a progresivizmus dnes pochovávajú západné národy, a ich vnucovanie sa Slovákom a Stredoeurópanom je samo o sebe podozrivé. Ak túto hrozbu nezastavíme pri koreni, hrozí, že nás prerastie a zožerie ako dáka mäsožravá rastlina.

Starí a noví majitelia

Vo Veľkej Británii sa dnes vedie debata, ktorá akoby vypadla z dystopického románu, akoby bola z nejakého hollywoodskeho hororu, ktorý sa nikdy nemôže stať realitou – a predsa je to pravda.

Debata sa točí okolo otázky: „Komu patrí Británia?“

Čím ďalej, tým viac potomkov neeurópskych imigrantov tvrdí, že to ich predkovia vybudovali Britániu po II. svetovej vojne – a nie ani tak domáci Briti; a že teda oni, „britskí“ Pakistanci, Indovia či Afričania majú právo na Britské ostrovy.

Tu je napríklad video muža, legálneho imigranta v Británii, ktorý hovorí: „Prestaňme hovoriť, že sme vybudovali Britániu – ja som imigrant a my sme ju nevybudovali.“ Muž vo videu hovorí, že „to proste nie je pravda“, že by imigranti vybudovali povojnový britský štát. Pokračuje:

„Ja som imigrant, takže technicky by malo byť v mojom záujme hovoriť: „Áno, vybudoval som Britániu, žijem tu 15 rokov, vybudoval som túto krajinu.“ Nie. Pomohol som? Áno, pomohol som… Avšak nárokovať si vlastníctvo… to je nesprávne.“

Muž ďalej hovorí, že v Británii vybudoval viacero úspešných firiem (a niektoré menej úspešné) a že veľa ľudí si dnes nárokuje na tieto jeho úspechy. Áno, pomohli mu, ale firmy si vybudoval on sám. Taký vzťah vníma aj medzi domácou britskou populáciu a povojnovými prisťahovalcami.

Dva domy

Problém je však v tom, že presne toto sa deje s neeurópskymi prisťahovalcami – s ich pribúdajúcim počtom si začínajú nárokovať vlastníctvo Britských ostrovov, čo reportéri konzervatívnych staníc ako GB News, či Talk TV zaznamenávajú na dennej báze.

Otázka je, prečo si vlastne cudzinci, čo neraz ani poriadne nepoznajú domáci jazyk, začínajú robiť nároky na krajinu vzdialenú stovky, ak nie tisíce kilometrov od ich pôvodnej domoviny?

Odpoveď je nasledujúca: islam.

Moslimovia majú nielen iného boha, ale aj iný kódex a inú morálku ako kresťania, hoc aj kultúrni kresťania. U moslimov je dovolené mnohoženstvo. U moslima sa za rodinu nepovažuje len mama, otec a deti, ale i bratranec do x-tého pokolenia spolu s jeho ženami a deťmi. Ale predovšetkým, islam (na rozdiel od hlúpeho bezbrehého liberalizmu) hlása, že sú dva znepriatelené svety:

Dar-al-Islam – „Dom mieru“ – oblasti, kde islam prevládol a vládne;

Dar-al-Harb – „Dom vojny“ – oblasti, kde islam nevládne a ktoré treba pre islam získať buďto ľsťou, alebo vojnou.

Keď je klamstvo cnosťou

Posunutú morálku moslimov a ľudí prichádzajúcich z moslimských krajín veľmi dobre opísal bývalý moslim a dnes kresťan Ismail Youssef v programe Matta Fradda. Zjednodušene povedané, ak má ísť o privádzanie ľudí (/národov) k islamu, moslimom je dovolené klamať. „Sám som to robil,“ hovorí Youssef a „denne to vidím u iných – napríklad v debatách. Moslim niečo povie (ohľadom islamu) a ja viem, že klame, i on vie, že klame.“

Ďalší hosť u Matta Fradda, taktiež bývalý moslim a dnes katolík menom Ridvan Aydemir sa smeje myšlienke, že islam je „mierumilovné náboženstvo“. Podľa neho je táto predstava povojnovým vynálezom členských krajín OIC (Organizácia islamskej spolupráce), ktoré chceli zostať v novom svete „relevantné“. Moslimovia boli 1500 rokov hrdí na svoje dobyvačné úspechy a bez mihnutia oka ovládli 2/3 starobylého kresťanského územia, akým bola aj Severná Afrika, či územia Byzantskej ríše siahajúce až k hraniciam Egypta. Aydemir sumarizuje:

„Počujem ľudí hovoriť, že „islam je náboženstvom mieru“. Bol som jeho súčasťou. A viem, že je to náboženstvo, ktoré je plné nenávisti a intolerancie a klamstiev a hrozieb.“

Nie, moslimovia nie sú ako kresťania, alebo ľudia vyrastajúci v kresťanskej kultúre; keď sú v menšine klamú a pretvarujú sa; avšak, keď budú dostatočne silní, bez mihnutia oka nám ukradnú naše krajiny a nás vyženú hoc aj do mora, ak sa nebudeme chcieť poddať ich „pravému náboženstvu“.

Nesvätá aliancia

Slováci, vďaka Bohu, ešte dnes tak ďaleko ako Briti (Francúzi, Nemci, Belgičania, Holanďania, Švédi) nie sú. Veď matematicky majú bieli Briti skutočne do konca storočia tvoriť len tretinu všetkých obyvateľov Britských ostrovov!

ALE – aj u nás sa už starostlivo sejú semiačka toho, čo v západnej Európe tak „krásne“ vyrástlo. Reč je práve o liberalizme a progresivizme. Oni otvorili brány masívnej neregulovanej imigrácii, ale urobili toho ešte oveľa viac.

Vo Francúzsku sa hovorí o tzv. „islamo-gauchisme“ (gauche = ľavica, vľavo), ale tento trend opanoval celú západnú Európu. Ide v podstate o „nesvätú alianciu“ medzi progresívcami a islamom. Boli to progresívci, kto najprv potláčal kresťanstvo a všetko kresťanské, a potom – keď vzniklo akési duchovné vákuum – začali nielen masovo púšťať, ale doslova zvýhodňovať masy z moslimských krajín. Britská vláda je dnes plne proislamská (a protikresťanská), rovnako ako mocipáni vo Francúzsku.

Sme objektmi veľkej výmeny?

Možno pritom nejde len o náhodu, akési „spriaznené duchovné smery“, ktoré len s rovnakou intenzitou nenávidia kresťanstvo a všetko kresťanské. Možno ide o prepracovaný plán. Konzervatívny novinár Rod Dreher dlhodobo upozorňuje na myšlienky a teórie francúzskeho (mimochodom, ateistického) filozofa Renauda Camusa, ktorý hovorí, že západný svet čelí „Veľkej výmene“ (Le Grand Remplacement / The Great Replacement) svojho obyvateľstva. Camus v rozhovore pre Roda Drehera uviedol:

„To, že Veľká výmena nie je konšpiráciou krajne pravice, je v skutočnosti to najmenej, čo sa dá povedať… Veľká výmena nie je teória, je to chrononymum, ako napríklad Veľká vojna alebo Veľká hospodárska kríza – názov pre éru na základe jej najvýznamnejšieho javu, a to zmeny ľudí a civilizácie, alebo „genocídy substitúciou“(ako to nazval černošský básnik a dlhoročný komunistický starosta Fort-de-France, Aimé Césaire)…

Myšlienka konšpirácie nikde neobstojí, pretože by to bol úplne smiešny spôsob, ako opísať enormnosť priemyselných, finančných, kybernetických, ontologických a dokonca aj metafyzických mechanizmov, ktoré vedú k tejto katastrofe, k nahraditeľnému človeku, ktorého je možné podľa ľubovôle zameniť. Keďže Veľká výmena nie je teória, ale fakt, zločin, zločin proti ľudskosti dvadsiateho prvého storočia, nemôže byť konšpiračnou teóriou ani teóriou krajnej pravice.“ (Zdroj: blog Roda Drehera)

Briti v komentároch pod videami na YouTube často ohľadom „Veľkej výmeny“ píšu, že „hovoria nám, že je to iba konšpiračná teória, a pritom budeme matematicky do konca storočia doslova menšinou vo vlastnej krajine“.

Aj jednomesačná premiérka Veľkej Británie (2022), Liz Trussová, v programe heretics.clips uviedla, že islamistická ideológia je problém a že existenciu tohto problému umožnili samotné západné vlády skrze podivné zákony. Trussová hovorí, že Británia sa stala bojiskom „ideologickej vojny“ vedenej zo strany islamistických poslancov a organizácií, ako aj tzv. „hlbokého štátu“ (angl. deep state), ktorý každého, kto sa ozve proti tomuto problému nálepkuje za „rasistu“.

Podľa jej názoru nová generácia poslancov musí byť pripravená „zvrátiť zákony, ktoré tu máme posledných 40 alebo 50 rokov“ – predovšetkým Zákon o ľudských právach, podľa ktorého, ak aj ilegálny imigrant spácha zločin, nemôže byť deportovaný kvôli jeho „ľudským právam“; treba tiež zvrátiť Európsku konvenciu o ľudských právach (pozn.: všetky zákony, ktoré tak efektívne ničia západné národy – ako potraty, rozvody, homomanželstvá, transgenderizmus – sa maskujú „ľudskými právami“).

Tá istá hrozba – po 300 rokoch

Môžeme si o premiérových osobných motívoch myslieť, čo chceme. Možno je len neúprimný, možno zámerne provokuje opozíciu, možno zháňa hlasy nerozhodnutých voličov, kde sa dá… a možno toho vie viac, ako vieme my, bežní obyvatelia Slovenska.

Nech už sú jeho motívy akékoľvek, dôležité je jedno – ohľadom „hrádze proti progresivizmu“, či zachovania „kultúrneho dedičstva Cyrila a Metoda“, má premiér Slovenskej republiky absolútnu pravdu.

Ak si nezachováme svoje kultúrno-kresťanské dedičstvo, ak sa začneme vykoreňovať zo svojho národa, z našej krajiny, ktorá nám bola Bohom daná, ak sa začneme považovať za „svetoobčanov“, či „v prvom rade Európanov“, potom sa môže stať, že raz – o pár desiatok rokov – príde cudzie etnikum a ono si začne činiť nárok na krajinu pod Tatrami falošne tvrdiac, že veď to ono „ju vybudovalo“.

Keď už aj veľké národy Európy spochybňujú vlastnícke právo na krajiny, ktoré obývajú viac ako tisíc rokov, čo potom hrozí Slovákom? Keď Briti, ktorí len pred vyše 100 rokmi vládli nad „Impériom, nad ktorým Slnko nezapadá“, nebudú možno vládnuť ani doma v Británii, čo potom my?

Slováci musia začať pripravovať obranu voči tsunami, ktorá sa na nás valí z Afriky a Ázie, čoskoro možno aj z Británie a Francúzska. Ale v prvom rade nesmieme dovoliť progresivizmu, aby u nás zvíťazil – pretože ten bez váhania otvorí brány hordám, ktorí už čakajú dole pod hradbami.

Sme zrejme príliš malý národ na to, aby sme túto úlohu zvládli sami; treba preto spolupracovať čo najužšie s našimi najbližšími susedmi a priateľmi – krajinami bývalej ríše Habsburgovcov a 40 miliónovým Poľskom. Keď sme naposledy čelili moslimskej hrozbe v 16., 17. a 18. storočí, tiež sme sa zachránili len s ich priateľskou pomocou a, samozrejme, na orodovania Panny Márie.

PDF (formát pre tlač)